Prozaik, dramatik, publicista i vedúca osobnosť uhorského kultúrneho a politického života 2. polovici 19. storočia Mór Jókai by oslávil vo februári tohto roka 200. jubileum narodenia. Hoci sa jedna z najvýznamnejších postáv maďarskej a svetovej literatúry Mór Jókai, rodák z Komárna, po ukončení štúdií stal právnikom, zúčastnil sa revolúcie a stal sa poslancom uhorského snemu, no celý život venoval literatúre s desiatkami románov a noviel na svojom konte. Pripomeňte si s nami osobnosť i najznámejšie dielo Móra Jókaiho, ktoré reflektuje i pozvoľna končiaca výstava v historickej radnici mesta Levoča.
Vo februári sme si pripomenuli 200. výročie narodenia spisovateľa a osobnosti politického i kultúrneho života v Uhorsku v časoch 2. polovici 19. storočia. Maďarsky píšuci prozaik, dramatik a publicista Mór Jókai (* 18. február 1825, Komárno, † 5. máj 1904, Budapešť) patril k najvýznamnejším literárnym redaktorom a majiteľom novín svojej doby. Na svojom konte má viac než stovku románov a noviel. Väčšina z nich čerpá námety z dávnej i nedávnej uhorskej histórie, no neváhal svoje diela zasadiť aj do exotického prostredia. Mór Jókai neváhal reálne historické udalosti prepliesť s vymysleným dejom a fiktívnymi postavami, čím ich robil čitateľsky príťažlivými. Jeho diela majú romantický charakter, často v nich vystupujú pozitívni hrdinovia, ktorí buď vyhrávajú nad nepriazňou osudu alebo sa stávajú obeťami nespravodlivosti či aspoň pre nich nešťastných súhier okolností.
Autor prerozprával aj životné príbehy niektorých osobností uhorských dejín. Spomeňme Mórica Beňovského či Júliu Korponayovú. Medzi najznámejšie romány Móra Jókaia patria Zlatý človek, Cigánsky barón, Čierne diamanty, Tajomná krajina zlata, Uhorský nabob, Nový zemepán, Zoltán Kárpáthy, Turci v Uhorsku či Levočská biela pani, ktorá je aj na Slovensku snáď jeho najčítanejším románom. Tento román zdobia jedinečné Hálove ilustrácie, ktoré pripomína i výstava v Levoči. Na jeho pamiatku usporadúvajú v Komárne, jeho rodnom meste, festival maďarských amatérskych divadelných súborov na Slovensku, tzv. Jókaiho dni.
Z právnika literátom
Mór Jókai sa narodil v Komárne do rodiny šľachtica s právnickým vzdelaním. Na dráhu právnika sa vydal aj on sám. Spočiatku sa mu venovali pedagógovia doma, neskôr navštevoval školy v Prešporku (dnešnej Bratislave), a napokon nastúpil na kalvínske kolégium v severomaďarskom meste Pápa, kde sa zoznámil s neskorším romantickým básnikom Sándorom Petőfim. Mór Jókai sa po maturite vybral študovať ďalej. Absolvoval právo v Kecskeméte a v Pešti. V roku 1845 sa presídlil do Budína, kde sa snažil preniknúť s pomocou Petőfiho do literárnych kruhov. Už v tomto roku publikoval na stránkach novín Pesti Divatlap svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni), ktorý tlačou vyšiel v roku 1846. Literárna kritika túto prvotinu vysoko ocenila a už v roku 1847 sa Jókai stál redaktorom literárnej revue Életképek.
Šľachtic revolucionár i politik
Revolučné myšlienky ovládli aj Uhorsko. Nadchli nejedného liberálnejšie zmýšľajúceho politika, ale podporu získali naprieč vrstvami. Aj Mór Jókai sa v marci 1848 sa nadšene pripojil k revolúcii, ktorá v dnešnej Budapešti vypukla. Spočiatku nezdieľal radikálne politické názory, ktoré mali niektorí maďarskí revolucionári vrátane jeho priateľa Sándora Petőfiho, no napokon sa nechal strhnúť ich požiadavkami vrátane detronizácii Habsburgovcov. Revolučné aktivity podporoval Mór Jókai nielen svojím perom, ale aj aktívnou účasťou v revolučnom vojsku počas vojny o nezávislosť. Bol prítomný pri porážke maďarských vojsk v bitke pri Világosi v dnešnom Rumunsku. Po porážke chcel podobne ako desiatky maďarských dôstojníkov aj on spáchať samovraždu, ale od tohto zámeru ho odhovorila manželka. Jókai sa s ňou vrátil do Pešti, kde však niekoľko rokov žil po prísnym policajným dozorom, ale súčasne tento čas využíval autorsky plodne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prvý román, ktorý mu priniesol slávu, bol román Zlatý vek Sedmohradska (1852). Do svojej rehabilitácie začiatkom 60. rokov 19. storočia vytvoril viac ako tridsať románov a popri tom tvoril aj novinárske články, literárne kritiky a eseje. Politických snáh sa však i tak nevzdal. Už v roku 1861 sa opäť zapojil do politického života. Bol zvolený za poslanca uhorského snemu a do poslaneckých lavíc zasadol za Telekiho Rezolučnú stranu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa naplno zapojil do politického života a bol opakovane zvolený do uhorského snemu. Tentoraz bol na kandidátke Strany ľavého stredu a po zlúčení „poslancoval“ za Liberálnu stranu. Mór Jókai bol podporovateľom liberálnej politiky ministerského predsedu Kolomana Tiszu a bol tiež redaktorom provládneho periodika Hon, ktorý založil v roku 1863.
Uhorský Alois Jirásek
Jókaiho význam v maďarskej literatúre môžeme porovnať s významom Aloisa Jiráska pre českú literatúru. Rovnako sa venovali témam dôležitým pre formovanie národa. Mór Jókai popisoval rovnako ako Jirásek historické udalosti tak, aby ladili s názormi a presvedčením jeho čitateľa. Rovnako ho s Jiráskom môžeme porovnať nielen žánrom, ale aj množstvom kníh.
Vo svojich románoch sa Mór Jókai zaoberá históriou svojho rodného mesta, ale aj blízkych a vzdialenejších dejín Uhorska. Jeho diela podávajú pomerne verný obraz aj o historických udalostiach Uhorska. K jeho najvýznamnejším románom patrí Zlatý človek, Zoltán Kárpáthy, či Levočská biela pani. Jókaiho diela preložili do viac ako 20 jazykov a niekoľko z nich aj sfilmovali. Tohto majstra pera oprávnene označujú za vynikajúceho rozprávača.
Majster sebairónie
Svoj mimoriadny zmysel pre humor uplatnil v redigovani prvého maďarského satirického časopisu, či pri kreslení karikatúr. O jeho veľkej popularite, dosvedčuje aj výstava v Hale v roku 1885. Tu sa jej jedna časť venovala Jókaimu. Jeho osobné veci, rukopisy a publikácie na výstave priťahovali davy ako magnet. Sám Jókai na svoje 50. výročie tvorby spisovateľa si v roku 1893, rok predtým ako iní chceli osláviť začiatok jeho kariéry, oslávil drámou Židovský chlapec. Jeho životná a profesionálna kariéra sú životom a kariérou moderného umelca, ktorý si vedome budoval svoju umeleckú kariéru a imidž.
Levočská biela pani
Levočská biela pani je jedným z najčítanejších Jókaiho románov. Dej sa väčšinou odohráva na Slovensku a spája sa s kapituláciou Levoče v roku 1710. Opisuje príbeh Juliany Korponayovej, ktorú popravili za vlastizradu. O tom, že hrdinka románu, ktorá raz poslúžila cisárskym vojskám a druhý raz sa zúčastnila na sprisahaní proti nim, je historická postava, o ktorej svedčia súdne spisy. Tie vznikli v roku 1714 z procesu proti nej, ktorý sa konal v Győri. Skôr ako páchateľku ju označujú za obeť politiky. V tomto procese bola „levočská biela pani“ odsúdená na smrť a následne 25. septembra 1714 popravená sťatím hlavy.
Mór Jókai v románe spojil realistické prvky s romantickými, skutočnosť s fantáziou a ako vynikajúci rozprávač vytvoril dielo, ktoré dodnes zaujme čitateľa. Plynulý tok rozprávania a dramatický dej drží našu pozornosť v zajatí až po posledný riadok. Slovenské vydanie dopĺňajú jedinečné ilustrácie českého maliara, kresliara a ilustrátora Jana Antonína Hálu. Výstavu kresieb a ilustrácií k tomuto románu prezentujú v historickej radnici v Levoči. Pozrieť si ju môžete do 30. septembra 2025.
Zlatý človek - najmilšie dielo autora
Jókaiho historický román Zlatý človek bol obľúbeným románom niekoľkých čitateľských generácií. Zároveň patril aj k najmilším dielam samotného autora. Je tiež najvýznamnejším dielom maďarského romantizmu. Motív rozčarovania zo svetského bytia, túžba po úniku, obraz „strateného raja“ i erotické napätie v ňom obsiahnuté z neho robí zároveň aj prvý maďarský secesný román. Jókai v ňom zobrazuje osudy obchodníkov v srbskom prostredí Komárna.
Prototypom „zlatého človeka“ bol komárňanský tabulárny sudca, bohatý obchodník s obilím János Domonkos, Srb s pomaďarčeným priezviskom. Je príbehom ambiciózneho muža Timára, ktorý zvláštnou hrou osudu nadobudne obrovský majetok a stane sa váženým človekom. Nazdával sa, že mu majetok pomôže získať lásku krásnej Turkyne Timéy. Tá sa síce z vďačnosti vydá za Timára, po celý život ľúbi iného.
Stretnutie dvoch svetov
Román Zoltán Karpathy, aj keď je samostatným dielom, voľne nadväzuje na skorší, veľmi úspešný román Uhorský nabob. Jókai v ňom líči sýtymi farbami život uhorských magnátov a zbohatlíckych mešťanov. Ťažiskom deja, ktorého časť sa odohráva v Bratislave, je snaha pripraviť maloletého syna uhorského naboba Jánosa Kárpáthyho o dedičstvo. Na jeho obrovský majetok sa ulakomí meštiak-zbohatlík, ktorý sa neštíti žiadnych podvodov a machinácií. Jókai v románe majstrovsky zvláda napätie v stretnutí dvoch svetov. Sveta feudálov a sveta meštiakov. V románe sú zastúpené všetky vrstvy vtedajšej spoločnosti, lesk salónov i ľahtikársky život. Proti sebe v ňom stojí šľachetnosť a zákernosť, úprimnosť a pokrytectvo. Oba romány v čase, najväčšej literárnej slávy spisovateľa.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mór Jókai sa venoval predovšetkým historickým témam významným pre formovanie moderného uhorského (maďarského) národa. História je pre tohto spisovateľa iba rámec, akási kulisa, ktorú posúva a mení podľa toho ako rozvíja charaktery postáv. Označovanie Jókaiho za vynikajúceho rozprávača i miesto jeho históriou, romantikou i fikciou prešpikovaných románov v našich obývačkách je zaslúžený.
—
Foto: Wikimedia Commons
Zdroj: PNL, OSZK, ESS
*** Posledná aktualizácia: 2025-07-15 (techsup/adm) ***
