Slovenská filharmónia sa najbližšie predstaví pod taktovkou Andreja Borejka

Ponuku toho najzaujímavejšieho zo sveta hudby v 21.týždni roka 2024 popri festivalových koncertoch exkluzívnymi zážitkami doplní program v bratislavskej Redute. Slovenská filharmónia sa predstaví pod taktovkou charizmatického poľsko-ruského dirigenta Andreja Borejka a privíta aj ukrajinského sólistu.

Vo štvrtok a piatok 23. a 24. mája 2024 o 19.00 sa orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala predstavia pod taktovkou charizmatického poľsko-ruského dirigenta Andreja Borejka, hudobného riaditeľa a šéfdirigenta Národnej filharmónie vo Varšave. Sólistom večerov najbližšej symfonickej dvojice z ponuky Slovenskej filharmónie bude ukrajinský klavirista Antonii Barishevski.

Návštevníkom najbližšej symfonickej dvojice čaká rôznorodosť štýlov, spletitá cesta hľadania vlastného rukopisu, vymanenie sa zo zaužívaných harmonických postupov… Účinkujúci spoločne ponúknu akýsi exkurz do možných podôb smerovania hudby na začiatku 20. storočia v dielach Lutosławskeho, Ljatošinského, Schönberga a Stravinského.

Quo vadis musica? Odpoveď na jej smerovanie začiatkom 20. storočia chce dať dramaturgia najbližších koncertov

Dramaturgiu oboch večerov odštartuje chromatikou presýtené Symfonické variácie Witolda Lutosławského, ktoré budú kontrastovať s ešte harmonicky uchopiteľným dielom Pokoj na zemi, op. 13 Arnolda Schönberga. Schönbergov Pokoj na zemi vzniklo pôvodne pre zbor à capella.

Slovenská filharmónia privíta aj prominentného ukrajinského klaviristu

Program prinesie aj Slovanský koncert ukrajinského skladateľa Borisa Ljatošinského. V diele sa striedajú virtuózne sólové plochy so zvučnými plochami symfonického orchestra evokujúcimi filmovú hudbu. Široký emočný náboj musí interpretačne zvládnuť skladateľov krajan, prominentný ukrajinský klavirista Antonii Barishevski.

Na záver najbližšej symfonickej dvojice zaznie Žalmová symfónia z roku 1930. Reprezentatívne a mimoriadne sugestívne dielo Igora Stravinského, ktorý sa ku koncu života v tvorbe niekoľkokrát obrátil k sakrálnym námetom a k pokore. Skladateľ toto dielo postavil na dychových nástrojoch a miešanom speváckom zbore. Stravinskij dostal objednávku skomponovať toto dielo ešte počas pôsobenia v Paríži, v období, kedy ho zasiahla smrť blízkeho priateľa, baletného impresária Sergeja Ďagileva. Stravinskij toto monumentálne dielo skomponoval na texty žalmov 38., 39. a 150 pôvodného latinského prekladu Vulgáty a dedikoval ho na „slávu Božiu“. Venoval ho Bostonskému symfonickému orchestru pri príležitosti 50. výročia založenia orchestra.