Slovensko sa lúči s legendou: Marína Kráľovičová

Marína Kráľovičová

Slovenskú verejnosť zastihol nepríjemný mikulášsky darček. V neskorých večerných hodinách 5. decembra 2022 totiž vo veku 95 rokov skonala obľúbená divadelná i filmová herečka, sršiaca životnou energiou, mladým duchom, úsmevom a nákazlivým optimizmom. Asi nik prvej dáme slovenského divadla Márii Kráľovičovej nepovedal inak ako Marína. Dnes 12.12.2022 od 11:00 hod. sa s ňou môže verejnosť rozlúčiť v Novej budove SND.

Za nepretržitých 74 rokov na scéne stvárnila rodáčka z obce Čáry na Záhorí, Marína Kráľovičová, desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. Jej prvým divadelným domovom bolo Slovenské komorné divadlo v Martine, no neskôr zostala verná Činohre SND, na doskách ktorej účinkovala nepretržite až 74 rokov! Charakterizovala ju aj láska k poézii, nehynúci elán, optimizmus i úcta k ľuďom navôkol. Taká bola Marína, vlastným menom Mária Kráľovičová-Procházková (+95). S divadelnými doskami sa definitívne rozlúčila len tento rok v januári. Stala sa jeho prvou čestnou emeritnou členkou SND. Patrila k popredným rozhlasovým herečkám a stála aj pri zrode slovenského televízneho herectva a slávnej éry televíznych pondelkov. 

Jednoducho, Marína či Manon

Narodila sa 7. júna 1927 do roľníckej rodiny ako najstaršia z piatich súrodencov. Po absolvovaní meštianskej školy začala pracovať ako holička a neskôr ako predavačka v odevoch. Všetko zmenil inzerát v novinách o konkurze na miesto herečky, ktorý napokon aj absolvovala. Porotu na čele s Andrejom Bagarom rozosmiala a zaujala natoľko, že po krátkej dobre ju do divadla prijali. Údajne jej mamu táto správa veľmi nepotešila. Vďaka jej herectvu svet získal skvelú herečku a inšpiratívnu ženu.

Herecké začiatky slávnej Maríny Kráľovičovej sa spájajú s Komorným divadlom v Martine, kam prišla 15. augusta 1945. Na jeho scéne pôsobila dva roky, potom začala navštevovať herecký odbor na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už počas štúdia sa v roku 1948 stala členkou Slovenského národného divadla, ktorému už ostala navždy verná. Jej hereckým výkonom patrili prívlastky precízny a presný – od vykreslenia typu cez charakteristiku až po sprítomnenie detailov vnútorného sveta stvárňovaných postáv.

Marína Kráľovičová začínala s Moliérom po boku Andreja Bagara

Jej premiérou bola postava Agnesy zo slávnej Moliérovej hry Škola žien, kde sa predstavila po boku Andreja Bagara, jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga. Pamätnou sa stala vďaka Jozefovi Budskému, ktorý ju obsadil do zdramatizovanej Sládkovičovej Maríny. Osudnou sa jej stala ale aj Nezvalova Manon.

Marína (1948), Mladý človek žena, Deva, Siréna / Marína Kráľovičová
Marína (1948), Mladý človek žena, Deva, Siréna. Zdroj: SND

Uveriteľnosť v každom ohľade

Marína Kráľovičová stvárnila mnoho ďalších výrazných a významných postáv, ktoré mali rôzne charaktery. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru. Obsiahla úlohy lyrického, dramatického, tragického, tragikomického i komického charakteru. Na javisku bola kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bolo Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Svojím postavám vedela dodať ľudskosť,  krehkosť, nežnosť, oddanosť i oduševnenosť.

Dynamicky oblúk charakterov

Svoj talent v priebehu kariéry kreovala do mnohých výrazných komediálnych polôh (Agnesa v Molièrovej Škole žien, 1948). Tie obohacovala o zrelú vitalitu (Pani Fordová vo Veselých paniach z Windsoru, 1958), grotesknú hyperbolu (Trasorítka v slovenskej klasike Dve frašky, 1971) či zemitý temperament (Kata v Tajovského Novom živote, 1978). Jej talent sa rozvíjal mnohými smermi, pričom ho vystavovala skúškam rôznych hereckých postupov, smerov a poetík. Vždy prejavovala zmysel pre detaily, z ktorých vytvárala harmonický celok a stavala na životne vierohodnej charakterizácii postavy.

Osudové úlohy jej dali meno

Herodes a Herodias (1955), Salome / Marína Kráľovičová
Ako Salome v hre Herodes a Herodias (1955), Zdroj: SND

Osudovou rolou sa stala jej javisková kompozícia Sládkovičovej Maríny Jozefa Budského. Vytvorila v nej obraz idealizovanej predstavy ženy a súčasne autonómnu dramatickú postavu s črtami romantickej výnimočnosti. Vrcholnými postavami v tejto romantizujúcej línii boli Ofélia (Hamlet, 1950), Salome (Herodes a Herodias, 1955), Amália von Edelreich (Zbojníci, 1955) a Júlia (Romeo a Júlia, 1957).

Vyjadrila aj hĺbku ženskej zraniteľnosti

Koncom 50. rokov sa začala presadzovať aj ako herečka schopná stvárniť rozpornosť a hĺbku zraniteľnosti ženskej duše (Virginia v Živote Galileiho, 1958, Catherine Pohľade z mosta, 1959 či Anna Petrovna v Ivanovovi, 1960). Schopnosť rýchlej premeny výrazových prostriedkov a vyrovnanie sa s požiadavkami moderného divadla potvrdila v monodrámach Ľudský hlas a Krásny ľahostajný (1967). 

Od 60. rokov sa stále viac presadzovala aj ako charakterová herečka (Maggie v hre Po páde, 1964, Esther Franzová v Cene, 1969, Emília v Othellovi, 1978, Anna Vojnicevová v Platonovovi, 1979).

Marína Kráľovičová bola pri všetkom podstatnom v Činohre SND

Mária Kráľovičová pracovala so všetkými kmeňovými režisérmi SND a bola pri všetkom podstatnom a dôležitom, čo sa v činohre udialo. Či už sa to týkalo oblasti umeleckých výbojov (Zbojníci, Romeo a Júlia, Príhoda na brehu rieky, Ivanov, Cena, Po páde, Diabol a Pán boh, Platonov, Nový život…), alebo historických udalostí (ako Salome bola pri otvorení Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v roku 1955, ako Mama pri otváraní novej budovy Slovenského národného divadla v roku 2007).

S mamou / Marína Kráľovičová
Mária Kráľovičová v inscenácii S mamou (2007). Zdroj: SND

Legenda zo silnej hereckej generácie

Svojím zástojom sa priradila k silnej hereckej generácii Júliusa Pántika, Ctibora Filčíka, Karola Machatu, Gustáva Valacha a bola im rovnocennou partnerkou na všetkých frontoch dramatického umenia. V živom dialógu nadviazala na odkaz veľkých dramatických herečiek zakladateľskej generácie – Oľgy Borodáčovej-Országhovej a Hany Meličkovej. Obohatila ho o prvky moderného prejavu. Svoje miesto si musela obhájiť v konkurencii s ďalšími výraznými dámami našej prvej scény – Máriou Prechovskou, Evou Kristinovou, Zdenou Gruberovou, Vierou Strniskovou, Elenou Zvaríkovou či Evou Krížikovou.

Zem úsmevov / SND / Marína Kráľovičová
Predstavila sa aj v Opere SND. Zdroj: SND

Divadelné dosky opustila legendárna Marína Kráľovičová len začiatkom roka

Elán ju neopustil ani v prvej a druhej dekáde nového storočia. Od roku 2000 stvárnila na javisku vyše dvadsať postáv: spomeňme Terezu Klinovú v inscenácii S mamou (2007), Cecily Robsonovú v Kvartete (2012) či Berthu v Leni (2013).

K osemdesiatke venovalo SND umelkyni hru S mamou Táne Kusej, kde ju za postavu Terézie Klimovej navrhli na ocenenie DOSKY, a k 85. narodeninám rovnako hlavnú úlohu Cissy Robsonovej v hre oscarového dramatika Richarda Harwooda Kvarteto.

V roku 2015 debutovala na scéne Opery SND postavou Excelencie Hardeggovej v Lehárovej Zemi úsmevov.

Mnohí z nás si ju pamätajú aj vo fantastickej interpretácii postavy intrigánky Dory v Tajovského Ženskom zákone, preloženom do záhoráčtiny, ktorý sa na doskách SND hral neuveriteľných 14 rokov.

Dora / Ženský zákon / Mária Kráľovičová
Mária Kráľovičová ako nezabudnuteľná intrigánka Dora (Ženský zákon). Foto: SND

Mária Kráľovičová bola aj prvá televízna herečka

Bola aj prvou slovenskou televíznou herečkou, ktorá odštartovala fenomén bratislavských pondelkov. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne! Aj dlho potom slávna Marína rada spomínala na naživo vysielané prevedenia prvých televíznych hier.

Višňový sad
Višňový sad (1967). Zdroj: SND

Marína Kráľovičová dovedna stvárnila na javisku viac ako stotridsať postáv. Rozsiahly je aj súpis jej televíznych a filmových postáv. Zažiarila vo vyše 400 filmových, televíznych a divadelných a 800 rozhlasových úlohách. Kompletné súpisy postáv nájdete na stránke Divadelného ústavu. Na striebornom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950). Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).Okrem toho si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006). Vidieť sme ju mohli aj v snímkach Výlet po Dunaji (1962), alebo Vadí, nevadí (2001).

Marína Kráľovičová milovala veršíčky

Celý život ju sprevádzala láska k „veršíkom“, celý život bola vášnivou recitátorkou. S Viliamom Záborským a Mikulášom Hubom spoluvytvárala slovenskú recitačnú školu. Talent pre viazané slovo a jeho melodiku uplatnila vo veršovaných hrách a v scénických pásmach poézie, ktoré boli po desaťročia stavebným kameňom dramaturgie SND (Salome v Herodes a Herodias, Širín v Hikmetovej Legende o láske, Dievča v Piesni našej jari, Shakespearova Júlia a Ofélia, Amália v Schillerových Zbojníkoch, Elmíra v Tartuffovi, grófka Chlestovová v Gribojedových Útrapách z rozumu). Ako prvá recitátorka prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch, v roku 1958 na Expo v Bruseli v réžii Alfreda Radoka, ďalej v Montreale, Havane, Hanoji, Jeruzaleme…

Oceňovaná od počiatkov hereckej kariéry

Za svoju kariéru získala mnoho ocenení, vyznamenaní a titulov, ktoré čítajú viac ako dve desiatky. Nájdete medzi nimi aj tie najprestížnejšie akými sú Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), Medaila prezidenta SR (2012) či Cena predsedu NR SR za rozvoj kultúry a za výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia (2014). Hneď v prvej sezóne, v roku 1946, získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. Cenu Andreja Bagara získala v roku 1978 a o rok neskôr aj prestížny titul národná umelkyňa. V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy osobností televíznej obrazovky OTO. V roku 2007 získala aj Cenu Jozefa Kronera za celoživotné herecké dielo. Okrem iných bola aj držiteľkou televízneho ocenenia Zlatý krokodíl, získala Krištáľové krídlo i Zlatú slučku. Dostala tiež cenu za najlepší dabing a má svoju tabuľku na chodníku slávy v Bratislave.

Odchádzanie / Mária Kráľovičová
V hre Odchádzanie. Foto: Ctibor Bachratý. Zdroj: SND

Marína Kráľovičová milovala život i ľudí

Počas celého života prekypovala životnou silou, úsmevom, empatiou a láskou nielen k svojej rodine i druhým ľuďom. S novinárom, básnikom a spisovateľom Miroslavom Procházkom prežila viac ako päťdesiat rokov, a spolu mali dve deti.  Dokázala oceniť prácu druhých. Veľmi rada bola medzi mladými ľuďmi. Mala rada život a hovorievala, že sa „narodila pod šťastnou hviezdou“. Okrem toho rada cestovala. Milovala Paríž či Londýn a každoročne chodievala počas leta do piešťanských kúpeľov. Ostatných pár mesiacov žila v domove pre seniorov v bratislavskom Starom Meste, kde skonala.

 

Česť jej pamiatke a úprimnú sústrasť rodine, príbuzným, priateľom a kolegom!

Zdroj: Divadelný ústav, SND

One thought on “Slovensko sa lúči s legendou: Marína Kráľovičová”

Comments are closed.

Divadlo Andreja Bagara v Nitre (DAB)
Divadlo

Divadlo Andreja Bagara v Nitre (DAB) v roku 2023

Čo prináša rok 2023 do Divadla Andreja Bagara v Nitre (DAB)? Divadlo prezradilo plány. V roku 2023 uvedie štyri nové premiéry, no plánuje aj modernizáciu svetelného parku. Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre uvedie v druhej časti aktuálnej divadelnej sezóny štyri nové premiéry. V roku 2023 plánuje tiež zmodernizovať svoj svetelný park. Na projekt sa DAB […]

Read More
Kam za kultúrou 3/2023
Culture Divadlo História Hudba Odporúčame PR

Kam za kultúrou (3/2023)

Blíži sa nový týždeň a s ním prichádza aj čas na ďalšie, tentoraz v poradí už 3. tohtoročné vydanie tipov na atraktívne kultúrne podujatia. Tak, kam za kultúrou v predposledný januárový týždeň? Odpovede na našu tradičnú otázku „kam za kultúrou?“ sme opäť hľadali a aj teraz sme ich našli. Z bohatej ponuky slovenských divadiel a prajnej koncertnej nádielky […]

Read More
Ironická komédia skúma city, vernosť, aj zmysel života Bláznivá Lá-á-á-ska priviedla do Spišského divadla Mareka Majeského
Divadlo News PR

Ironická komédia Lá-á-á-ska skúma city, vernosť, aj zmysel života

Tri zadumané duše, predstavy, túžby, osudový most a príliš často opakované slovo láska – to je brilantná komédia Murraya Schisgala Lá-á-á-ska. Spišské divadlo (SD) ponúka divákom ďalšiu skvelú inscenáciu, ktorá do Spišskej Novej Vsi priviedla aj známeho herca Mareka Majeského. Premiéru úspešnej hry o láske, ktorá občas zamáva každým, prinesie Spišské divadlo, kultúrne zariadenie Košického […]

Read More
Translate »