V 30. rokoch 19. storočia maďarské národné hnutie a silnejúca maďarizácia vyvolali odpor nemaďarských národov v Uhorsku. Vnútropolitický vývoj určoval aj postavenie Slovákov. Hýbateľom osudov slovenského národa sa stala generácia vedená Ľudovítom Štúrom – štúrovci. Medzi osobnosti slovenských dejín, ktorých výročie si tento rok pripomíname, patrí určite Andrej Sládkovič.
Andrej Sládkovič je snáď najobľúbenejším štúrovským básnikom. Ako prvý vytvoril ako prvý ucelené básnické skladby. Jeho romantickú Marínu poznáme všetci, no preslávila ju svojím špičkovým prednesom prvá dáma slovenského divadelníctva, pani Marína Kráľovičová. Andrej Sládkovič a jeho Marína reprezentovali Slovensko prostredníctvom Banky lásky aj na Dubajskom EXPO. V apríli uplynulo 150. výročie úmrtia, a tak si ho počas Roka štúrovcov pripomenieme aj my.
Romantika ani ľudový vtip mu neboli cudzie
Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris (*30.3.1820, +20.4.1872), osobne nebol politicky aktívny, zato si to však vynahradzoval v umeleckej oblasti. Ako prvý vytvoril ucelené básnické skladby. V prvých básňach po uzákonení slovenčiny badať ešte u Sládkoviča stopy klasicizmu, zložené slová a epitetá. Postupne však jeho reč po tom čo sa priklonil k realizmu, nadobudla jadrnosť, ľudový vtip a žartovný tón.
Rečnícky vzlet a svieže metafory Sládkoviča
Sládkovičova poézia vyniká sviežimi metaforami, rečníckym vzletom a krásnymi básnickými obrazmi. Okrem metafor sú jeho obľúbenými štylistickými prostriedkami tieto figúry: antiteton–Veľkosť nemôž stať sa malou, paradoxon –Sladký zisk nosí aj horká strata. Nachádzame aj oxymoron –Hnevy ľúbosti a ľúbosť hnevov, klimax –Hmly, mrákavy, mrazy, hromy a antiklimax– To dedičstvo hôr, chalupy, salaša. Veľmi časté sú aj rečníckej zvolania, otázky a odpovede: „A čo je mladosť? Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí hlaď jará? či údov sila? či strmosť krokov? toto sa všetko zostará! Mladosť je túžba živá po kráse.“
„Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý, klebetárski posmevači!“
Do boja štúrovcov o politické práva sa zúčastnil básňou Nehaňte ľud môj! a o nový spisovný jazyk Ohlasy. Ešte pred revolúciou vznikli ďalšie Sládkovičove diela, apoteóza slovenského ľudu Detvan (1847). Epos Milica vychádza z bojov srbsko-tureckých, akoby chcel burcovať príkladom boja južných Slovanov proti utláčateľom. Z dejín Balkánu čerpá aj jeho ďalšie väčšie dielo Gróf Mikuláš Šubić-Zrínsky na Sihoti. Napísal ho po výzve Matice slovenskej na oslavu 300. výročia smrti tohto chorvátskeho bojovníka. Aktívnejšie sa po odmlke v 50-tich rokoch zúčastňoval na slovenských akciách v 60-tich rokoch. Zúčastnil sa príprav Memoranda v Martine v roku 1861 a ospieval ho v skladbe Svätomartiniada.
Marína – veľkolepá oslava krásy, lásky a mladosti
Ako jediný si zo štúrovcov vytvoril svoju umeleckú formu, ktorá nie je odvodená z ľudovej slovesnosti. Je to desaťveršová sloha Maríny a Detvana. Jeho vrcholné dielo Marína, ktorou nadviazal na Kollárovu Slávy dcéru nebola vzhľadom na Štúrove názory na lásku prijatá s pochopením. Slávna Marína vznikla v zime roku 1844/45 po rozchode s Marínou Pischlovou, ktorú rodičia prinútili vydať sa za štiavnického medovnikára. Marína je prvé veľké dielo reflexnej lyriky v našej literatúre písané štúrovskou slovenčinou. Keď Marínu čítali na schôdzke Tatrína, ktorý ju mal vydať, niektorí ju odsúdili ako nenárodnú. Keď však v roku 1846 napokon vyšla, získala si srdcia všetkých. Sládkovič našiel novú tému poézie: lásku, mladosť, krásu. Na rozdiel od Kollára, ktorý v Sláve dcére rozdelil svoje srdce medzi vlasť a Mínu, Sládkovič chce „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“
Realizmus Detvana
Už v Maríne sa Sládkovič prichýlil ku skutočnosti a Detvana už písal metódou umelca-realistu. Obsahuje ešte prvky romantizmu, historizmu a idealizáciu spoločenských vzťahov. No Martin a Elena aj pri ich idealizácii sú už typy blízke skutočnosti. Ako vo svojich Rozpomienkach na Andreja Sládkoviča uvádza Ján Kalinčiak: „V Maríne on vylieval viac-menej city svoje vlastné, v Detvanovi, v básni epickej, maľuje on ľud svoj, ľud náš.“
Večná láska Sládkoviča a jeho Maríny
V Banskej Štiavnici na Radničnom námestí 18 je BANKA LÁSKY. Nájdete ju v dome, kde Marína prežila väčšinu svojho života a uchovávala vernú kópiu rukopisu básne. Originál je ale v trezore Slovenskej národnej knižnice v Martine. Andrej Sládkovič nemohol Márii okrem romantiky a prekrásnych veršov ponúknuť nič iné. Jediný trezor lásky na svete vytvorený z veršov Sládkovičovej Maríny chce spopularizovať túto najdlhšiu ľúbostnú báseň sveta. Marína má totiž 291 strof a 2900 veršov. Od roku 2017 drží svetový rekord World Record Academy, najväčšej organizácii na certifikáciu svetových rekordov.
Na každej schránke je kúsok originálneho Sládkovičovho rukopisu básne Marína z roku 1846. Celkom stotisíc schránok lásky symbolizuje stotisíc písmen básne. Ľudia z celého sveta si v ňom uchovávajú symboly svojej lásky. Dom aj Trezor lásky je ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva a chránenou pamiatkou UNESCO.
Slovensko očarilo svet Bankou lásky
Banka Lásky zažiarila na Valentína na svetovej výstave Expo Dubaj. V slovenskom pavilóne neočarilo vodíkové auto, ale Banka lásky z Banskej Štiavnice. Ako súčasť oslavy sviatku zamilovaných prilákala 14. februára do slovenského pavilónu množstvo návštevníkov i viaceré svetové médiá. Očarila aj najsledovanejšiu dubajskú televíziu Dubai TV.
Zdroj foto a videa: Banka lásky, Wikimedia, Literárny archív SNK
