Slovenskú verejnosť zastihol nepríjemný mikulášsky darček. V neskorých večerných hodinách 5. decembra 2022 totiž vo veku 95 rokov skonala obľúbená divadelná i filmová herečka, sršiaca životnou energiou, mladým duchom, úsmevom a nákazlivým optimizmom. Asi nik prvej dáme slovenského divadla Márii Kráľovičovej nepovedal inak ako Marína. Dnes 12.12.2022 od 11:00 hod. sa s ňou môže verejnosť rozlúčiť v Novej budove SND.
Za nepretržitých 74 rokov na scéne stvárnila rodáčka z obce Čáry na Záhorí, Marína Kráľovičová, desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. Jej prvým divadelným domovom bolo Slovenské komorné divadlo v Martine, no neskôr zostala verná Činohre SND, na doskách ktorej účinkovala nepretržite až 74 rokov! Charakterizovala ju aj láska k poézii, nehynúci elán, optimizmus i úcta k ľuďom navôkol. Taká bola Marína, vlastným menom Mária Kráľovičová-Procházková (+95). S divadelnými doskami sa definitívne rozlúčila len tento rok v januári. Stala sa jeho prvou čestnou emeritnou členkou SND. Patrila k popredným rozhlasovým herečkám a stála aj pri zrode slovenského televízneho herectva a slávnej éry televíznych pondelkov.
Jednoducho, Marína či Manon
Narodila sa 7. júna 1927 do roľníckej rodiny ako najstaršia z piatich súrodencov. Po absolvovaní meštianskej školy začala pracovať ako holička a neskôr ako predavačka v odevoch. Všetko zmenil inzerát v novinách o konkurze na miesto herečky, ktorý napokon aj absolvovala. Porotu na čele s Andrejom Bagarom rozosmiala a zaujala natoľko, že po krátkej dobre ju do divadla prijali. Údajne jej mamu táto správa veľmi nepotešila. Vďaka jej herectvu svet získal skvelú herečku a inšpiratívnu ženu.
Herecké začiatky slávnej Maríny Kráľovičovej sa spájajú s Komorným divadlom v Martine, kam prišla 15. augusta 1945. Na jeho scéne pôsobila dva roky, potom začala navštevovať herecký odbor na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už počas štúdia sa v roku 1948 stala členkou Slovenského národného divadla, ktorému už ostala navždy verná. Jej hereckým výkonom patrili prívlastky precízny a presný – od vykreslenia typu cez charakteristiku až po sprítomnenie detailov vnútorného sveta stvárňovaných postáv.
Marína Kráľovičová začínala s Moliérom po boku Andreja Bagara
Jej premiérou bola postava Agnesy zo slávnej Moliérovej hry Škola žien, kde sa predstavila po boku Andreja Bagara, jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga. Pamätnou sa stala vďaka Jozefovi Budskému, ktorý ju obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Osudnou sa jej stala ale aj Nezvalova Manon.
Uveriteľnosť v každom ohľade
Marína Kráľovičová stvárnila mnoho ďalších výrazných a významných postáv, ktoré mali rôzne charaktery. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru. Obsiahla úlohy lyrického, dramatického, tragického, tragikomického i komického charakteru. Na javisku bola kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bolo Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Svojím postavám vedela dodať ľudskosť, krehkosť, nežnosť, oddanosť i oduševnenosť.
Dynamicky oblúk charakterov
Svoj talent v priebehu kariéry kreovala do mnohých výrazných komediálnych polôh (Agnesa v Molièrovej Škole žien, 1948). Tie obohacovala o zrelú vitalitu (Pani Fordová vo Veselých paniach z Windsoru, 1958), grotesknú hyperbolu (Trasorítka v slovenskej klasike Dve frašky, 1971) či zemitý temperament (Kata v Tajovského Novom živote, 1978). Jej talent sa rozvíjal mnohými smermi, pričom ho vystavovala skúškam rôznych hereckých postupov, smerov a poetík. Vždy prejavovala zmysel pre detaily, z ktorých vytvárala harmonický celok a stavala na životne vierohodnej charakterizácii postavy.
Osudové úlohy jej dali meno
Osudovou rolou sa stala jej javisková kompozícia Sládkovičovej Maríny Jozefa Budského. Vytvorila v nej obraz idealizovanej predstavy ženy a súčasne autonómnu dramatickú postavu s črtami romantickej výnimočnosti. Vrcholnými postavami v tejto romantizujúcej línii boli Ofélia (Hamlet, 1950), Salome (Herodes a Herodias, 1955), Amália von Edelreich (Zbojníci, 1955) a Júlia (Romeo a Júlia, 1957).
Vyjadrila aj hĺbku ženskej zraniteľnosti
Koncom 50. rokov sa začala presadzovať aj ako herečka schopná stvárniť rozpornosť a hĺbku zraniteľnosti ženskej duše (Virginia v Živote Galileiho, 1958, Catherine v Pohľade z mosta, 1959 či Anna Petrovna v Ivanovovi, 1960). Schopnosť rýchlej premeny výrazových prostriedkov a vyrovnanie sa s požiadavkami moderného divadla potvrdila v monodrámach Ľudský hlas a Krásny ľahostajný (1967).
Od 60. rokov sa stále viac presadzovala aj ako charakterová herečka (Maggie v hre Po páde, 1964, Esther Franzová v Cene, 1969, Emília v Othellovi, 1978, Anna Vojnicevová v Platonovovi, 1979).
Marína Kráľovičová bola pri všetkom podstatnom v Činohre SND
Mária Kráľovičová pracovala so všetkými kmeňovými režisérmi SND a bola pri všetkom podstatnom a dôležitom, čo sa v činohre udialo. Či už sa to týkalo oblasti umeleckých výbojov (Zbojníci, Romeo a Júlia, Príhoda na brehu rieky, Ivanov, Cena, Po páde, Diabol a Pán boh, Platonov, Nový život…), alebo historických udalostí (ako Salome bola pri otvorení Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v roku 1955, ako Mama pri otváraní novej budovy Slovenského národného divadla v roku 2007).
Legenda zo silnej hereckej generácie
Svojím zástojom sa priradila k silnej hereckej generácii Júliusa Pántika, Ctibora Filčíka, Karola Machatu, Gustáva Valacha a bola im rovnocennou partnerkou na všetkých frontoch dramatického umenia. V živom dialógu nadviazala na odkaz veľkých dramatických herečiek zakladateľskej generácie – Oľgy Borodáčovej-Országhovej a Hany Meličkovej. Obohatila ho o prvky moderného prejavu. Svoje miesto si musela obhájiť v konkurencii s ďalšími výraznými dámami našej prvej scény – Máriou Prechovskou, Evou Kristinovou, Zdenou Gruberovou, Vierou Strniskovou, Elenou Zvaríkovou či Evou Krížikovou.
Divadelné dosky opustila legendárna Marína Kráľovičová len začiatkom roka
Elán ju neopustil ani v prvej a druhej dekáde nového storočia. Od roku 2000 stvárnila na javisku vyše dvadsať postáv: spomeňme Terezu Klinovú v inscenácii S mamou (2007), Cecily Robsonovú v Kvartete (2012) či Berthu v Leni (2013).
K osemdesiatke venovalo SND umelkyni hru S mamou Táne Kusej, kde ju za postavu Terézie Klimovej navrhli na ocenenie DOSKY, a k 85. narodeninám rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.
V roku 2015 debutovala na scéne Opery SND postavou Excelencie Hardeggovej v Lehárovej Zemi úsmevov.
Mnohí z nás si ju pamätajú aj vo fantastickej interpretácii postavy intrigánky Dory v Tajovského Ženskom zákone, preloženom do záhoráčtiny, ktorý sa na doskách SND hral neuveriteľných 14 rokov.
Mária Kráľovičová bola aj prvá televízna herečka
Bola aj prvou slovenskou televíznou herečkou, ktorá odštartovala fenomén bratislavských pondelkov. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne! Aj dlho potom slávna Marína rada spomínala na naživo vysielané prevedenia prvých televíznych hier.
Marína Kráľovičová dovedna stvárnila na javisku viac ako stotridsať postáv. Rozsiahly je aj súpis jej televíznych a filmových postáv. Zažiarila vo vyše 400 filmových, televíznych a divadelných a 800 rozhlasových úlohách. Kompletné súpisy postáv nájdete na stránke Divadelného ústavu. Na striebornom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950). Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).Okrem toho si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006). Vidieť sme ju mohli aj v snímkach Výlet po Dunaji (1962), alebo Vadí, nevadí (2001).
Marína Kráľovičová milovala veršíčky
Celý život ju sprevádzala láska k „veršíkom“, celý život bola vášnivou recitátorkou. S Viliamom Záborským a Mikulášom Hubom spoluvytvárala slovenskú recitačnú školu. Talent pre viazané slovo a jeho melodiku uplatnila vo veršovaných hrách a v scénických pásmach poézie, ktoré boli po desaťročia stavebným kameňom dramaturgie SND (Salome v Herodes a Herodias, Širín v Hikmetovej Legende o láske, Dievča v Piesni našej jari, Shakespearova Júlia a Ofélia, Amália v Schillerových Zbojníkoch, Elmíra v Tartuffovi, grófka Chlestovová v Gribojedových Útrapách z rozumu). Ako prvá recitátorka prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch, v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, ďalej v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme…
Oceňovaná od počiatkov hereckej kariéry
Za svoju kariéru získala mnoho ocenení, vyznamenaní a titulov, ktoré čítajú viac ako dve desiatky. Nájdete medzi nimi aj tie najprestížnejšie akými sú Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), Medaila prezidenta SR (2012) či Cena predsedu NR SR za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia (2014). Hneď v prvej sezóne, v roku 1946, získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. Cenu Andreja Bagara získala v roku 1978 a o rok neskôr aj prestížny titul národná umelkyňa. V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy osobností televíznej obrazovky OTO. V roku 2007 získala aj Cenu Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo. Okrem iných bola aj držiteľkou televízneho ocenenia Zlatý krokodíl, získala Krištáľové krídlo i Zlatú slučku. Dostala tiež cenu za najlepší dabing a má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave.
Marína Kráľovičová milovala život i ľudí
Počas celého života prekypovala životnou silou, úsmevom, empatiou a láskou nielen k svojej rodine i druhým ľuďom. S novinárom, básnikom a spisovateľom Miroslavom Procházkom prežila viac ako päťdesiat rokov, a spolu mali dve deti. Dokázala oceniť prácu druhých. Veľmi rada bola medzi mladými ľuďmi. Mala rada život a hovorievala, že sa „narodila pod šťastnou hviezdou“. Okrem toho rada cestovala. Milovala Paríž či Londýn a každoročne chodievala počas leta do piešťanských kúpeľov. Ostatných pár mesiacov žila v domove pre seniorov v bratislavskom Starom Meste, kde skonala.
Česť jej pamiatke a úprimnú sústrasť rodine, príbuzným, priateľom a kolegom!
Zdroj: Divadelný ústav, SND
One thought on “Slovensko sa lúči s legendou: Marína Kráľovičová”
Comments are closed.