V roku 2025 si pripomíname viaceré výročia osobností svetového i kultúrneho dedičstva. K ním patrí aj Pavol Dobšinský - slovenský Ezop. Patrí medzi osobnosti slovenských folkloristov. Stal sa slovenským Homérom a pričinil sa o zachovanie a popularizáciu slovenskej ľudovej slovesnosti.
Evanjelický farár, pedagóg a spisovateľ Pavol Dobšinský (*16. 3. 1828 Slavošovce, + 22. 10. 1885 Drienčany) patrí k osobnostiam slovenskej literatúry. Vďaka jeho obrovskej práci pri zbere a spracovaní slovenskej ľudovej slovesnosti, najmä rozprávok, povestí a piesní sa mu pririekla tiež prezývka „slovenský Homér“. Táto kľúčová postava literárneho romantizmu zhrnula slovenské ľudové príbehy podobne ako grécke mýty zhrnul antický velikán Homér. Dal im literárnu formu a zachoval ich pre národ. Písal pod viacerými pseudonymami – ako Miloš, Ondrej Kráľ, Slavoj Drienčanský či Železnický. Jeho najznámejším dielom sú Prostonárodné slovenské povesti, ktoré vyšli v rokoch 1880 – 1883 a ktoré sa po generácie tešia obľube u rodičov, detí, ale inšpirujú aj generácie umelcov.
Spisovateľ štúrovskej generácie
Tento zberateľ ľudovej slovesnosti, literárny kritik, prekladateľ sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie. Počas štúdia teológie a filozofie na evanjelickom lýceu v Levoči v rokoch 1840 – 1848 sa aktívne zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Redigoval rukopisný zábavník Holubica, do ktorého prispieval básňami a zápismi slovenských ľudových rozprávok. V rokoch 1848 – 1849 sa zúčastnil revolúcii. Zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti začal v čase, keď pôsobil ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa v Revúcej. Od roku 1852 pracoval v časopise Slovenské pohľady ako pomocný redaktor. Neskôr pôsobil ako kaplán i ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Každému z nás sa určite vybavia z pamäti slová Bol raz jeden kráľ… Bolo raz jedno kráľovstvo… Bola raz jedna chudobná žena… Kde bolo, tam bolo…ktorými sa začínajú klasické rozprávky Pavla Dobšinského. Jeho meno si mnohí z nás spájajú práve s rozprávkami, v ktorých dobro zvíťazilo nad zlom. No Dobšinský aj prekladal. Preložil diela známych autorov ako Byron, Mickiewicz, Lermontov, Rousseau alebo Shakespeare.
Hlavné dielo Dobšinského
Keďže sa najviac venoval ľudovej slovesnosti a slovenským rozprávkam, povestiam, legendám a poverám, to tvorí aj jeho hlavné dielo. V rokoch 1858 – 1861 spolu s A. H. Škultétym zostavili a vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. V roku 1874 to bol Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier. Tému povier a obyčají spracoval Pavol Dobšinský aj neskôr. V roku 1880 mu vydali Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské. Krátko pred smrťou v ôsmich zošitoch 90 rozprávok pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Tieto sú dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.
Prostonárodné slovenské rozprávky v troch zväzkoch obsahujú rozprávky i povesti. K najznámejším z nich iste patrí Zakliata hora, Zlatá priadka, Laktibrada, Zlatovláska, Janko Hraško, O troch grošoch, Soľ nad zlato, Chudobných rodičov syn, Traja zhavranelí bratia, Nebojsa, Pamodaj šťastia, lavička, Popolvár najväčší na svete, Starý Bodrík a vlk, Koza odratá a jež či Kozliatka.
Z knižky na divadelné dosky či plátna kín
Dobšinského svet rozprávok vie očariť aj dnes. O jeho úspechu svedčí fakt, že jeho knihy sú stále žiadané a mnohé rozprávky sa v podobe rôznych divadelných, televíznych adaptácií dostali na divadelné dosky či na strieborné plátna. Aj teraz uvádza Spišské divadlo Dobšinského rozprávku Janko Hraško a Činohra SND v úprave Ľuba Feldeka uvádza rozprávkovú hru Nebojsa. V podobe baletnej adaptácie si môžeme v Národnom divadle Košice vychutnať aj Dobšinského rozprávku Chudobný rodičov syn. Chýrna Zlatovláska, statočný Nebojsa či rozprávky O troch grošoch, Soľ nad zlato, Zlatá priadka alebo Popolvár najväčší na svete dobyli filmový svet. Stali sa rovnako slávnymi ako ich literárna predloha z pera Pavla Dobšinského a zaradili sa do zlatého fondu slovenskej kinematografie.
Na Pavla Dobšinského tak vďaka rozprávkam nezabudneme. Inšpiruje generácie čitateľov, ale aj umelcov. Slovenskému Ezopovi i veľkému rozprávkarovi vzdali poctu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 2004 vo Francúzsku vydali zbierku 100 najkrajších rozprávok sveta a Slovensko má v nej zastúpenie práve jednou z Dobšinského rozprávok Ružová Anička. Dobšinského meno nesie aj Asteroid, ktorý má číslo 39880 a nachádza sa v hlavnom pásme asteroidov medzi dráhou Marsu a Jupitera.
Obľúbeného rozprávkara pripomína aj pamätník
Na rodnom dome osadili pamätnú tabuľu, ktorú odhalili pri 100. výročí jeho narodenia, na veľkolepej národnej slávnosti roku 1928. Slávnostné odhalenie pamätníka Dobšinskému a pomenovanie Základnej školy menom Pavla Emanuela Dobšinského bolo v obci 16. marca 1970. Autorom pamätníka je akademický sochár Dušan Dzurek. Pamätnú izbu v rodnom dome Pavla Dobšinského zriadili v roku 1970 a dnešnú podobu dostala v roku 1995. Sústredili v nej materiál regionálneho charakteru, ktorý dopĺňajú dobové predmety a nástroje používané v minulosti. Sú tu aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča a M. Hrebendu.
—
Foto: Wikimedia Commons
Zdroj: SLC, SFÚ, SND, SD, NDKE, Martinus.sk, Matica slovenská
*** Reupload titulky: 2025-12-31 (teva)
