
Dnes si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania. Práve počas neho začalo dňa 12. 9. 1944 svoju činnosť Frontové divadlo. Na povstalecké územie prinášalo umelecké scénky, hudobné čísla, jednoaktovky, poéziu či napríklad iluzionistické výstupy.
Frontové divadlo svojimi aktivitami vysvetľovalo miestnym obyvateľom ciele povstania a vojakom prinášalo rozptýlenie a povzbudenie v neľahkom období vojny. Podmienky boli improvizované až bojové – členovia a členky Frontového divadla sa najskôr na vystúpenia presúvali vlakom a neskôr starým autobusom, pričom nebol priestor na líčenie či dlhé nácviky. Hralo sa v povstaleckých nemocniciach aj poľných lazaretoch, na improvizovaných pódiách vo výcvikových priestoroch, v hostincoch, ale často, napríklad, aj na lúke pod holým nebom. Skupina si provizórne pódiá neraz osvetľovala svetlami svojho autobusu.
42 dní krásna v kotle neslobody
Dušou Frontového divadla bol herec a režisér Andrej Bagar, ktorý ho založil po tom, čo po vynútenom odchode zo SND musel opustiť aj Martin a koncom augusta 1944 sa presunul do Banskej Bystrice. Desaťčlenný kolektív umelcov spolu fungoval presne 42 dní a dokázal odohrať dve až tri predstavenia denne na rôznych miestach Slovenska.

Boli to členovia a členky umeleckej skupiny: herci Andrej Bagar, Anna Cveková, Eugen Medek, Andrej Vandlík, František Zvarík, hudobníci/harmonikári Karol Móži a Eugen Petery, fakír, iluzionista, eskamotér a rozprávač anekdot Ján Chovanec, tanečnice Mária Perháčová a Tamara Alexandrovna.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prvé predstavenie odohralo Frontové divadlo dňa 15. 9. 1944 v Harmanci. Posledné predstavenie 26. 10. 1944 na Starých Horách. Jeho členovia sa rozišli v deň dobytia Banskej Bystrice. Počas svojej činnosti absolvovalo Frontové divadlo aj zájazdy. Navštívili mestá a obce Harmanec – Zvolen – Podbrezová – Brezno – Banská Bystrica – Bujakovo – Detva – Tomášovce – Revúca – Pohronský Bukovec – Zolná – Vígľaš – Šálková – Malachov – Špania Dolina – Telgárt – Šumiac – Očová – Tajov – Michalová – Likier – Pusté Pole – Bukovec – Muráň, Červená Skala, Ľupča, Sliač, Ľubietová, Tisovec, Klenovec, Dubová, Donovaly, Hnúšťa, Heľpa, Povrazník či Staré Hory. Členovia Frontového divadla sa podieľali aj na vysielaní Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici.

Viacerých členov Frontového divadla za ich činnosť vtedajší totalitný režim perzekvoval. František Zvarík a Andrej Vandlík sa dostali na istý čas do väzenia a Eugen Medek skončil v koncentračnom tábore v Puppingu. A aj keď neskôr po skončení vojny pokračoval v hereckej kariére, zomrel v roku 1949 na následky srdcového ochorenia, ktoré bolo dôsledkom vojnových útrap v koncentračnom tábore.
INZERCIA
Článok pri príležitosti aktuálneho 80. výročia SNP vypracovala Mgr. Zuzana Nemcová – vedúca Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu
Foto: archív Divadelného ústavu
*** Oprava technických problémov s grafikou: 2025-03-11 (mklein) ***
