Rok 2025 sa v znamení výročí mnohých osobností. V máji tohto roka uplynie 165. výročie jednej z vedúcich osobností slovenského literárneho realizmu. Kto bol lekár a spisovateľ Martin Kukučín? Svetobežník s vlastným tajným písmom, ktorý svojmu národu aj jazyku zostal verný aj napriek mnohoročnému odlúčeniu. Pripomeňte si ho s nami.

Martin Kukučín (* 17. mája 1860 v Jasenovej, † 21. máj 1928, v chorvátskom Pakraci) sa narodil v rodine jasenovského zemana a richtára. Jeho pôvodné meno bolo Matej Bencúr. Ako však došiel k svojmu pseudonymu autor slávnych titulov ako Rysavá jalovica či Keď báčik z Chochoľova umrie, ktoré charakterizuje autorov láskavý humor? Hovorí sa, že si ho odvodil od prezývky svojej matky. Údajne ju volali „kukučka“, a tak sa syn „Kukučky“ Zuzany Matej stal Martinom Kukučínom.

Svoje vzdelanie získal tento svetobežník, prozaik, dramatik, publicista a lekár na gymnáziu v Revúcej, v Martine i v Banskej Bystrici. Študoval však aj v Kláštore pod Znievom, v Kežmarku a maturoval v maďarskej Šoproni. Medicínu vyštudoval na prestížnej univerzite v Prahe.

Svetobežník, lekár i publicista

Písať začal Martin Kukučín ešte na území dnešného Slovenska, a to v časoch keď ešte po ukončení štúdia na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity sa pokúšal zamestnať na dnešnom Slovensku, no neúspešne. Prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didolićovcov a v roku 1893 sa stal obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač, kam dorazil začiatkom roka 1894. Ešte v lete 1906 sa s manželkou Pericou Didolićovou rozhodol vysťahovať do Chile. Spoločnosť tam robili ďalším chorvátskym vysťahovalcom.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Kukučín totiž veril, že tam získa lepšie materálne aj sociálne podmienky ako lekár Červeného kríža. V Patagónii liečil chudobných zadarmo a bol prvým lekárom Červeného kríža v regióne. Stredisko nesúce jeho meno dnes poskytuje starostlivosť deťom, tehotným ženám a seniorom, čím odráža jeho celoživotné poslanie. Počas výkonu lekárskej praxe v čilskom Punta Arenas lekár Dr. Mateo Bencur písal aj tvoril. Hovorí sa, že si dokonca vytvoril vlastné tajné písmo, ktoré používal aj v praxi lekára.

Spätý s vlasťou v Chorvátsku aj v Čile

Aj keď Martin Kukučín pomýšľal na návrat do Uhorska, na územie dnešného Slovenska, lekárske miesto sa tu pre neho nenašlo. Po vzniku Československej republiky vrátil do v lete 1922 do vlasti. Pre svoj vzťah k Dalmácii žil v rokoch 1923 – 1925 striedavo v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. V roku 1925 sa vrátil späť do Chile, no už na jar 1926 sa s vtedy už ťažko chorou manželkou, vrátil do Európy a usadil sa na pobreží v chorvátskom mestečku Lipik.

V apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, ktorému 21. mája v nemocnici podľahol. Pochovali ho v Záhrebe v rodinnej hrobke Didolićovcov na cintoríne Mirogoj, ale už v októbri toho roku jeho pozostatky preniesli na Slovensko. Pochovaný je medzi osobnosťami slovenského národa na Národnom cintoríne v Martine. V časoch odlúčenia od slovenského národa zostal verný tvorivej činnosti a písal aj po slovensky. A to či už v Chorvátsku, alebo v Čile.

Martin Kukučín - zakladateľ slovenského realizmu

Martin Kukučín patrí k najvýznamnejším slovenským spisovateľom a k popredným predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Dokonca, medzi jeho zakladateľov. Písal črty, poviedky, romány, divadelné hry a aj cestopisy. Do literatúry uviedol ľudové postavy aj ľudovú reč, a to za účelom pozdvihnutia národa. Ako sám raz v Národných novinách uviedol:

„Počul som, že dakto vyslovil, že národ slovenský mi je za niečo zaviazaný. Národu som dal len to, čo bolo jeho a čo mu vždy patrilo! To, čo som napísal, nezrodilo sa v mojej hlave, nevzniklo v mojom srdci, našiel som hotové, uložené v samom národe. A ak mám nejakú zásluhu, nebude z iná ako tá, že som sa usiloval pozdvihnúť národ, z ktorého pochádzam.“

Hrdinov pre svoje diela nachádzal medzi ľuďmi. Ako uviedol literárny vedec Oskár Čepan (*1925, +1992), ”videnie skutočnosti očami dedinského človeka sa stalo východiskom Kukučínovho vývinového novátorstva, ktorým slovenskú prozaickú tvorbu doviedol na prah jej modernej epochy.“ Martin Kukučín opisoval dedinského človeka a jeho neduhy s láskavým humorom. Zemianstvu však nastoľuje pravdivé zrkadlo. Podobne ako L. N. Tolstoj aj on veril v mravný prerod človeka.

Martin Kukučín začal publikovať v roku 1883 krátke črty a poviedky najmä z dedinského prostredia ako Na hradskej ceste, Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy, Tri roje cez deň, Hody či Hajtman. Vo svojich dielach sa spočiatku vracal do mladosti a k svojim prvým zamestnaniam. Zároveň však podával aj obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Spomeňme aspoň jeho najznámejšie diela.

Kukučín - autor známy z čítanky

Vrchol jeho poviedkovej tvorby predstavuje spoločenský román Dom v stráni. V tomto románe z chorvátskeho prostredia je iná situácia postavenia zemanov ako bola na Slovensku, keďže v Chorvátsku sa zaradili do buržoázie ako spoločenskej vrstvy. Príbeh sa odvíja okolo rodiny starého težaka Mateho Beraca a rodiny šory Anzuly. Vzťah oboch rodín sa komplikuje láskou mladého statkára Nika Dubčića k težakovej dcére Katici.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V dielach zo slovenského prostredia však Martin Kukučín spracúva iné témy. Martin Kukučín zobrazuje zemianstvo v sociálnom i morálnom úpadku. Avšak pod vplyvom L. N. Tolstého verí v mravný prerod človeka. Preto sa postava Adama Domanickeho v diele Keď báčik z Chochoľova umrie, mení v priebehu piatich minút na lepšieho človeka.

Legendy aj na striebornom plátne

Iste poznáte poviedku Rysavá jalovica, ktorá sa pravidelne objavuje vo vysielaní televízie vo veľkonočnom či vianočnom čase. V poviedke Rysavá jalovica nie je dedina sociálne rozvrstvená, všetci sú rovnako chudobní. Láskavým humorom v nej líči neduh hlavného hrdinu – alkoholizmus.

Martin Kukučín sa na postavy z dediny pozerá zmierlivo, každý konflikt okrem poviedky Neprebudený, ukončuje zmierením. Táto poviedka je psychologickou analýzou charakteru malomyseľného dedinského pastiera husí, ktorý zomiera v plameňoch pri ich záchrane. Niekedy je v jeho diele, ako v prípade diel Pred skúškou či Dies irae, prítomný konflikt v mravnej oblasti v popredí a nie sociálny rozdiel alebo majetkové spory. Aj v poviedke Pred skúškou nájdeme to, v čo Martin Kukučín veril a to prerod človeka, uvedomenie si chyby a zahanbenie. Inšpirácie čerpal aj v období štúrovcov, ktoré reprezentujú diela vydané až po Kukučínovej smrti. Historický cyklus Lukáš Blahosej Krasoň z roku 1929 hovorí o období uzákoňovania štúroveskej slovenčiny.

Jednou z jeho najvýznamnejších prác je aj novela Mladé letá, v ktorej predkladá svieži obraz konfliktu z revúckeho gymnázia medzi spolužiakmi kvôli učiteľovej dcére. Z pera Martina Kukučína pochádza aj román z prostredia Južnej Ameriky Mať volá, ktorý odráža životné skúsenosti autora a Martin Kukučín v diele pomocou hrdinu Simeona Katovića tlmočí názory dalmatínskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Kukučín písal tiež cestopisy. Napríklad sú to cestopisy Prechádzka po Patagonii, V Dalmácii a v Čiernej hore či Dojmy z Francúzska. Viaceré Kukučínove diela sa stali námetom filmových a televíznych spracovaní v podaní našich popredných hercov.

Pocta Martinovi Kukučínovi

Po tomto spisovateľovi je v jeho rodnom dome v Jasenovej zriadené múzeum, ktoré v roku 2010 obnovili a jeho expozície doplnili. Na svete existuje mnoho sôch zobrazujúcich Martina Kukučína. Americkí aj kanadskí Slováci nechali odliať sochu od významného a medzinárodne uznávaného chorvátskeho sochára Ivana Meštroviča. Mala stáť pôvodne v Chile, v Punta Arenase, kde je po ňom pomenovaná poliklinika, Centro del salud familiar Dr. Mateo Bencur a operačná sála. Z plánov zišlo, a tak Kukučínovu sochu odkúpilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiku. Dnes táto socha stojí v Medickej záhrade v Bratislave. Meno tohto významného slovenského spisovateľa a oravského rodáka nesie aj planétka (23444) Kukučín.

Foto: Wikimedia Commons

MACHALA, Drahoslav. Majstri slova. Bratislava : Perfekt, 2022, s. 40-41.
RAPOŠOVÁ, Mária. Životná odysea Martina Kukučína. Druhé nezmenené. vyd. Martin : Slovenská národná knižnica, 2022. 168 s. ISBN 978-80-8149-154-2.
KUKUČÍN, Martin. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok III K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 302-304. ISBN 80-7090-019-9.
ČÚZY, L. a kol.: Panoráma slovenskej literatúry II. Bratislava: SPN, 2005.
Bencúr z Jasenovej. In: VÍTEK, Peter – MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007, s. 15-16. ISBN 978-80-88700-69-2.