Slovenská filharmónia po 20 rokoch opäť v Košiciach! Už v stredu 27. mája 2026 vystúpi v rámci jubilejnej Košickej hudobnej jari. Na pôde Domu umenia sa predstaví nielen orchester Slovenskej filharmónie, ale aj naša - slovenská zborová jednotka, konkrétne jej mužská časť. S akým programom?
Košická hudobná jar patrí medzi najstaršie a najprestížnejšie hudobné festivaly na Slovensku, jej história sa píše od roku 1956. V programe sa objavujú veľké symfonické diela, komorná hudba, vokálno-inštrumentálne projekty, recitály i multižánre. Jubilejný 70. ročník, ktorý sa koná v termíne od 21. mája do 11. júna 2026, prináša štyri symfonické koncerty, tri komorné, jeden multižáner, výstavu, diskusie. Druhý zo symfonických koncertov a súčasne tretí festivalový koncert sa ponesie v znamení Slovenskej filharmónie. Orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor prichádzajú do Košíc! V stredu 27. mája o 19:00 hod. v košickom Dome umenia uskutoční koncert Slovenská filharmónia, vitaj! Pod vedením dirigenta Tomáša Netopila zaznejú diela Wolfganga Amadea Mozarta, Koncert pre klavír a orchester č. 27 B dur a Symfónia č. 13 b mol „Babij jar“ Dmitrija Šostakoviča.
Prvý festivalový týždeň uzavrie v stredu 27. mája 2026 hosťujúci symfonický orchester – Slovenská filharmónia, ktorá prichádza na Košickú hudobnú jar po vyše dvoch dekádach. Tentoraz prichádzajú dve telesá – orchester Slovenská filharmónia a mužská časť Slovenského filharmonického zboru (zbormajsterka Petra Torkošová) a vystúpia na 70. Košickej hudobnej jari v rámci druhého symfonického festivalového koncertu. V Dome umenia sa predstavia pod taktovkou Tomáša Netopila, šéfdirigenta symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK.
„Bratislavskí kolegovia pod taktovkou Tomáša Netopila prinesú do Košíc interpretačne grandiózny program. Osobitne sa teším na Šostakovičovu Symfóniu č. 13 Babij jar, ktorá je mimoriadne silným dielom s obrovskou morálnou aj spoločenskou výpoveďou, a som veľmi rada, že práve Slovenská filharmónia s mužskou časťou Slovenského filharmonického zboru ju uvedie v rámci jubilejného ročníka,“ uvádza Lucia Potokárová. Sólistami večera bude český klavírny virtuóz Jan Bartoš a slovenský basista Jozef Benci.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na programe je, ako avizujeme aj v aktuálnom vydaní Kam za kultúrou, posledný klavírny koncert Wolfganga Amadea Mozarta a Symfónia č. 13 b mol Babij jar op. 113 Dmitrija Šostakoviča. Rozsiahla päťčasťová vokálna symfónia zhudobňuje text ruského básnika prozaika, filmára a publicistu J. A. Jevtušenka.
Slovenská filharmónia prichádza do Košíc s programom v znamení Mozartovho výročia
Mozartov Koncert pre klavír a orchester č. 27 B dur, KV 595 predstavuje jeho posledné dokončené koncertantné dielo pre tento nástroj. Vzniklo v januári roku 1791, v závere skladateľovho života a zároveň v období, ktoré sa vyznačovalo výraznou zmenou jeho spoločenského postavenia i umeleckého smerovania. Mozart už nevystupoval ako virtuózny klavirista v takej miere ako v predchádzajúcich rokoch a jeho hudba sa čoraz viac obracala dovnútra, k sústredenému a komornému výrazu.
Tento koncert preto nepôsobí ako reprezentatívne dielo určené na oslnenie publika, ale ako intímna, sofistikovaná a takmer romantická individuálna hudobná výpoveď vo vážnej, sústredenej nálade. Pri jeho uvedení Mozart vystúpil naposledy na koncertnom pódiu. A práve týmto dramaturgickým počinom sa do inšpiratívneho programu jubilejného 70. ročníka Košickej hudobnej jari dostala reflexia oboch tohtoročných Mozartových jubileí.
Grandiózne dielo Šostakoviča patrí k festivalovým ťahákom
Druhá časť večera patrí Symfónii č. 13 b mol „Babij jar“, op. 113 od Dmitrija Šostakoviča. Vznikla v roku 1962 a patrí k najznepokojivejším, najhlbším a najoriginálnejším dielam jeho tvorby. Jej textovým základom sú básne mladého talentovaného ruského básnika Jevgenija Jevtušenka, ktoré otvorene reflektujú konkrétnu historickú tragédiu. Názov symfónie odkazuje na roklinu Babij jar pri Kyjeve, kde počas druhej svetovej vojny v septembri 1941 nacisti masovo vyvraždili vyše tridsaťtisíc židovských obyvateľov mesta.
Šostakovič túto udalosť spracúva ako symbol univerzálneho utrpenia, antisemitizmu a morálneho zlyhania spoločnosti. Symfónia sa nekončí jednoznačným rozuzlením, ale otvorenou výpoveďou, ktorá podnecuje poslucháča k zamysleniu nad vzťahom medzi osobným úspechom a morálnou integritou. Záverečným taktom symfónie dominujú zasnené zvukové obrazy. Možno je to odkaz na Mahlerovu Pieseň o zemi, ktorú skladateľ veľmi obdivoval a na jej záverečné posolstvo, že život prevyšuje smrť a že nádej víťazí nad zúfalstvom.
Slovenský filharmonický zbor aj na záver jubilejného ročníka festivalu
Jubilejný 70. ročník hudobného festivalu Košická hudobná jar vyvrcholí koncertom vo štvrtok 11. júna 2026, taktiež v Dome umenia. Uzavrie ho veľkolepé vokálno-inštrumentálne dielo Giuseppe Verdiho Messa da Requiem. Festival Košická hudobná jar ho uvedie s medzinárodným kvartetom špičkových sólistov ako Olga Bezsmertna, Christa Mayer, Pavol Bršlík a Günther Groissböck. Sprevádzať ich bude naša zborová jednotka, Slovenský filharmonický zbor a orchester Košických filharmonikov pod taktovkou Roberta Jindru. Uvedenie tohto programu je festivalovou dramaturgickou pripomienkou skladateľovho 125. výročia úmrtia.
V znamení Verdiho
Rodák z Milána, Giuseppe Verdi vošiel do dejín hudby predovšetkým ako autor niekoľkých desiatok významných opier, ktoré tvoria osobitú kapitolu v dejinách žánru. Jeho dramatický talent a nevyčerpateľná melodická invencia sa naplno rozvinuli práve v tejto oblasti. Avšak osobité a dôležité miesto má v jeho tvorbe dielo Rekviem, pod originálnym názvom Messa da Requiem. Táto kompozícia patrí medzi najvýznamnejšie vokálno-inštrumentálne diela 19. storočia. Verdi ju skomponoval v roku 1873 na počesť talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho, ktorého si mimoriadne vážil. Jednou z najcharakteristickejších čŕt Verdiho Rekviem je výrazná kontrastnosť hudobného jazyka. Skladateľ strieda monumentálne dramatické výbuchy s komornými, až intímnymi pasážami. V duetách a ansámblových častiach sólistov sa objavuje lyrika blízka operným scénam, zatiaľ čo zborové pasáže dodávajú dielu majestátnosť a duchovnú hĺbku.
Dielo fascinujúcej hĺbky
Od svojej premiéry patrí Verdiho Rekviem k najčastejšie uvádzaným vokálno-inštrumentálnym dielam romantizmu. Publikum fascinuje jeho dramatická sila, emocionálna intenzita aj mimoriadne pôsobivé hudobné obrazy. Fascinuje aj svojím plastickým výrazom, farebnou orchestráciou, ľahkosťou faktúry a bezprostrednosťou. Skladateľ v ňom dokázal premeniť text zádušnej omše na univerzálnu hudobnú drámu o strachu zo smrti, o ľudskej vine a o nádeji na vykúpenie. Toto spojenie opernej expresivity a sakrálnej tradície robí z Verdiho Rekviem výnimočné dielo.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Program Košickej hudobnej jari nájdete na novom festivalovom webe. Vstupenky na podujatia Košickej hudobnej jari, ako aj na ostatné podujatia Štátnej filharmónie Košice, si kúpite aj so zľavami 30 % online a vo vstupenkovej pokladni Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00). Večerná pokladňa v Dome umenia je otvorená hodinu pred koncertom a predáva vstupenky na aktuálny koncert.
—
PR článok, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice / Košická hudobná jar, www.filharmonia.sk, www.sfk.sk, www.khjfestival.sk
Foto: Jozef Barinka, Peter Brenkus, Marco Borggreve, Antonín Kratochvíl, Silvia Mária Petrovits, Jakub Šimoňák, Wikimedia Commons
Zdroj: SF, ŠFK
*** Posledná aktualizácia: 2026-05-27 (adm)
