9. septembra 2021 uplynulo 80 rokov od vydania vládneho Nariadenia č. 198/1941 o právnom postavení Židov, známejšieho ako Židovský kódex.
Rezonuje aj na výstave Židovský kódex – temný príbeh histórie v priestoroch Univerzitnej knižnici v Bratislave.
V súčasnej spoločnosti nebezpečne rastie antisemitizmus, xenofóbia i vzájomná nevraživosť. Preto je nutné pripomenúť si tragické dôsledky takýchto spoločenských fenoménov, ktoré boli krutou realitou v nie tak vzdialenej minulosti.
Dejiny písané krvou nevinných
Fašizmus a druhá svetová vojna ukončili spolunažívanie medzi židovskými a ostatnými obyvateľmi. Po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky vyšlo 18. apríla 1939 vládne nariadenie o vymedzení pojmu „Žid“. Vrcholom štátneho antisemitizmu bolo vládne Nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, známe aj ako tzv. Židovský kódex.
Vypracovali ho podľa vzoru norimberských zákonov. Vyvrcholilo ním ročné obdobie platnosti ústavného zákona č. 210 z 3. septembra 1940, ktorým snem SR splnomocnil vládu vykonávať opatrenia „potrebné na vyradenie Židov zo sociálneho a hospodárskeho života“. Nariadenie vlády na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu Snemu ani prezidenta, a tak ho nemal kto zvrátiť.
Židovský kódex zničil desaťtisíce životov
Spôsobil tragické následky. Jeho obete sa rátali na desaťtisíce zničených životov nevinných ľudí. Neobmedzoval len ľudské, občianske a spoločenské práva a slobody, ale vytvoril bázu vedúcu k deportáciám židovského obyvateľstva. A samozrejme, priniesol neľudské zaobchádzanie. Nepriamym dôsledkom kódexu bola smrť desaťtisícov ľudí vo vyhladzovacích táboroch. Zo Slovenska vtedy deportovali vyše 70-tisíc občanov, ktorých previezli do koncentračných táborov. Domov sa ich po vojne vrátilo necelých štyritisíc.
Jeden z najhorších v Európe
Židovský kódex bol najrozsiahlejším právnym predpisom prijatým na Slovensku medzi rokmi 1939 až 1945. Patril medzi najkrutejšie protižidovské zákony v Európe. Dokonca bol oveľa prísnejší ako samotné protižidovské represie v nacistickom Nemecku. Vtedajšia vláda sa pri vypracovaní kódexu nielen inšpirovala, ale dokonca inkorporovala ustanovenia z tzv. Norimberských zákonov z roku 1935.
Zasiahol aj zmiešané manželstvá
Táto antisemitská norma stála na etnickom princípe. Za obyvateľa židovského pôvodu považovala takého občana totalitnej Slovenskej republiky, ktorý mal židovský pôvod aspoň po troch starých rodičoch. Za „židovského miešanca“ označovala osobu, ktorá pochádzala čo i len z jedného prarodiča židovského pôvodu. Tento princíp sa uplatňoval aj na zmiešané manželstvá. O tom, či bol niekto Žid, židovský miešanec alebo nie, rozhodovalo Ministerstvo vnútra.
Židovským kódexom vylúčení a prenasledovaní
Spoločným menovateľom ustanovení nariadenia bolo obmedzenie základných ľudských práv a slobôd občanov na základe židovského pôvodu a vierovyznania. Samozrejmou bola aj ich úplná segregácia zo spoločnosti. Stali sa nespôsobilými pracovať v štátnej správe a verejnoprávnych organizáciách, a to aj vtedy, ak tieto dovtedy spravovali alebo financovali.
Podľa obsahu môžeme nariadenie známejšie ako Židovský kódex rozdeliť do troch častí. Prvou časťou nariadenia sa obmedzili osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Uprelo sa im právo na dôstojný život, súkromie, zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie či slobodne praktizovať svoju vieru. Museli strpieť verejné označenie žltou hviezdou. Židovských obyvateľov vylúčili aj z verejných priestranstiev. Parky, múzeá, divadlá a galérie sa stali pre slovenských občanov židovského pôvodu terra prohibida. Okrem iného sa na nich vzťahoval tiež zákaz slobodného sťahovania sa.
...ale aj okradnutí v mene štátu
Druhá časť kódexu sa zaoberala majetkovoprávnym postavením Židov a odoberala im niektoré predmety osobného vlastníctva ako obrazy, sochy fotoaparáty a pod.. V tretej a najrozsiahlejšej časti kódexu sa právne upravovala arizácia. Teda prevod židovského majetku do „árijského“ nežidovského vlastníctva.
Protesty proti prijatiu Židovského kódexu nepomohli
Proti vydaniu Židovského kódexu protestovali najmä rímskokatolícka cirkev na Slovensku i Vatikán a očakávali jeho úpravu. Všetky kritické ohlasy boli zo strany vedenia štátu ignorované.
Židovský kódex rezonuje aj na výstave v Univerzitnej knižnici
Pripomína nám ho tiež výstava Židovský kódex – temný príbeh histórie s podtitulom 80 rokov od prijatia protižidovských opatrení v archívnych dokumentoch. Prezentuje archívne dokumenty z rôznych štátnych archívov. Približuje rôzne typy legislatívnych noriem a ich praktickú realizáciu. Na ich príklade ilustruje tragické obdobie dejín Slovenska. Dokumentuje zásah ich uplatňovania do každodenného života židovského obyvateľstva. Informuje aj o vzniku nových inštitúcií, ktorých úlohou bolo vylúčiť Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života či zabezpečiť likvidáciu ich podnikov. Výstava prezentuje najdôležitejšie momenty v živote židovského obyvateľstva na Slovensku, ktoré sa týkali obmedzenia ich práv a vplyv Kódexu na ich život.
Organizátormi podujatia sú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – odbor archívov a registratúr, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Univerzitná knižnica v Bratislave. Výstava sa nachádza vo výstavných priestoroch Univerzitnej knižnice na Michalskej 1 v Bratislave.
Jej slávnostné otvorenie sa konalo 8. septembra 2021 o 17.00 hod. Potrvá do 8. 10. 2021. Môžete si ju pozrieť denne v čase 10:00 – 18:00 hod.
One thought on “Židovský kódex rezonuje aj na výstave”
Comments are closed.