Divadelný ústav a Slovenská pošta uviedli známku Aleš Votava

Divadelný ústav a Slovenská pošta uviedli 25. októbra 2022 vo Dvorane Ministerstva kultúry poštovú známku Aleš Votava do života. Známku vytvoril známy slovenský akademický maliar, ilustrátor, grafik a svetovo uznávaný tvorca známok Rudolf Cigánik.

Johann Wolfgang Goethe raz povedal: „Pravý, naozaj veľký talent nachádza najväčšie šťastie v tvorbe svojho diela.“ Pojem talent je niečo, čo sa spája s osobnosťou a tvorbou Aleša Votavu v mnohým rovinách umeleckých, estetických i súkromných. Slávnostné uvedenie poštovej známky „UMENIE: Aleš Votava“ sa konalo 25. októbra 2022 vo Dvorane Ministerstva kultúry SR.

A ako sa patrí slávnostné uvedenie sprevádzal rituál. Pri tejto výnimočnej udalosti spojili slovo, hudbu a umelecké stvárnenie ako pripomienku veľkého umelca. V podaní Richarda Stankeho zaznela báseň Czeslava Milosza: Orfeus a Eurydika. O hudobný vklad sa postarala skladba Johna Tavenera: Threnos v interpretácii Jozefa Luptáka.

Poštová známka UMENIE: Aleš Votava (1962 – 2001) s nominálnou hodnotou 2,60 EUR vychádza na upravenom tlačovom liste štvorbloku. Motívom známky je scénický návrh zobrazujúci divadelné kostýmy k inscenácii Orfeus a Eurydika od operného skladateľa Christopha Willibalda Glucka. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 21. 10. 2022 a domicilom mesta Bratislava.

Kto bol Aleš Votava?

Aleš Votava (3. augusta 1962 – 8. mája 2001) bol jedným z posledných, ale aj jedným z najvýraznejších žiakov Ladislava Vychodila, zakladateľa bratislavskej scénografickej školy. Vplyv akčnej scénografie predchádzajúcej generácie autorov vo Votavovej tvorbe určili jeho jedinečný výtvarný rukopis. Za základ pre svoju tvorbu považoval čiernu farbu a podobne ako Vychodil považoval neutrálnu farebnosť scény za kľúčovú. Farebnosť, vytváraná najmä svetlom a hrou s tieňom, odrazom či priesvitnosťou materiálu, bola princípom akcie v jeho scénografii.

Venoval sa aj grafickému dizajnu, voľnej umeleckej tvorbe, umeleckému šperku. Jeho výtvarné riešenia boli zväčša jednoduché, no veľmi efektné. Príkladom toho je aj emisia poštovej známky znázorňujúcej maketu scény a kostýmové návrhy k inscenácii Orfeus a Eurydika (Ch. W. Gluck, DJGT, Banská Bystrica, 1991). Sám o nej rád hovoril, že výsledkom trojmesačného hľadania koncepcie bol nakoniec len jeden trojuholník.