Október 2025 sa začína, a to je čas na ďalšie pokračovanie tradičného špeciálu rubriky Kam za kultúrou. Prečítajte si novinku s aktuálnymi tipmi Kam na výstavy a inšpirujte sa s nami!
Na začiatku nového mesiaca prichádzame s ďalším pokračovaním našej pravidelnej „špeci“ rubriky Kam za kultúrou. Opäť tu nájdete tipy na zaujímavé výstavy, ktorými, veríme, potešíme vás, naše drahé čitateľstvo. Dnes sa spoločne pozrieme na niekoľko zaujímavých výstav, ktoré nesmiete počas začínajúceho sa mesiaca premeškať, a to za žiaden pád. Ktoré odporúčame počas októbra 2025 navštíviť? Najprv sa pozrieme na končiace výstavy, predstavíme si aj niekoľko nových výstav. Vitajte, pri októbrovom vydaní špeciálu rubriky Kam za kultúrou a veríme, že sa nami opäť necháte inšpirovať.
V znamení zaujímavých tipov
Na úvod výberovky zhrnieme októbrové výstavy, ktoré si rozhodne nesmiete nechať ujsť. Prečo? Sú špecifikom len pre október 2025. Patrí k ním napríklad výstava diel finalistov prestížnej súťaže Maľba 2025, ktorú možno počas tohto mesiaca vidieť v bratislavskej Galérii Nedbalka. Okrem toho sú to výstavy, ktoré buď končia už v priebehu tohto mesiaca, alebo sa pomaly blížia k svojej finisáži. Na svoje si prídu milovníci súčasného umenia, diel sakrálneho umenia, dejín odievania či heraldiky a starobylých písomností.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Jednou z prvých v októbri 2025 končiacich výstav je výstava Premeny drôtu ´25. Ide o ôsmy ročník unikátnej umelecko-remeselnej a výtvarnej prezentácie, ktorú si bude možné pozrieť už len do 12. októbra 2025. Z dielne Považského múzea pripomeňme výstavu v kaplnke Budatínskeho hradu. Za návštevu tam stojí výnimočná výstava fotografií s názvom Pohľad. Oltár Majstra Pavla, ktorá prezentuje fotografie Petra Župníka.
Maľba 2025
Špeciálnym tipom októbrovej výberovky je výstava venovaná finalistom prestížnej súťaže Maľba 2025, ktorá prezentuje diela dvadsiatky do finále postupivších mladých maliarov a maliarky. Viac o tomto ročníku sa dočítate v článkoch k vyhláseniu jubilejného ročníka súťaže, alebo tiež v článku k oznámeniu finálovej dvadsiatky. O výsledkoch jubilejného ročníka a o otvorení tejto výstavy sa dočítate v nedávnom oznámení víťazov súťaže Maľba 2025. Výstavu pripravila Nadácia VÚB opäť v spolupráci s bratislavskou Galériou Nedbalka a odbornou poradkyňou súťaže Ninou Gažovičovou. Cieľom výstavy s bezplatným vstupom je šíriť povedomie o kvalitnej domácej umeleckej tvorbe medzi širokou verejnosťou.
Svoje prihlásené diela do súťaže Maľba 2025 na nej iba do nedele 26. októbra 2025 vystavuje všetkých 20 tohtoročných finalistov. V abecednom poradí sú to Zuzana Badinková, Adam Baník, Dávid Bátora, Martina Červenková a Daša Ďurišová. Menoslov pokračuje ďalšími maliarmi a maliarkami ako Michal Fízik, Marianna Franková, Paula Gogola, Paulína Halasová a Ľubomíra Chylová Sekerášová. Druhú desiatku tvoria Daniela Illéšová, Samuel Kollárik, Alžbeta Martof Pavčová, Jakub Mlynarčík a Ivana Mojšová. Rovnako tiež Alexandra Pradidová, Nikola Šušovicová, Šimon Tóth, János Vámos a Eva Vaňová.
Tipy na výstavy v znamení posledných šancí
S pomedzi októbrových posledných šancí spomeňme aj výstavu Trenčianskeho múzea. Šľachtické sídlo rodu Ambro v obci Beckov hostí do 31. októbra 2025 výstavný projekt Matice slovenskej s názvom Odkaz štúrovskej generácie. Putovná výstava prezentuje štúrovcov, a najmä Jozefa Miloslava Hurbana, významného slovenského dejateľa, rodák z Beckova, a Ľudovíta Štúra, ktorí sú nosnými osobnosťami výstavy. Nechýbajú ani Kráľ, Francisci, Kalinčiak, Štefanovič a Daxner, ktorí sa angažovali pri zavedení štúrovskej slovenčiny do verejného i literárneho života, rozvíjali slovenskú kultúru, slovesné umenie, vedu a osvetu a zúčastnili sa na formovaní politického programu, pričom ich aktivity vyvrcholili v rokoch 1848 až 1849 v Slovenskom povstaní.
Putovná výstava bola od svojho vzniku postupne rozšírená o mená viacerých štúrovských osobností. Vlani k nim pribudli aj významné štúrovské ženy spojené s trenčianskym regiónom, a to Anička Jurkovičová, Hurbanova manželka a prvá slovenská herečka, a Adela Ostrolúcka, tajná láska Ľudovíta Štúra.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pri tipoch na končiace výstavy nesmieme opomenúť ani tradičnú výstavu venovanú tvorbe Alfonsa Muchu. Kúpeľný dom Napoleon v Piešťanoch hostí do 31. októbra 2025 tretí ročník výstavy: Alfons Mucha a folklór. Projekt Muchova stezka sa bude vo svojom ďalšom ročníku venovať Muchovmu používaniu prvkov ľudového umenia v jeho dielach a skúmať ich kontext a symbolické významy. Výstava celkovo predstaví približne 70 diel zo zbierky rodiny Mucha – plagáty a fotografie. Súčasťou expozície v Piešťanoch budú diela s ľudovou tematikou, ktoré pochádzajú zo zbierky Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch.
Na návšteve v Bojniciach
Bojnický zámok hostí do konca mesiaca októbra výstavu Ján Papco: Obrázky na skle. Prezentuje dielo historika umenia a niekdajšieho riaditeľa SNM – Múzea Bojnice, ktorý vo svojej tvorbe nadväzuje na tradičné formy ľudového umenia. Okrem nej si nezabudnite pozrieť výstavu Múzeum očami návštevníkov za posledných 75 rokov. Ponúka prezentáciu viac ako 200 kusov fotografií od vyše 50-tich priaznivcov múzea, ktoré pochádzajú najmä z rokov 1950 – 2025 a ktoré dokumentujú jedinečné pohľady, momenty i emócie.
Za návštevu stojí aj jubilejná výstava mapujúca 75-ročnú históriu múzea v Bojnickom zámku, od jeho založenia v roku 1950 až po súčasnosť. Prostredníctvom jedinečnej kombinácie historických dokumentov a fotografií, archívnych materiálov, zbierkových predmetov a multimediálnych prvkov prezentuje nielen inštitucionálny vývoj múzea, ale aj jeho živú atmosféru a premeny v priebehu desaťročí.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Návštevníci sa môžu tešiť na rozmanitú prezentáciu, ktorá začína osobnosťou grófa Jána Pálffyho – vizionára, ktorý položil základy myšlienky múzea v zámku. Výstava pokračuje dramatickým zobrazením požiaru, predstavuje premeny názvov inštitúcie a netradičným spôsobom – formou „múzejného stromu“ mapuje jej pozoruhodné míľniky.
Zo zaujímavých výstav bratislavského Múzea židovskej kultúry
Nezabudnime ani na niekoľko jedinečných výstav, ktoré možno navštíviť v priestoroch SNM – Múzea židovskej kultúry. Rozhodne si nemožno nechať ujsť, je výstava Košer – známy vs. neznámy. V Zsigrayovej kúrii na Židovskej 17 v Bratislave prezentujú judaizmus v každodennom živote a pri tejto výstave sa venujú téme košer. Spoznajte pravidlá ortodoxných židovských komunít v najrozmanitejších sférach každodenného života s dôrazom na stravovanie, dietetické zásady v kuchyni a odievanie.
Odporúčame tiež výstavu Od hlavy po päty odetí v zákone. Tá patrí do série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu Múzea židovskej kultúry – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.
30 rokov legendárnej kapely
SNM – Múzeum židovskej kultúry hostí aj výstavu, ktorá predstavuje 30 rokov hudobnej cesty bratislavskej kapely Preßburger Klezmer Band, legendy klezmeru a worldmusic. Vďaka nej spoznate príbeh a hudobnú cestu tejto výnimočnej kapely, ktorá spája tradíciu s modernými hudobnými vplyvmi. Táto kapela, založená v roku 1995, si počas troch dekád získala širokú fanúšikovskú základňu a stala sa jednou z najúspešnejších kapiel svojho žánru v Európe. Pokračuje v tradícii potulných židovských muzikantov klezmerov, ktorí na začiatku 20. storočia hrali na zábavách, svadbách či pohreboch. Aj dnes je ich hudba prítomná na rôznych podujatiach, od multižánrových festivalov a koncertov v kluboch či klasických hudobných sálach až po plesy, oslavy a firemné akcie. Ich repertoár obsahuje známe aj originálne piesne v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, angličtine a balkánskych jazykoch.
Klezmer je tradičná hudobná forma judaizmu, pôvodne pomenovanie pre hudobný nástroj, ktorým sa postupne začali označovať aj samotní hudobníci. Aj keď svetská židovská hudba má korene už v 15. storočí, pojem klezmer na označenie hudobného žánru sa začal používať až v druhej polovici 20. storočia. Kapela Preßburger Klezmer Band sa vo svojej tvorbe inšpiruje emotívnou a tanečnou hudbou klezmeru strednej a východnej Európy, no zároveň spája hudobné prvky rôznych regiónov a etník. Ich jedinečný hudobný štýl je obohatený o prvky jazzu, rocku, reggae či latina, čo vytvára živý a moderný hudobný kokteil.
Na návšteve Mexika
Máme tu aj jeden exotický tip. Vypravte sa na hrad Strečno, ktorý od začiatku októbra až do 28. novembra 2025 hostí výstavu Masky Mexika, ktorá približuje obdobie latinskoamerického baroka, ktorý je prezentovaný ako obdobie kultúrneho synkretizmu, kde sa prelínali európske, indiánske a africké vplyvy. Zmes kultúr sa prejavila nielen v architektúre a umení, ale aj v slávnostných prejavoch. Masky, v ktorých sa kombinujú štýly rôznych kultúr sa zmenili na symboly a jednotlivé predmety. Okrem funkcie slávnostných ozdôb, mali aj hlboký duchovný význam. Pri návšteve tejto výstavy v priestoroch Severného paláca hradu Strečno ťa obklopia tradície Latinskej Ameriky.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Výstava Masky Mexika približuje obdobie latinskoamerického baroka, ktorý je prezentovaný ako obdobie kultúrneho synkretizmu, kde sa prelínali európske, indiánske a africké vplyvy. Zmes kultúr sa prejavila nielen v architektúre a umení, ale aj v slávnostných prejavoch. Masky, v ktorých sa kombinujú štýly rôznych kultúr sa zmenili na symboly a jednotlivé predmety. Okrem funkcie slávnostných ozdôb, mali aj hlboký duchovný význam. V mnohých indiánskych a afrických kultúrach boli masky považované za nositeľky duchovných síl, schopné reprezentovať božstvá, duchov predkov, alebo mýtické postavy. Pri začlenení do barokových náboženských ceremónií pridávali masky ďalšie vrstvy, obohacujúce duchovný zážitok slávností. Charakter výstavy súvisí s októbrovou nočnou prehliadkou Día de los Muertos, ktorá je oslavou sviatku mŕtvych v Mexiku.
Sakrálne umenie
Trojicou tipov potešíme aj milovníkov sakrálneho umenie. Na hrad Hradná kaplnka na Hrade Modrý Kameň hostí do konca októbra tohto roka výstavu Štrnásť zastavení na Krížovej ceste. Prezentuje dielo talentovaného umelca, Ing. arch. Martina Vaisa, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriava na hlboké duchovné a emocionálne prežívanie tém. V prezentovanom súbore 14 obrazov spracúva umelec novozákonný biblický príbeh kresťanskej Veľkej noci. Námetovým ťažiskom jednotlivých obrazov sú zastavenia krížovej cesty Ježiša Krista na jeho strastiplnej púti na miesto jeho ukrižovania, vrch zvaný Golgota či Lebka.
Ďalším našim tipom na výstavu v duchu sakrálneho umenia je výstava na Bratislavskom hrade – Na slávu a chválu. Prezentuje výber umeleckých diel z bohatého fondu zbierky výtvarného umenia SNM – Historického múzea, ktorých hlavnou témou sú kresťanské motívy. Tie inšpirovali tvorcov počas stáročí. Diela vytvorené pre sakrálny priestor ale i do šľachtických a cirkevných rezidencií milovníkov umenia, galérií či kabinetov zberateľov.
Sochy, tabuľové maľby, ikony a olejomaľby v časovom rozpätí od 14. storočia po začiatok 20. storočia návštevníkom „prerozprávajú“ mnohé biblické príbehy Starého a Nového zákona, príbehy zo života svätcov a predstavia rozmanitosť ikonografického stvárnenia Panny Márie, Ježišovej Matky.
Pocta pontifikovi aj roku Nádeje
V Sídelnej budove Slovenského národného múzea – v priestoroch Prírodovedného múzea nájdete výstavu v znamení pocty slovenských výtvarníkov zosnulému rímskemu biskupovi – pontifikovi Františkovi I.. Maliar, operný spevák a rímskokatolícky kňaz Martin Šafárik a sochár Marián Polonský tam ponúkajú výstavu Hommage Bergogliovi, ktorá prináša silu ticha a nádeje. Výstava je poctou Jubilejnému roku Nádeje 2025, ktorý katolíci oslavujú v roku 2025. Súčasne návštevníckej verejnosti prináša tichý, ale silný výtvarný dialóg o viere, svetle a dôstojnosti človeka.
Tradične pripomenieme i dvojicu jedinečných interaktívnych expozícií vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Vydajte sa spoznať umenie gotiky a baroka na vlastnej koži. Atraktívne expozície Zaži gotiku a Zaži barok priam musí vidieť každý návštevník Košíc a milovník sakrálneho umenia a architektúry dávnych storočí!
Tipy na výstavy v znamení módy
A teraz si pripomenieme niekoľko výstav, ktoré sa pravidelne v našich výberovkách opakujú. Tie prvé zo spomenutých sa ponesú v znamení módy, elegancie a noblesy. Pri príležitosti narodenín Márie Antónie (*2. 11. 1755) sa na Bratislavskom hrade koná špeciálna výstava, ktorá približuje najmladšiu dcéru Márie Terézie, neskoršiu francúzsku kráľovnú Máriu Antoinettu, svet luxusu, elegancie, ale aj trpkého skonu. Výstava Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu prináša návštevníkom jedinečnú príležitosť dozvedieť sa viac o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie. Spoznajú dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou a ktorej prepychový život vo Versaillskom zámku preťalo ostrie gilotíny.
Výstavu dopĺňajú aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku. Zažijete kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na výstave, ktorú môžeme v Rytierskej sieni navštíviť do 28. februára 2026.
Móda ovláda aj ďalšie múzeá
Za návštevu stojí tiež výstava Dosky, ktoré znamenali svet. Prezentuje postavu drotára v inscenáciách na doskách profesionálnych slovenských divadiel a môžete si ju pozrieť v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu až do 31. marca 2026.
Nevynechajte ani návštevu v noblesnom Draškovičovom kaštieli v Čachticiach, kde na vás tiež dýchne história a kultúra odievania. Naším tipom je tunajšia luxusná výstava Móda uhorskej šľachty, ktorá vás očarí. Nahliadnete do elegancie a štýlu dávnych čias.
Uvidíte bohatý výber kostýmov. Až 24 unikátnych, nádherných dobových kostýmov, ktoré rozprávajú príbehy rôznych spoločenských vrstiev – od detí, cez aristokraciu, až po postavy drába či dojky. Každý z dobových kostýmov pritom nesie svoj jedinečný príbeh. Navštíviť ju možno do 17. novembra 2025.
Móda je aj v srdci Kysuckého múzea
A mimochodom, svet noblesnej módy ovládol aj Kysucké múzeum. V priestoroch renesančného kaštieľa Radoľa nájdete nádhernú výstavu – Odievanie v premenách času, ktorá prezentuje historické kostýmy z kostýmového štúdia Elijana a dobové účesy od umeleckého maskéra a kaderníka Tomáša Graneca. Nechajte sa strhnúť v atmosfére kaštieľa slávou, leskom a luxusom európskych kráľovských dvorov. Výstava Odievanie v premenách času ponúka prierez históriou odievania v najvyšších šľachtických kruhoch. Či už je to renesančný odev z čias anglického kráľa Henricha VII. Tudora, španielskej kráľovnej Anny Rakúskej, korunovačný odev Márie Terézie, vyhotovený podľa portrétu v Primaciálnom paláci v Bratislave. Uvidíte tu tiež šaty z obdobia baroka, rokoka, empíru, či z doby cisárovnej Sisi až po koniec 19. storočia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prezentované kostýmy dopĺňajú spoločenské účesy každého obdobia, zdobené sieťkami, perami, kvetmi, šperkami či príčeskami. Parochne sú spolu so šatami nielen svedkami módy v minulosti, ale i skvostnými umeleckými dielami. Výstavu dotvárajú módne doplnky – kabelky, rukavičky, šperky, porcelán. Školáci sa môžu tešiť na tvorivé dielne, kde si okrem výroby papierových odevov vyskúšajú viazanie viazanky a šálov. Oplatí sa vidieť. Výstava je prístupná do 11. januára 2026.
Kysucké múzeum pozýva aj do Múzea v Čadci odhaliť svet spodnej bielizne. Na výstave Čo sa skrýva po šatami návštevníkov až do 1. februára 2026 prevedú naprieč históriou spodnej bielizne od bedrových rúšok až po negližé. Súčasne im umožnia nahliadnuť pod šaty z obdobia od polovice 19. storočia po polovicu 20. storočia. Históriu spodnej bielizne návštevníci môžu sledovať na textových paneloch a obrázkoch od praveku až po novovek. Uvidíte elegantné aj každodenné kúsky, ktoré tvorili súčasť šatníka dám z vyššej spoločnosti v mestách, ale aj obyčajných žien z dedín. Nezabúda sa ani na pánov. Vďaka originálom i replikám uvidíte i to, čo nosili muži. Výstavu dopĺňajú zaujímavé zbierkové predmety zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Z výstavy si môžete odniesť aj originálne suveníry súvisiace s odievaním z dielne kreatívnych kysuckých remeselníčok.
Kysucké múzeum pozýva do tajov heraldiky
Výstavy Kysuckého múzea ešte neopustíme. Zaujímavá je aj ďalšia výstava, ktorá je venovaná umeniu tvorby erbov. Objavte tajomný svet heraldiky v Kysuckom múzeu, ktorá je živá aj v 21. storočí! Heraldika ako veda skúmajúca vývoj a vznik erbov, ako aj ich používanie je v súčasnosti vo všeobecnosti spájaná najmä s dávnou, stredovekou históriou. Avšak používanie a umenie vyhotovovania erbov je aktuálne aj v súčasnosti, i keď môžeme povedať, že trochu prehliadané. Aj súčasný človek sa stretáva s erbami pri návšteve a komunikácii nielen s inštitúciami ale tiež osobami, ktorým používanie erbov predpisujú osobitné predpisy. Tu máme na mysli najmä cirkevnú heraldiku – erby kardinálov, arcibiskuppov a biskupov. Obzvlášť vizibilná je komunálna heraldika – erby miest a obcí. Viac sa o tejto pomocnej vede historickej môžete dozvedieť na výstave „Tajomstvo erbových figúr“, ktorá je sprístupnená v Kysuckom múzeu na Moyzesovej ulici od 10. septembra 2025 a to až do 31. decembra 2025.
Výstava popisuje základné princípy a pravidlá heraldiky. Prevedie Vás vývojom erbov, miest a obcí na Kysuciach od 18. storočia, kedy sa začali používať obecné pečate až do súčasnosti. Návštevníci si budú môcť porovnať reálne predmety, napríklad poľnohospodárske nástroje alebo zvieratá, s ich zjednodušeným vyobrazením v erboch.
Atraktívne výstavy zo sveta archeológie
Nevynecháme ani Archeologické múzeum SNM. Tam nás zaujala trojica výstav. Prvá z nich s názvom Benediktínsky Kláštor sv. Kozmu a Damiána prezentuje zaniknuté benediktínske opátstvo a donedávna len málo známy kláštor benediktínov, ktorý v stredoveku existoval v Ludaniciach (okr. Topoľčany). Návštevník sa oboznámi s jeho dejinami, ako aj výsledkami archeologického a geofyzikálneho výskumu. Na ďalších dvoch výstavách Archeologického múzea spoznáme Život na hradoch a hrádkoch. Súčasne sa všetko podstatné aj s mnohými zaujímavosťami dozviete aj na interaktívnej výstave Hravo o hradoch. Pozrieť si ich bude možné do konca roka 2025.
Výstavy v Košiciach
Na záver tohto pokračovania špeciálu rubriky Kam za kultúrou si nechávame dve nové výstavy z dielne Východoslovenskej galérie v Košiciach. Prvá z nich je výstavou diel slovenského maliara Michala Nagypála s názvom Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou. Jeho tvorba sa pohybuje na tenkej hranici medzi realitou a fikciou, medzi konkrétnym pozorovaním sveta a imaginatívnou transformáciou, ktorá mu dáva nový význam. Autorovo programové gesto možno najlepšie vystihnúť frázou „Dočasná dohoda medzi realitou a ilúziou“ – ide o zásadnú myšlienku, ktorá preniká jeho maliarstvom aj digitálnymi experimentmi.
Michal Nagypál nepreberá realitu ako nemenný fakt, ale skôr ako materiál, ktorý možno deformovať, zrkadliť, zveličovať či poeticky prepisovať. Vzniká tak osobitá syntéza magického realizmu, surrealistických stratégií a súčasných reflexií o postdigitálnom obraze.
Nová výstava až koncom mesiaca
Druhú výstavu sprístupní až v závere mesiaca. Vernisáž výstavy Lucia Dovičáková – Tak čo navarím zajtra sa uskutoční 28. októbra 2025 o 18.00 v priestoroch Východoslovenskej galérie na Alžbetinej 22 v Košiciach.
Milí priatelia, a to je z októbrového vydania špeciálu s tipmi na výstavy, ktoré treba počas mesiaca rozhodne navštíviť, už naozaj všetko. Ďakujeme za vašu priazeň a veríme, že ste si z našej ponuky vybrali. Sú to všetko tipy aj pre krásne jesenné prázdniny, ktoré ako každý rok, prídu už koncom tohto mesiaca. Budeme sa tešiť, ak nám zachováte svoju priazeň a prečítate si naše články tiež z iných rubrík.
—
Foto: Robert Tappert, Silvia Mária Petrovits, archív múzeí
Zdroj: Galéria Nedbalka, Kysucké múzeum, Považské múzeum, Slovenské národné múzeum, Trenčianske múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria
*** Aktualizácia neplatných odkazov na videá a reupload poškodených fotografických súborov: 2026-01-05 (teva)
