Vo štvrtok a v piatok (20. a 21. októbra 2022) sa v Koncertnej sieni bratislavskej Reduty dvojicou Otváracích koncertov začala 74. koncertná sezóna Slovenskej filharmónie. Na oboch otváracích koncertných večeroch sa pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina predstavili dve umelecké telesá SF - orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor. Po ich boku sa po roku opäť predstavila aj holandská virtuózka Simone Lamsma. Bol to večer, ktorý priniesol premiéru slovenského skladateľa i známe diela českých rodákov. Otváracím koncertom nechýbala hráčska dokonalosť, virtuozita i slávnostný ráz. Znamenitý štart v znamení očakávaní a prísľubu vydarenej sezóny.
Je už tradíciou, že novú koncertnú sezónu v Slovenskej filharmónii, otvárajú umelecké telesá Slovenskej filharmónii (SF) otváracím koncertom pod taktovkou šéfdirigenta. A tak sa stalo aj tentoraz. Na otváracom koncerte sa predstavil orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor. Už tretiu sezónu je jej šéfdirigentom Daniel Raiskin. Petrohradský rodák dlhé roky žije v Amsterdame. Koncerne spolupracuje s poprednými telesami a vystupoval na rôznych koncertných pódiách. Snaží sa zdieľať svoje vedomosti s mladými hudobníkmi, a tak sa popri tom venuje aj práci s mládežníckymi orchestrami v rôznych končinách sveta. Momentálne okrem šéfdirigentstva v SF je od augusta 2018 aj hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra či hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie. Ale späť do Bratislavy.
V dramaturgiách svojich koncertov už od svojho nástupu na pozíciu šéfdirigenta SF sa vyslovil za systematické uvádzanie diel slovenských skladateľov klasickej hudby. Okrem známych diel uvádza s orchestrom SF aj diela v svetovej či slovenskej premiére. Presne tejto koncepcie sa držal aj pri otváracom koncerte 74. koncertnej sezóny.
Štart novej koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie sa naozaj vydaril. Bol to veľkolepý slávnostný večer. Celej sezóne nastavil vysokú umeleckú latku a priniesol intenzívne zážitky. Nadchol aj tých, ktorí sú v radoch „classicalmusicfilov“ nováčikmi a potešil aj hudobných „labužníkov“.
Veľkolepý štart novej sezóny
Dvojicou Otváracích koncertov odštartovala Slovenská filharmónia nielen svoju koncertnú sezónu, ale aj hlavný abonentný cyklus symfonických koncertov. Na programe boli, ako sme avizovali, premiérove dielo Egona Kráka i dvojica diel českých rodákov Ericha Wolfganga Korngolda a Gustava Mahlera. Čo spája Korngolda s Mahlerom? Oboch skladateľov spájal aj fakt, že boli českými rodákmi i to, že sa ich života a tvorby dotkol Damoklový meč antisemitizmu.
Dramaturgicky vydarené koncertné večere korunovali precízne naštudovanie diel šéfdirigentom, skvelé výkony hráčov, orchestra, zboru i sólistov, a to všetko pred takmer vypredaným hľadiskom Koncertnej siene SF i za účasti mimoriadnych hostí. V prvý koncertný večer sedel v hľadisku nielen skladateľ Egon Krák, ktorého dielo zaznelo v premiére, ale aj niekdajší predseda NR SR pán Pavol Hrušovský či známa osobnosť koncertného života a organizátor exkluzívnych koncertov pán Ján Korecký.
Inzercia
Slovenská filharmónia si uctila renesančného velikána prostredníctvom diela Egona Kráka
Otvárací koncert otvorila premiéra diela slovenského skladateľa, muzikológa a pedagóga Egona Kráka Les anges du ciel / Nebeskí anjeli, hommage à Josquin Desprez. Napísal ho pre Slovenskú filharmóniu pri príležitosti minuloročného 500. výročia úmrtia veľkého renesančného hudobníka, Josquina Despreza. Osobnosť renesančného velikána nám priblížil maestro Egon Krák: „Predstavuje obraz moderného európskeho kozmopolitného intelektuála a navyše v kontexte svojich súčasníkov – velikánov kultúry a umenia, stelesňuje jedinečný symbol dokonalosti vrcholnej renesancie.“ Skladbu Les anges du ciel (Nebeskí anjeli) venoval spomienke i pocte veľkého hudobníka renesancie Josquina Despreza pri príležitosti jeho výročia úmrtia. „Je akoby symbolickým nahliadnutím súčasníka do jeho sveta a zároveň má byť oslavou umelca, na ktorého svet nikdy nesmie zabudnúť,“ vyjadril sa Egon Krák.
Inzercia
Historická hudba má čo povedať a dať aj súčasnosti
Slovenský skladateľ, muzikológ a univerzitný pedagóg Egon Krák patrí medzi osobnosti slovenskej hudby, ktoré iste netreba predstavovať. Od roku 2012 pôsobí ako rektor Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Prednášal na hudobných vysokých školách v USA, Taliansku, Fínsku, Francúzsku, Portugalsku a Českej republike. Okrem vzdelávacieho procesu mladých hudobníkov, muzikológov a kritikov sa venuje tiež výskumu a uvádzaniu historickej hudby. Komponuje od roku 1982, pričom ťažisko jeho tvorby stojí na vokálno-inštrumentálnych a komorných skladbách. Jeho skladby sa uvádzajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ako muzikológ a skladateľ pozná hudobnú históriu i štýlové premeny naozaj dokonale. Zameriava sa najmä na hudbu stredoveku a renesancie. V roku 1995 založil súbor pre renesančnú hudbu Chorus angelorum ensemble, ktorý ako umelecký vedúci vedie dodnes. Pre súbory starej hudby realizoval viacero úprav.
Inšpiratívne spojenie hudby dneška s hudbou minulosti
Svoje inšpirácie pre vlastnú tvorbu nachádza v historickom pramennom archívnom materiáli, v stáročiach overených hudobných princípoch a siaha pritom po jednoduchých postupoch. Často reaguje aj na výročia historických udalostí, osobností a ako umenie má, aj na udalosti súčasných dní.
Hudbu dneška kombinuje s prvkami historickej hudby, ktoré v jeho dielach žijú v dokonalej symbióze. Aj tým intenzívne skúma základné hudobné tvary, možne premeny i schopnosť prieniku a symbiózy súčasnej hudby s hudbou minulosti. V komorných skladbách osciluje medzi programovou a absolútnou hudbou. Svoje vokálne diela zakladá na duchovných textoch, latinskej alebo historickej poézii. „Pre túto časť tvorby Kráka je typické úsilie o vyjadrenie duchovnej podstaty zhudobňovaných veršov a citlivé inštrumentačné stvárnenie hudobného procesu. Kombináciou dychových nástrojov, organu, komorného orchestra a detského zboru dosiahol v jednotlivých skladbách pôsobivé účinky. Podobne aj v komorných skladbách pokračuje v línii duchovných inšpirácií, čo sa prejavuje v názve, výbere výrazových prostriedkov a v hudobnom tvarosloví,“ píše sa o ňom Melánia Puškašová v encyklopedickom spracovaní 100 slovenských skladateľov.
Okrem pocty renesančnému velikánovi vyjadruje aj aktuálnosť doby
Skladateľ Egon Krák hovorí, že odkaz humanizmu a renesancie si potrebuje pripomenúť aj naša spoločnosť. „Zabudnúť na Despreza svet nesmie aj preto, lebo žijeme v dobe, v ktorej mnohí otvorene opovrhujú intelektom, znevažujú vedecké poznanie, šíria nenávisť a ničia tradičné humanistické hodnoty a o umení ani nehovoriac,“ hovorí skladateľ. Okrem posolstva spomienky a pocty renesančnému skladateľovi tak Krákove dielo Les anges du ciel nesie aj posolstvo humanistických myšlienok. Egon Krák v ňom použil fragment poézie – záverečný monológ Dido z Vergíliovej Aeneis, ktorý zhudobnil v jednom zo svojich motetov aj Josquin Desprez. Dýcha ako jeho predloha rezignáciou, smútkom, odovzdanosťou, stoickým pokojom a silnou túžbou po dokonalosti existencie. V závere však navyše Egon Krák pripojil aj veľmi aktuálne slová staré takmer dve milénia z Lukášovho evanjelia: „Et in terra pax hominibus bone voluntatis“ (A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle). To je časť slov anjelov pri zvestovaní narodenia Mesiáša pastierom v judskom Betleheme, ktoré si svoje miesto našli aj v Glórii v rámci omšového poriadku.
Inzercia
Vlastný svet s prvkami starej hudby
Hĺbka sofistikovanej logiky a krásy polyfónie v dielach Josquina Despreza inšpirovali nielen Johanna Sebastiana Bacha, ale aj Egona Kráka. Svoje dielo Egon Krák napísal pre miešaný zbor, 12 hráčov na plechových a drevených dychových nástrojov a tympany. Na pôde Slovenskej filharmónie premiérovo zaznelo v interpretácii členov sekcie plechových a kovových dychových nástrojov a tympanistu, a tiež Slovenského filharmonického zboru (Jozef Chabroň, zbormajster).
Dielo trvajúce 10 minút znelo inštrumentačne priezračne a dynamicky hutne. Po kompozičnej stránke ide o stručný tvar umne skonštruovaný. Do moderného prístupu súčasných skladateľov klasickej hudby vniesol skladateľ Egon Krák vlastný svet, v ktorom dominuje úcta a rešpekt k tvorbe starých majstrov a obdiv k obdobiu humanizmu a renesancie. Inšpiratívne melodické nápady obohatil o renesančné prvky s atraktívnym polyfonickým spracovaním.
Nechýbala v nich ani už spomenutá sofistikovanosť logiky a krásy polyfónie alla Desprez. Tú v Krakových Nebeských anjeloch zdôrazňovali nielen časti a cappella či hlas alebo hlasy v inštrumentovaných momentoch diela podopreté práve dychovými nástrojmi.
Nadpozemsky krásna pocta
Hráči sekcií plechových a drevených nástrojov orchestra Slovenskej filharmónie a tympanista, spoločne s výborne pripraveným Slovenským filharmonickým zborom pod taktovkou šéfdirigenta SF Daniela Raiskina sa postarali o výnimočný zážitok poslucháča. Verím, že si toto dielo nájde miesto v koncertnom repertoári aj ďalších slovenských telies. Bolo slávnostným vstupom nielen Otváracích koncertov, ale aj novej sezóny a hrdou poctou renesančnému mágovi.
Slovenská filharmónia pripravila do programu aj diela českých rodákov, ktorých sa dotkol antisemitizmus
Program po nevyhnutnej prestávke potrebnej na prestavbu pódia pokračoval dvojicou diel českých rodákov, ktorých spájalo nielen kompozičné majstrovstvo, umenie detailnej inštrumentácie či schopnosť dosiahnuť rôznofarebné spektrá zvukov, ale aj útrapy ich života v časoch rastúceho antisemitizmu, kedy hľadali pomoc na novom kontinente. Reč je o Erichovi Wolfgangovi Korngoldovi a Gustavovi Mahlerovi, ktorých diela zazneli v podaní orchestra Slovenskej filharmónie pod taktovkou šéfdirigenta SF.
Mimoriadny zážitok sľubovali aj stradivárky
Prvým bol Korngoldov Husľový koncert D dur, op. 35, ktorého husľového partu sa chopila holandská husľová virtuózka Simone Lamsma. Na pôdu Slovenskej filharmónie sa po roku, kedy hrala pre streamový koncert, vrátila tentoraz už pred temer vypredané hľadisko.
Inzercia
Aj teraz sa Simone Lamsma predstavila so stradivárkami z roku 1718. Už iba počuť ich zvuk bolo veľmi príjemným a obohacujúcim zážitkom, ktorý sa tak často nenaskytne.
Dielo oscarového skladateľa
Syn hudobného kritika a Oscarmi ovenčený skladateľ Erich Wolfgang Korngold bol svojho času zázračným dieťaťom. Prekypoval schopnosťou imaginovať obrazy v hudbe. Skomponoval viacero opier a vo vojnou zmietanej Európe napísal hudbu k mnohým filmom. Vďaka tomu si zachránil život počas 2. svetovej vojny a odišiel za „veľkú mláku“. Ako hollywoodsky skladateľ sa úplne oddal neskororomantickej tradícii, zmyselným, roztúženým melódiám a opulentnej inštrumentácii. Po skončení 2. svetovej vojny a porážke fašizmu ukázal filmovej hudbe chrbát a zatúžil po návrate k tradičným žánrom a formám.
Hoci snahy o napísanie koncertu siahajú ešte do čias medzivojnového obdobia, Koncert pre husle D dur vznikol až v povojnovom období. V časoch mieru sa skladateľ začal venovať viac komponovaniu diel, ktorými sa mohol prezentovať v koncertných sálach. Na základe dohody s filmovými spoločnosťami mnoho svojich motívov, ktoré pôvodne použil vo svojej autorskej filmovej hudby, mohol prevziať do svojich nových diel.
Podmanivé melódie, ktoré sú ale aj pre sólistu – huslistu hráčsky náročné, priniesli do Koncertnej sieni šmrnc hudby známej zo strieborného plátna. V ich interpretácii zneli krásne, romanticky, sviežo i veľkolepo.
Keď sa klasika snúbi s filmovou hudbou
Korngold napísal tento koncert priamo na mieru legendárnemu Jaschovi Heifetzovi využijúc jeho skvelé hráčske schopnosti, ktoré predviedol na svetovej premiére v St. Louis v roku 1947. Aj v tomto koncerte Korngold kombinoval nové nápady s motívmi a témami, ktoré prevzal zo štyroch svojich starších diel, pričom nadväzujú sviežo. V Husľovom koncerte tak počujete témy z filmov Another Dawn, Juarez, The Prince and The Pauper a oscarového Anthony Adverse. Napriek tomu toto dielo nie je spojené s filmovým priemyslom. Obľúbený koncert pre husle a orchester má svoje stabilné miesto v repertoároch nespočetného množstva orchestrov a existuje aj viacero jeho nahrávok.
Bol to veľkolepý, magnetizujúci a očarujúci zážitok pre publikum, nielen pre hudobných labužníkov či znalcov.
Veľkolepý zážitok v Redute
A aký bol Korngoldov koncert v podaní Slovenskej filharmónie a sólistky Simone Lamsma? Podmanivé melódie dýchajú s rôznymi náladami, ktoré sú ale pre sólistu – huslistu hráčsky náročné, priniesli do Koncertnej sieni šmrnc hudby známej zo strieborného plátna. V ich interpretácii zneli krásne, romanticky, sviežo i veľkolepo. Bol to veľkolepý, magnetizujúci a očarujúci zážitok pre publikum, nielen pre hudobných labužníkov či znalcov. Interpretácia rôznych nálad a dominujúcej romantickosti viedenského štýlu bola bez pátosu, no vnútorne i ako celok výborne vystavané po všetkých stránkach.
Lyrické pasáže, hráčske „chuťovky“ (dvojhmaty, spiccato, flažolety v extrémných výškach a pod.) a virtuózne finále Simone Lamsma zvládla čisto, brilantne, sebaisto a excelentne. Priam ich vyspievala dokonalou kantilénou a prejavila hráčske majstrovstvo. Potvrdila nielen svoju virtuozitu, ale aj schopnosť zrkadliť nálady, sprostredkovať emócie, vzbudzovať záujem publika, a to všetko bez pátosu. Rovnocenným partnerom jej bola Slovenská filharmónia pod taktovkou prísneho, precízneho a dôkladného šéfdirigenta Daniela Raiskina. Opäť nastavená vysoká latka pre nastupujúcu sezónu!
Excelentné výkony, emotívne publikum
Do dokonalosti vyladený Husľový koncert D dur, op. 35 odmenilo nadšené publikum celkom zaslúžene búrlivými ováciami, a to nielen na záver, ale aj po jednotlivých častiach. Mnohých to prekvapilo i zmietlo, ale povedzme si to otvorene: prejav, nadšenia a ocenenia výkonu by za istých okolností mohla aj konzervatívna časť prijať s istou blahosklonnosťou. Najmä po tom, čo sme pandemické roky zažívali koncerty cez obrazovky počítačov. Ale tešme sa, že filmová hudba je mostom, po ktorom ku klasike kráčajú nováčikovia i mladé publikum.
Tak či onak, ovácie a nadšenie publika sa rozhodla Simone Lamsma odmeniť prídavkom. Zahrala poslednú časť druhej sonáty pre sólové husle Eugèna Ysaÿa, ktorým pred prestávkou uzatvorila prvú časť koncertného večera.
Cherchez la femme
Po prestávke pokračoval program otváracích koncertných dvojvečerov Symfóniou č. 5 Gustava Mahlera. Aké spojenie je medzi Husľovým koncertom D dur a Mahlerovou Symfóniou č. 5? Môžeme povedať, že pravdu má známe príslovie: „Cherchez la femme“ (Za všetkým hľadaj ženu). Korngold svoj Husľový koncert D dur, op. 35 dedikoval vdove po Gustavovi Mahlerovi, Alme Mahlerovej. Nie, pletky za tým neboli. Dôvodom bol fakt, že dielo velikána Gustava Mahlera inšpiroval mnohých skladateľov. Korngolda možno o to väčšmi, že aj Gustav Mahler bol českým rodákom a že tiež aj jemu život skomplikoval antisemitizmus. Mahler napísal svoju Symfóniu č. 5 v čase, kedy sa spoznal so svojou budúcou ženou, Almou Schindlerovou.
Symfónia č. 5 reaguje na stresujúce obdobie v práci
Nedýcha romantikou ani mystikou, ale živelnosťou energie. V tom čase, ako píše v bulletine Kristína Gotthard, „Mahler prechádzal zložitým pracovným obdobím. Nezhody s Viedenskými filharmonikmi a s Viedenskou dvornou operou vyústili do rezignácie z postu jej riaditeľa.“ Symfónia č. 5 vznikla v priebehu 1901 – 1902, no ani po premiére v roku 1904 nebola úplne hotová. Mahler ju prepracoval celkom 9-krát, naposledy v roku 1911. Na koncerte v bratislavskej Redute zaznela tá z premiéry v roku 1904.
Majstrovský monumentálny opus dýcha emóciami
Symfóniu otvára sólová trúbka navodzujúca vojenskú náladu. Prvá časť končí smútočným pochodom. Zvuková a rytmická búrka dychových a bicích nástrojoch v druhej časti ostro kontrastuje s pokojnou kantilénou sláčikových sekcií. Odľahčením je tanečné Scherzo, ktoré dopĺňajú vzletné sóla dychových nástrojov. Romantickú atmosféru navodzuje Gustav Mahler až v štvrtej časti Adagietto, ktoré sa prebojovalo aj do sveta filmu.
„Mnohí ste ho iste zachytili vo filme Smrť v Benátkach a možno ste ho spoznali aj v odvážnej reklame značky Gucci s Jardeom Letom,“ dodáva Kristína Gotthardt.
Záverečné svieže i rozihrané Rondo slávnostne otvára lesný roh. V tejto poslednej časti je Mahler verný dychovým nástrojom.
V interpretácii SF bol tento Mahlerov kolos veľkým poslucháčskym zážitkom. Išlo o dramaturgicky silný moment Otváracieho koncertu, ktorému zasvätili v programe celú polovicu večera.
Impozantný moment v každom uhle pohľadu
Šéfdirigent Daniel Raiskin Mahlerovi naozaj rozumie, čo pretavil aj do naštudovania Piatej Mahlerovej symfónie so Slovenskou filharmóniou, s ktorou mal v interpretácii symfonického Mahlera vlastne akúsi spoločnú mahlerovskú symfonickú bratislavskú „premiéru“. V interpretácii SF bol tento Mahlerov kolos veľkým poslucháčskym zážitkom. Impozantná Piata symfónia bola sugestívna, emotívna (ale bez pátosu a „tlačenia na pílu“), živá, nádherná, romantická, lahodná, či dramatická, nástojčivá až kontemplatívna. Išlo o dramaturgicky silný moment Otváracieho koncertu ktorému zasvätili v programe celú polovicu večera.
Preverila aj majstrovstvo hráčov i víziu a suverenitu dirigenta
Nielen na Mahlerovi si šéfdirigent aj s orchestrom dali záležať, ale vlastne to je už tradične erbová devíza Slovenskej filharmónie. Šéfdirigent si počínal pritom majstrovsky a suverénne.
Orchester hral sústredene ako jeden hráč a potvrdili skvelú spoluprácu vo vnútri jednotlivých sekcií i orchestra ako celku s osobnosťou svojho šéfdirigenta. A tak to bolo počas celého večera.
Priam esenciálnou bázou to bolo v Symfónii č. 5. Pozornosť koncentroval na vyspievanie melódií, bohato vypracované detaily, plochy i na sóla hráčov, ktoré priam do dokonalosti vymodelovali. Volil svižnejšie tempá s výnimkou záverečného Rondo. Finále. Ako celok i jednotlivé časti vymodelovali plasticky, presvedčivo.
Symfónia č. 5 dala vyniknúť Kataríne Turnerovej i Róbertovi Kišovi
Do dokonalosti ju formoval Daniel Raiskin s orchestrom SF aj po stránke dynamiky a frázovaní. Orchester tak pôsobivo kreoval meniacu sa atmosféru. Samotné striedanie eruptívnych dramatických úsekov s meditatívnymi bolo bez akéhokoľvek násilia.
Pozornosť vzbudzovala harfa v podaní Kataríny Turnerovej. Tá presne tak, ako predpisuje Mahler, si našla svoje miesto v orchestri vpravo. Kompozične vypracovaného partu, ktorý znie prenikavo, sa zhostila Katarína Turnerová dokonale. Podobnú pochvalu si právom zaslúži aj sólista na lesný roh Róbert Kiš, ktorý pre efekt stál vpredu. Predviedol skvelý výkon a spomeňme aj krásne legato v tanečnom Scherze. Slovenskí filharmonici pod taktovkou svojho šéfdirigenta tak nielen ako celok, ale aj vďaka sólovým partom svojich popredných členov umocnili vyladený divácky zážitok k maximálnej spokojnosti.
Namiesto záveru
Štart novej koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie sa naozaj vydaril. Bol to veľkolepý slávnostný večer. Celej sezóne nastavil vysokú umeleckú latku a priniesol intenzívne zážitky. Nadchol aj tých, ktorí sú v radoch „classicalmusicfilov“ nováčikmi a potešil aj hudobných „labužníkov“.
Novej sezóne SF želám úspech, spokojné publikum a vypredané hľadisko. Dramaturgovia Slovenskej filharmónie pripravili veľmi atraktívny program naprieč koncertnými cyklami a myslia aj na malých i veľkých či rodiny s deťmi. Zostáva pevne veriť, že z koncertných siení nás už nevyženie žiadna pandémia, a že svetlá v nich nezhasne ani neúnosná cena energií a narastajúca inflácia. Hudbe, krásnym hudobným zážitkom a koncertnej sezóne zdar!
Písané z prvého večera dvojice Otváracích koncertov
Otvárací koncert 74. sezóny Slovenskej filharmónie
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
20 a 21. októbra 2022
Daniel Raiskin, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Simone Lamsma, husle
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Egon Krák: Les anges du ciel / Nebeskí anjeli, hommage à Josquin Desprez – premiéra
Erich Wolfgang Korngold: Koncert pre husle a orchester D dur, op. 35
Gustav Mahler: Symfónia č. 5
Foto: Alexander Trizuljak, J. Lukáš, Peter Brenkus / SF
Zdroj: Hudobné centrum, Kristína Gotthardt v bulletine k otváracím koncertom 74. sezóny Slovenskej filharmónie
*** Posledná aktualizácia: 2022-10-25 (smp) ***
