Slovenská filharmónia tento týždeň s dielami trojice osobností 20. storočia

Slovenská filharmónia sa tento týždeň ponesie v znamení nových diel a mladých umelcov s programom diel trojice osobností hudby 20. storočia....

Úvodná februárová dvojica vo štvrtok a piatok 5. a 6. februára 2026 večer sa bude Koncertná sieň bratislavskej Reduty niesť v znamení nových diel a mladých interpretov. Za dirigentským pultom privíta Slovenská filharmónia dirigenta Mariána Lejavu. Sólistkou večerov bude slovenská klaviristka Katarína Paľová. Program spojí tri osobnosti 20. storočia – dvoch slovenských skladateľov Ivana Paríka, Jána Zimmera a Francúza Arthura Honeggera.

Pred piatkovým koncertom sa o 18.15 vo foyeri SF uskutoční stretnutie s dirigentom Mariánom Lejavom, dramaturgom SF Jurajom Bubnášom a autorom textu k programu Ondrejom Veselým.

Slovenská filharmónia v znamení nových diel a mladých interpretov

Paríkovo dielo Musica pastoralis vzniklo v roku 1984 a od svojich počiatkov je úzko späté so Slovenskou filharmóniou. Z hľadiska zvukového pôsobenia ide o dielo sústredené na farebnosť orchestra a jemné vrstvenie zvukových plôch. Premiérovo zaznelo na umeleckom zájazde v Nemecku, 27. januára 1985 v lipskom Gewandhause. Slovenskú filharmóniu dirigoval Bystrík Režucha, ktorému je venované.

„Túto partitúru pripisujem Bystríkovi Režuchovi a jeho (blížiacim sa) päťdesiatinám s vďakou za celoživotné umelecké a ľudské priateľstvo,“ napísal Ivan Parík (1936 – 2005), ktorého nedožité 90. narodeniny si pripomíname v roku 2026.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V posledných rokoch sa znovu dostáva do pozornosti verejnosti kompozičná tvorba Jána Zimmera (1926 – 1993), významného slovenského skladateľa, klaviristu, organistu a hudobného pedagóga. Napísal vyše 120 opusov, vrátane 3 opier, 13 symfónií, 7 klavírnych koncertov a množstva komorných a sólových diel. Z jeho hudobného odkazu si publikum vypočuje v koncertnej premiére Koncert pre klavír a orchester č. 6, op. 71, zaradený do programu k skladateľovej storočnici. Sólistkou bude klaviristka Katarína Paľová.

Koncert uzavrie Honnegerova Symfónia č. 3 s podtitulom Liturgická, ktorá patrí k najzávažnejším skladateľovým dielam. Prvýkrát bola uvedená v Zürichu v roku 1946 a rýchlo si získala medzinárodné uznanie. Švajčiarsky skladateľ ju skomponoval bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Latinské názvy častí, prevzaté z omšových textov, sprítomňujú cestu od hrôz vojny (Dies irae) až po túžbu po mieri (Dona nobis pacem).