Opera Slovenského národného divadla (SND) vracia na scénu operné diela - od Pietra Mascagniho Sedliacka česť a od Ruggera Leoncavalla Komedianti. Tieto „veristické dvojičky“ uviedla prvý raz Metropolitná opera v New Yorku v roku 1893. Do SND zavítali už v apríli 1920. Výnimočne ich SND zaradí do svojho veľkonočného programu.
Dve jednoaktové operné dvojčatá sa na svetovom repertoáre držia nerozlučne už viac než storočie. Sedliacka česť a Komedianti preslávili svojich autorov, žiaľ iba spolu. Dôvodom ich spoločného uvádzania je hudobná i tematická súvzťažnosť – dramatický príbeh plný nevery, žiarlivosti a vášne, ktorý ústí do tragického vyvrcholenia. Mascagniho Sedliacka česť zvíťazila v prestížnej súťaži talianskeho vydavateľstva Sonzogno o najlepšiu jednoaktovú operu. Jej premiéru v Ríme v máji 1890 publikum prijalo s mimoriadnym ohlasom. Traduje sa, že sa umelci vyšli pokloniť na scénu štyridsaťkrát. Premiéra Komediantov bola v máji 1892 v Miláne pod taktovkou veľkého Artura Toscaniniho. K výnimočným večerom patril aj 20. február 1925, keď v SND obidve diela dirigoval sám Pietro Mascagni. Inscenácia týchto dvoch diel mala na našej prvej scéne premiéru tiež v roku 2006 a naposledy sa uvádzala v roku 2018.
Sedliacka česť a Komedianti sú blízke divákom
Tieto „veristické dvojičky“, ako sa ich spojeniu vo svete opery hovorí, čerpajú z rustikálneho prostredia. Autorom námetu Sedliackej cti je predstaviteľ verizmu v literatúre Giovanni Verga. Opery Sedliacka česť i Komedianti charakterizuje verizmus – štýl, ktorý zobrazuje aj na divadelnej – opernej scéne pravdu, často veľmi krutú. Príbehy veristických opier sú príbehmi blízkymi divákovi, sprevádzané krásnou, melodicky mimoriadne príťažlivou a inštrumentálne bohatou hudbou. Nechýba v nich všednosť, vášne, strach, láska, nenávisť, žiarlivosť či hrdinstvo.
Také sú aj oba zhudobnené príbehy. Komedianti hovoria o tragédii starnúceho herca Cania, ktorý sa od zatrpknutého intrigána Tonia dozvie o nevere svojej mladej ženy. Rozhodne sa pomstiť a tak zabije ženu i svojho soka. Nemenej tragická je aj opera Sedliacka česť. Tragédia tohto titulu je dôsledkom hriešneho vzťahu medzi ľahkomyseľnou Lolou a jej dávnym milým Turiddom, za ktorý musí Turiddu podľa dávneho zvyku zaplatiť Lolinmu manželovi svojou krvou.
Sedliacka česť našla miesto aj vo filme
Hudobný jazyk oboch opier je pútavý, plný zmien, kontrastov a dramatického napätia. Stačí spomenúť intermezzo zo Sedliackej cti zachytávajúce veľkonočnú procesiu, v ktorej impozantný zbor vyvrcholí zvolaním „Il Signor non è morto“ („Pán nie je mŕtvy“). Slávne Intermezzo našlo svoje uplatnenie aj vo filme. Objavuje sa na začiatku a počas titulkov filmu Zuřící býk (1990) od Martina Scorseseho, v Hrbáčovi od Philippe De Broca z roku 1997. Sprevádzal aj film Sen noci svätojánskej (1999) režiséra Michaela Hoffmana.
Z opery Komedianti je to známa ária sklamaného Cania, ktorý sa dozvie o nevere svojej ženy. Ako klaun Pagliaccio to nesmie dať na sebe znať a spieva svoje vyznanie „Vesti la giubba… Ridi, Pagliaccio“(„Obleč si kostým… Smej sa, pajác“)… Táto ária neraz zaznieva na koncertoch slávnych tenoristov. Spomeňme z nich aspoň Enrica Carusa, maestra Luciana Pavarottiho či Roberta Alagnu.
Veľký návrat počas sviatkov
Naša prvá scéna ich ale do stálej repertoárovej ponuky nevracia. Ich mimoriadny návrat zažijú diváci len počas veľkonočných sviatkov. Inscenáciu režiséra Mariána Chudovského, scénografa Otta Šujana a s kostýmami Petra Čaneckého dostane bratislavské publikum ako veľkonočný darček. Opera SND totiž predstavenia uvedie iba na Zelený štvrtok 14. apríla a Bielu sobotu 16. apríla 2022. V Sále opery a baletu SND sa predstavia sólistky Jolana Fogašová, Terézia Kružliaková, Jitka Sapara-Fischerová i Eva Hornyáková. Zo sólistov spomeňme Boldizsára Lászlóa, Daniela Čapkoviča, Aleša Jenisa či Maksyma Kutsenka. Doprevádzať ich bude Orchester Opery SND pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka, Zbor Opery SND so zbormajstrom Ladislavom Kaprinayom. Pripojí sa k ním aj Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajsterka Magdaléna Rovňáková).
Zdroj: SND
