Oživovanie tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov sv. Cecílii súborom starej hudby Musica aeterna pod umeleckým vedením Petra Zajíčka pokračuje aj v tomto roku. Tentoraz pokračuje pod názvom SANCTA CAECILIA VII. Okrem Trenčína sa cecíliánsky kult vracia po desaťročiach aj do Bratislavy.
Sv. Cecília je u kresťanov známa ako patrónka hudby a hudobníkov. Už siedmym rokom si jej sviatok pripomína súbor starej hudby Musica aeterna pod umeleckým vedením Petra Zajíčka. Vo svojej tradícii pokračuje tentoraz dvojicou koncertov. Úvodným bude koncert v TRENČÍNE, ktorý sa uskutoční 20. novembra 2022, v priestoroch refektára Piaristického gymnázia o 18:00. Musica aeterna sa predstaví pod umeleckým vedením Petra Zajíčka. Bude sprevádzať zbor Vox aeterna so zbormajsterkou Zuzanou Buchovou Holičkovou a sólistami – sopranistkami Helgou Varga Bachovou a Hildou Gulyás, altistkou Juditou Andelovou, tenoristom Matúšom Šimkom a basistom Dávidom Harantom. Po prvý raz sa po dlhých decéniách vracia aj do Bratislavy. Už 22. novembra – teda v deň jej sviatku – rozozvučí bratislavskú Katedrálu sv. Martina o 18:00.
Kto bola sv. Cecília?
Táto kresťanská svätica patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré majú svoj deň v rímskom martyrológiu (kánone). Katolícka cirkev si jej pamiatku pripomína každoročne 22. novembra už dlhé stáročia ako slávnosť. Jej patrocínium nesie aj bazilika v Ríme. Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý, s určitosťou siaha ešte pred rok 313, tzn. v časoch cisára Konštantína. Jej sviatok sa slávi v tejto bazilike už od roku 545. Podľa legiend o patrónke hudobníkov a spevákov, zatiaľ čo hrali organy, Cecília spievala vo svojom srdci iba pre svojho nebeského Pána, pre vieru v ktorého zomrela mučeníckou smrťou sťatím. Úcta k sv. Cecílii sa šírila od jej mučeníckej smrti 22. novembra 230 po. Kr.. Pochovali ju v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej Krypte pápežov. Pápež Paschál I., veľký ctiteľ svätice, preniesol neskôr jej telo do krypty baziliky.
Patrónkou hudby od 15. storočia
Do hudobnej histórie vstúpila svojim patronátom v 15. storočí. Dovtedy sa vo výtvarných prameňoch zobrazovala s martýrskou korunou a krížom, či palmovou ratolesťou a mečom, ktoré sú atribútmi svätých mučeníkov. Až v 15. storočí sa atribútom svätice stal hudobný nástroj: portatív, prenosný organ, ktorý držala v rukách. Organ často zobrazovali jednoducho vedľa nej, či dokonca ho mala v zmenšenej podobe na krku ako šperk. Neskoršie zobrazenia uprednostňujú podobu, ako sama hrá na organe, alebo aj inom nástroji.
Ceciliánska tradícia sa prejavila aj vo výtvarnom umení
Výtvarné pramene domácej proveniencie poskytujú niekoľko pekných príkladov ceciliánskej tradície. Bohatá figurálna a reliéfna výzdoba barokových prospektov našich organov, najmä z 17. a 18. storočia, hýri anjelmi hrajúcimi na rôznych hudobných nástrojoch. Medzi nimi patrí miesto aj sv. Cecílii s organom a kráľovi Dávidovi s lýrou.
Sv. Cecília sa zobrazuje v ušľachtilej podobe mladej dámy, hrajúcej na organe. Nájdete ju napríklad na pravom krídle barokového pozitívu v kaplnke sv. Floriána v Plaveckom Mikuláši. Svoje miesto má takisto na pravom krídle pozitívu vo farskom kostole v Hronskom Beňadiku, či na pozlátenom reliéfe organu v Trenčianskych Bohuslaviciach.
Hudobnú tradíciu rozvinuli pri Katedrále sv. Martina
Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina v Bratislave (Pressburgu) sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé – ceciliánske slávnosti. Ich rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta. Programovú oporu našli v prvom štatúte spolku, vydanom v roku 1834, ktorým sa v bode 14 stanovil Ceciliánsky deň (Der Caecilien-Tag) ako cirkevná slávnosť sviatku sv. Cecílie. Náročný výber liturgickej hudby mal pozdvihnúť slávnostnú bohoslužbu a dodať jej lesku. Túto jedinečnú liturgickú tradíciu spolok pietne zachovával do začiatku 20. storočia.
V 19. storočí sa kult sv. Cecílie stále viac špecifikoval na oblasť cirkevnej a najmä cirkevnej vokálnej hudby. Zaslúžilo sa o to vzmáhajúce sa reformné hudobno-cirkevné hnutie katolíckej a čiastočne aj evanjelickej cirkvi, nazvané cecilianizmus. Svoj názov si odvodilo od mena patrónky hudby a identifikovalo sa s princípmi návratu k vokálnym formám cirkevnej hudby v zmysle ich renesancie či obnovy. Slávenie sviatku sv. Cecílie v minulosti prebiehalo tiež formou duchovných koncertov, na ktoré nadväzuje aj tento projekt súboru starej hudby Musica aeterna.
Po dlhom čase po prvý raz aj v katedrálnom chráme so súborom Musica aeterna
Bratislavská Katedrála sv. Martina sa, ako avizujeme TU, 22. novembra 2022 o 18:00 rozozvučí majstrovskými tónmi diela Alessandra Scarlattiho Messa si Santa Cecilia pre sóla, 5-hlasný miešaný zbor, sláčiky a continuo. Omšu Scarlatti napísal pre kardinála Acquaviva, totiž bolo obvyklé skladať nové skladby k jej oslave. Už v čase prvej premiéry ju predviedli v deň jej sviatku. Táto omša predznamenala Bachovu Omšu h mol svojou slávnosťou, obsahuje tiež štrukturálne podobnosti s Haydnovou Missa Sanctae Caeciliae z roku 1768.
V Scarlattiho čase boli tri odlišné omšové kompozičné štýly. Prvá bola omšová skladba v štýle a tradícii veľkého majstra Palestrinu. Druhý štýl inklinoval používať polychorálne komponovanie, tiež kontrapunktické, ktoré malo snahu veľkolepé katedrály baroka naplniť ešte väčším zvukom. Tretí štýl bol známy ako stile concertato, vyvinutý v Benátkach, menil textúry medzi plným orchestrom a malou sólovou skupinou, ako v concerto grosso, s cieľom dosiahnutia výrazného kontrastu. A to je ten štýl kompozície, ktorý Scarlatti použil vo svojej Messa di Santa Cecilia.
Úvodná skladba, Concerto grosso op.6 č.4 D dur Arcangella Corelliho, je súčasťou opusu, ktorý vyšiel rok po smrti autora, teda v roku 1714. Venoval ho celoživotnému umeleckému druhovi, huslistovi Matteovi Formarimu.
Usporiadateľom je o.z. MUSICA AETERNA a podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner a Nadácia SPP.
Vstupné je dobrovoľné, možné je vstupenku si zabezpečiť aj cez www.ticketporetal.sk
SANCTA CAECILIA VII
Účinkujú
- Musica aeterna, umelecký vedúci Peter Zajíček v zložení Peter Zajíček a Michal Klas (husle I), Gabriel Szathmáry a Adam Szendrei (husle II), Ján Gréner (viola), Michaela Čibová (violončelo), Ján Prievozník (violone), Peter Guľas (organ), Jakub Mitrík (chitarron)
- Vox aeterna, zbormajsterka Zuzana Buchová Holičková, v zložení Anna Škubová, Júlia Štěpánková, Hana Fiedová a Alžbeta Reháková (soprán), Adriana Čatlošová, Milica Štefánková, Zuzana Buchová Holičková (alt), Peter Kováč, Róbert Mésároš (tenor), Michal Budaj, Francisco Garcia Chica, Matej Fischer (bas)
- sólisti: sopranistky Helga Varga Bach a Hilda Gulyas, altistka Judita Andelová, tenorista Matúš Šimko a basista Dávid Harant
Program
- Arcangelo Corelli (1653 – 1725): Concerto grosso op.6, č.4 D dur (Adagio-Allegro, Adagio, Vivace, Allegro)
- Alessandro Scarlatti (1660 – 1725): Messa di Santa Cecilia, pre soli, 5 hlasný miešaný zbor, sláčiky a continuo (Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Agnus Dei)
TRENČÍN, 20. november 2022, Refektár Piaristického gymnázia o 18:00 hod.
BRATISLAVA, 22. november 2022, Katedrála sv. Martina o 18:00 hod.
Foto: Musica aeterna Museo del Prado / WIkimedia, Pro musica nostra / Hudobné centrum
Zdroj: Musica aeterna
Redakciu informovala Eva Slaninková, Musica aeterna, o.z.
One thought on “Vďakyvzdanie sv. Cecílii prvýkrát v bratislavskej Katedrále sv. Martina so súborom Musica aeterna”
Comments are closed.