Spev lásky a smrti je prerozprávaním známeho mýtu o Tristanovi a Izolde očami peruánskeho dievčaťa menom Piroutcha. Príbeh sa odvíja na pozadí surrealistického textu plného rôznych symbolov. Skladateľ, ktorý je súčasne aj autorom textu, sa inšpiroval peruánskou ľudovou piesňou, ale i operou Richarda Wagnera Tristan a Izolda. Zdrojmi inšpirácie bol tiež spev vtákov, hinduistická mytológia či astronómia. V neposlednom rade sa nechal ovplyvniť francúzskymi surrealistickými básnikmi. Dominantnou témou diela je podmaňujúca láska, ktorá nachádza svoje naplnenie až v smrti. V 12 spevoch poémy Messiaen zobrazuje rozličné podoby lásky, nehu, blízkosť, túžbu, vášeň, extázu, predtuchu, vzdor, šialenstvo, zmierenie a smrť. Hudobné dielo dopĺňa sprievodné umelecké slovo vo francúzskom origináli a slovenskom preklade. Približuje tak autorský text skladateľa.