Stredoslovenské múzeum pozýva v nedeľu na podujatie v znamení jari

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici pozýva v prvú aprílovú nedeľu na podujatie v znamení jari. Vynášajú Morenu a záujemcom zvyky.

Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry. Tá súvisí nielen s identitou krajiny či životným štýlom, ale aj s myslením i konaním jej obyvateľov. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sa mali uchovávať a pripomínať. Jedným z nich je vynášanie Moreny, ktorú od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu. Tento zvyk si pripomenie Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici aj tohto roku.

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravuje kultúrno-tradičné podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Návštevníkov čaká symbolické vynesenie zimy z chotára plné tanca a spevu vďaka Detskému folklórnemu súboru Matičiarik z Banskej Bystrice. Tento súbor roztancuje celé banskobystrické námestie. Následne sa sprievod s Morenou premiestni cez celú Dolnú ulicu až ku mostu pri potoku Bystrička, kde sa Morena zapáli a hodí do vody.

Koniec zimy

„Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“ vysvetľuje Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Vynášanie Moreny malo po celom území Slovenska rozličné podoby, vždy však šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Na konci dediny Morenu zapálili a hodili do tečúcej vody. Tak ako voda odplavila Morenu, mala aj zima opustiť kraj.

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

„Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka. Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy,“ dopĺňa Jana Koltonová.

Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí. V súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov. Posledné roky sa stretávame s jeho realizáciou v rámci kultúrnych podujatí v mestách naprieč celým Slovenskom a aj v samom srdci Slovenska – v meste pod Urpínom.

Vynášanie Moreny opäť pripomenie Stredoslovenské múzeum

„S prichádzajúcimi sviatkami jari – Veľkou nocou sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka výborným spoluprácam s okolitými folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok doplnený odbornými informáciami od našej etnografky aj na tomto podujatí, hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea. Vynášanie Moreny sa v meste pod Urpínom uskutoční v prvú nedeľu mesiaca, 6. apríla 2025 o 15:00 hod.