V znamení výročí: Hana Meličková – dáma par excellence slovenského divadla

Krásna, očarujúca a talentovaná. Taká bola Hana Meličková - prvá dáma slovenských dosiek, ktoré znamenajú svet. Kritici aj diváci boli z jej obrovského talentu nadšení a k jej obdivovateľom patria generácie divákov.

„Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť.” Tak znelo životné motto prvej slovenskej profesionálnej herečky, národnej umelkyne a pedagogičky Hany Meličkovej. Hana Meličková (*27.1.1900 Martin, +7.1.1978 Bratislava) patrila k formujúcim osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. Počas desiatok rokov pôsobenia v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave stvárnila takmer 300 postáv. Jej herecký talent sa uplatnil v tragických aj komických úlohách. Ovládla nielen svet divadla, ale aj strieborné plátno. Za svoje výkony sa tešila priazni kritikov i divákov. Vstúpila do panteónu slovenského profesionálneho divadla a bola tiež držiteľkou mnohých ocenení.

Požehnaná múzami

„Prišla herečka požehnaná všetkými múzami,“ nešetrili uznaním umenia a talentu Hany Meličkovej vtedajšie médiá. Hana Meličková síce pochádzala z kultúrne uvedomelej martinskej rodiny a v mladosti hrávala v ochotníckom spolku Slovenský spevokol, ale štúdium herectva radšej pred rodinou utajila. Na pražské konzervatórium pôvodne odišla študovať hru na klavíri, ale popri ňom si tajne zapísala aj hodiny herectva.

V Prahe vyštudovala Hana Meličková herectvo a hru na klavíri a od roku 1923 aj tri roky vyučovala na Župnej hudobnej škole v Martine. Divadelné začiatky tejto prvej dámy divadelnej scény sú spojené s jej ochotníckou činnosťou v Slovenskom spevokole v Martine. No pamätne sa zapísala na doskách prvej scény. Už pri konkurznej úlohe v SND – titulnej Salome z drámy Oscara Wilda v roku 1926 naznačila, že do slovenského dramatického umenia vchádza nanajvýš plastická herecká osobnosť.

Takmer tri stovky postáv

V Činohre Slovenského národného divadla dostala angažmán v roku 1926, kde účinkovala na doskách prvej scény vyše 50 rokov. Počas tohto obdobia stvárnila takmer 300 postáv. Už po jej prvom vystúpení v inscenácii Salome písali kritici o Hane Meličkovej ako o prvej modernej tragédke v našich divadelných dejinách. Z tejto inscenácie sa v Literárnom múzeu SNK nachádza čelenka princeznej Salome. Hoci Salome od Oscara Wilda je historickou drámou, kostým Hany Meličkovej v inscenácii odráža 20-roky minulého storočia. Aj keď sa herectvo Hany Meličkovej vyznačovalo prudkou živelnosťou, vždy smerovalo k jednote myšlienky a zmyslu inscenácie. Veľký úspech zožala pri stvárnení množstva rôznorodých postáv či už v Shakespearových hrách ako Hamlet (Gertrúda), Macbeth (Lady Macbeth), Veselé paničky z Windsoru (Quickly) či Romeo a Júlia (dojka). Rovnako tiež vynikajúco stvárnila hlavnú úlohu v Tolstého Anne Karenine.

S pestrým repertoárom

Od úvodu kariéry sa Hana Meličková stretávala s postavami osudových múz, dôvtipných salónnych dám, ale i duševne rozpoltených ľudských stvorení. Herecká flexibilita jej dovoľovala nenútene sa pohybovať v bohatom repertoárovom rozpätí od sedliackych drám cez kráľovskú veršovanú tragédiu antických rozmerov až po bulvárne komédie.

Na javisko so sebou prinášala esenciu ženskej vášnivosti, pôsobivosť aristokratky i zemitosť dedinskej roby. Dominovala tiež značnými technickými predispozíciami. Kraľovala predovšetkým v oblasti dôkladnej javiskovej reči a odpatetizovaného slovného výrazu.

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Svoje postavy pritom po všetkých stránkach dokonale prepracovala. Nezabudnuteľné sa stali jej kreácie Ofélie, Lady Macbeth, Herodias, Heddy Gablerovej, Kataríny Kabanovovej či Anny Christie, ktoré sú aj dnes považované za herecké vrcholy najstaršej histórie slovenského profesionálneho divadla 20. a 30. rokov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Medzi jej prednosti patrí aj schopnosť reagovať na postupné zmeny režijnej optiky a estetického vývoja. Vďaka tomu sa Meličkovej civilný výraz rýchlejšie a plastickejšie prispôsobil tiež televíznej a filmovej kamere. Vďaka tomu až do konca kariéry patrila k vyhľadávaným javiskovým, ateliérovým i rozhlasovým interpretkám.

Mladšia generácia môže poznať Hanu Meličkovú z titulov filmovej klasiky

Svoje miesto si Hana Meličková našla aj na striebornom plátne. Filmový herecký debut zažila v roku 1959 v komédii Kozie mlieko. Po boku Jozefa Krónera sa objavila aj v komédiách Zemianska česť v komédii zo starej Bratislavy Statočný zlodej. Neskôr si zahrala aj v dráme Polnočná omša.

Bohatá bola tiež jej tvorba v televízii. Určite si mnohí z nás pamätáme jej excelentné zvládnutie postáv v Tajovského Ženskom zákone či postavy v inscenáciách Jesenského Pomsta starej dámy, alebo Na každého raz dôjde. Herecká technika Hany Meličkovej bola vďaka jej precíznej hereckej technike spätá s duševným životom stvárnených postáv aj s ich fyzickou tvárnosťou.

Oceňovaná herečka

Hana Meličková bola držiteľkou mnohých významných cien a vyznamenaní. V roku 1951 sa stala laureátkou Štátnej ceny, v roku 1960 zase držiteľkou vyznamenania Za zásluhy o výstavbu. Od roku 1955 sa hrdila titulom zaslúžilá umelkyňa a od roku 1961 titulom národná umelkyňa. V roku 1970 dostala významné ocenenie za televíznu tvorbu Zlatý krokodíl. Túto nezabudnuteľnú par excellence herečku si v roku 2000 pripomenulo aj Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, kedy vydalo príležitostnú známku z emisného radu Osobnosti s jej vyobrazením v divadelnom kostýme.