
Rubrika Na slovíčko si tentoraz vyhradila miesto pre skúseného operného aj symfonického dirigenta. Hosťom je šéfdirigent Orchestra Opery SND Tomáš Brauner, ktorý sa v tejto sezóne stal stálym hosťujúcim dirigentom Štátnej filharmónie Košice. V rozhovore prezradil viac o spolupráci aj chystaných projektoch s Košickými filharmonikmi.
Braunerovskú dávku kvalitnej práce a českej pohody Štátna filharmónia Košice (ŠFK) zažila prvýkrát pred vyše desiatimi rokmi. Nasledovali úspešné spolupráce vrátane Stravinského Svätenia jari a v ostatnej sezóne zájazd do Rigy, Bartókov Modrofúz i otvorenie Košickej hudobnej jari. Je šéfdirigentom orchestra SND, hlavným hosťujúcim dirigentom Filharmónie Bohuslava Martinů a najnovšie aj stálym hosťujúcim dirigentom ŠFK. Tomáš BRAUNER. Dnes patrí tento rodák z Prahy k najvyhľadávanejším dirigentom svojej generácie, a to ako k operným, tak aj symfonickým. A dobre známy je aj slovenskému publiku.
Tomáš Brauner: "Byť „vaším“ je pre mňa cťou!"
Stály hosťujúci dirigent – to znie ako angažmán a trochu aj ako vzťah. Ako to cítite ?
Pokiaľ to znie ako vzťah, tak potom je tým najkrásnejším. Postaveným na dôvere a spoločnom dýchaní s orchestrom. Byť „vaším“ (Štátnej filharmónie Košice – pozn. red.) je pre mňa cťou.

V ktorom zo spoločných projektov chémia s orchestrom podľa Vás fungovala najviac?
Každý z projektov so Štátnou filharmóniou Košice (SFK) znamenal pre mňa niečo výnimočné, ale pokiaľ by som mal vyzdvihnúť ten, kde som cítil výrazné hudobné prepojenie, potom by to bola asi Bartókova Modrofúzova komnata. Táto skladba je nesmierne náročná nielen technicky, ale predovšetkým emocionálne. Vyžaduje si absolútnu koncentráciu, cit pre detail a hlboké porozumenie medzi dirigentom, orchestrom aj sólistami. V Košiciach sme vytvorili atmosféru, kde hudba skutočne „dýchala“ — každý tón mal váhu, každé ticho malo význam. Cítil som, že orchester nielen reaguje, ale spoluvytvára hudobnú drámu s opravdickým zaujatím.

Ku koncertu s názvom Planéty
Výsledkom programových diskusií medzi Vami a Luciou Potokárovou, ktorá v ŠFK zastrešuje dramaturgiu, sú tituly ako Planéty, dramaturgická „limitka“ v podobe Koncertu pre tubu a orchester alebo slovenská hudba… Už najbližšie čaká publikum koncert s názvom Planéty. Priblížte nám ho, prosím.
Dramaturgické rozhovory s Luciou Potokárovou sú pre mňa vždy inšpiratívne — a práve vďaka ním vznikol program, ktorý je nielen pestrý, ale i dramaturgicky odvážny. Napríklad Holstove Planéty. Ide o fascinujúce dielo, ktoré ponúka zvukovo bohatý a v niektorých prípadoch aj vizuálne sugestívny zážitok. Je to hudba, ktorá dokáže vtiahnuť poslucháča do iného sveta, a orchester má v nej priestor skutočne zažiariť. Koncert pre tubu a orchester je krásna „limitka“, ako ste trefne poznamenala — nástroj, ktorý býva často v úzadí, sa tu dostáva do hlavnej úlohy. Je to nielen osviežujúce, ale i výzvou pre celý orchester, pretože sa musí prispôsobiť inému typu sólového prejavu. Už zo skúsenosti viem, že tieto, pre publikum zaujímavosti, sú veľmi atraktívne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Slovenská hudba má pre mňa zvláštny význam. Je to repertoár, s ktorým sa priebežne zoznamujem a ktorý si zaslúži podľa mňa väčšiu pozornosť v európskom kontexte.
Súčasťou dramaturgickej línie bude aj slovenská hudba. Aký je Váš vzťah k slovenskej hudbe? Čo Vám najviac ulahodí v kontexte dramaturgie koncertov?
Slovenská hudba má pre mňa zvláštny význam. Je to repertoár, s ktorým sa priebežne zoznamujem a ktorý si zaslúži podľa mňa väčšiu pozornosť v európskom kontexte. A novoročný koncert? Ten je vždy radosť. Kombinácia Slovanských tancov a operetných melódií prináša ako hĺbku, tak ľahkosť, a práve tá rovnováha je pre mňa osobne veľmi príťažlivá. Čo mi najväčšmi „ulahodí“? Asi práve tá rôznorodosť. Možnosť striedať štýly, nálady, historické kontexty a pritom stále hľadať spoločný jazyk s orchestrom aj publikom.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Slovenská hudba aj impresionizmus
Do abonentných koncertov sa dostala aj dávka francúzskeho impresionizmu či veľdielo – Brucknerova „osmička“…
Francúzsky impresionizmus vnáša do koncertného programu jemnosť, farebnosť a atmosféru. Diela autorov ako Debussy, Ravel, alebo Chausson často pracujú s nejasnými kontúrami, voľnou formou a bohatou harmóniou. Hudba evokuje nálady, prírodné scenérie, svetlo a tieň — skôr než konkrétny príbeh. Napríklad Debussyho La Mer alebo Ravelova Pavane pour une infante défunte sú ukážkami toho, ako môže orchester „maľovať“ zvukom. Na druhú stranu ale napr. Brucknerova Symfónia č. 8 je výrazne monumentálne dielo, hlboko duchovné, architektonicky vystavené, s obrovskou emocionálnou silou. Zaradením týchto dvoch dramaturgických pólov, impresionistickej jemnosti a Brucknerovskej monumentality, ukazujeme odvahu a šírku dramaturgického uvažovania. Publikum má možnosť zažiť hudbu ako priestor pre kontempláciu i ako ich silu a opojenie hudbou. A v tom je čaro dobre zostaveného abonentného cyklu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Tomáš Brauner o košických filharmonikoch: "Štátna filharmónia Košice je kultúrnym ambasádorom Slovenska"
Akú má Štátna filharmónia Košice podľa Vás orchestrálnu charizmu?
Orchestrálna charizma Štátnej filharmónie Košice má pre mňa veľmi osobitú hudobnú energiu. Je to orchester, ktorý pôsobí ako živý organizmus. Citlivý, dynamický a muzikálny. Ich zvuk je farebný, vyvážený a často prekvapuje dramaticky, hlavne v romantickom a súdobom repertoári. Cítim tu silnú potrebu aj ambíciu rásť, rozvíjať sa a zároveň si uchovávajú svoju identitu.

Kam by ste chceli posunúť košický orchester?
Ako stály hosťujúcí dirigent by som rád pomohol orchestru rozvíjať svoju výrazovú hĺbku, flexibilitu a medzinárodný profil. Štátna filharmónia Košice má obrovský potenciál — technicky zdatných hráčov, otvorenosť voči novým výzvam a chuť tvoriť. Štátnu filharmóniu Košice by som umiestnil na pevne etablovanú európsku úroveň. Už dnes má za sebou výrazné medzinárodné skúsenosti a spoluprácu s hviezdami hudobného sveta. Nejde len o regionálne teleso. Je to výrazný kultúrny ambasádor Slovenska, ktorý spojuje tradíciu s moderným interpretačným cítením. Štátna filharmónia Košice dokáže s veľkou presvedčivosťou interpretovať ako klasický repertoár, tak aj súdobú hudbu, a práve v tejto flexibilite vidím jeho veľkú silu. Každé spoločné stretnutie s orchestrom je pre mňa inšpiráciou.

Ako vám do Vášho portfólia zapadá ŠFK?
Štátna filharmónia Košice do môjho portfólia zapadá veľmi prirodzene, a to nielen geograficky, ale predovšetkým umelecky. Každý z mojich súčasných orchestrov má svoju špecifickú identitu, a práve košická filharmónia prináša do tejto mozaiky sviežu energiu, otvorenosť a chuť hľadať nové dramaturgické cesty. Vaša hudobná kultúra má v sebe krásnu rovnováhu medzi tradíciou a moderným pohľadom na interpretáciu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ako hodnotíte spoluprácu s košickou filharmóniou?
Spolupráca so Štátnou filharmóniou Košice mi umožňuje objavovať repertoár z iného uhlu, pracovať s hudobníkmi, ktorí sú vnímaví, flexibilní a zároveň majú silný vzťah k vlastnému regiónu. A čo mi prináša Štátna filharmónia Košice? Predovšetkým inšpiráciu. Možnosť tvoriť v prostredí, kde hudba nie je rutinou, ale živým dialógom. Prináša mi priestor pro zdieľanie ideí, pre hľadanie nových výrazových polôh a taktiež ľudský rozmer, ktorý je pre mňa ako dirigenta nesmierne dôležitý. V takomto prostredí sa dá tvoriť s radosťou i s ambíciami.

Opera či symfónia?
A na záver zopár stručných otázok. Ste predkoncertný nervák alebo „kľuďas“?
Pri koncertoch cítim zdravé napätie. Keď som úplne pokojný, začnem sám seba podozrievať… Som kľuďas s nervami na uzde. (úsmev)
Opera či symfónia?
To je ťažká otázka. Keď chcem rozpovedať príbeh, siaham po opere. Keď chcem nechať hudbu prehovoriť samu za seba, volím symfóniu. A keď sa to podarí, obe znejú ako jedna veľká odpoveď na otázku, prečo hudba vôbec existuje.

Pomalé alebo rýchle časti diel?
Pomalé časti mi dávajú priestor na detail. Rýchle sú zase ako jazda bez bŕzd. Ideálne je, keď sa obe stretnú v jednom diele. Potom má hudba duši aj telo…
Veľdiela či dramaturgické pikošky?
To je ako vyberať si medzi hlavným chodom a gurmánskou jednohubkou. Oboje majú svoje kúzelnú silu okamžiku, ktorá vytvára zážitky, spomienky aj výnimočnosť okamžiku.
Ďakujeme za rozhovor.
Kto je Tomáš Brauner?
Tomáš Brauner študoval hru na hoboji a dirigovanie na Štátnom konzervatóriu v Prahe. V roku 2005 absolvoval štúdium dirigovania na AMU v Prahe a následne študijný pobyt na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. V roku 2010 sa stal laureátom Medzinárodnej dirigentskej súťaže Dimitrisa Mitropoulosa v Aténach.

Pravidelne spolupracuje doma aj v zahraničí s poprednými symfonickými orchestrami ako Česká filharmónia, PKF – Prague Philharmonia, Münchner Symphoniker, Deutsche Radio Philharmonie, Nürnberger Symphoniker, Krakovská filharmónia, Slovenská filharmónia, Philharmonie Südwestfalen, Orchestra of Colours Atény či Štátna filharmónie Košice.
Skúsený operný aj symfonický dirigent
Ako operný dirigent začínal v Divadle J. K. Tyla v Plzni. Opakovane hosťoval v Národnom divadle v Prahe, v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave a v SND. V Plzni premiéroval alebo inscenoval veľké množstvo operných titulov. Ponchielliho La Gioconda, Mozartov Don Giovanni, Čajkovského Panna orleánska, Dvořákov Jakobín, Pucciniho Turandot, Cileova Adriana Lecouvreur atď.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V roku 2008 debutoval v Štátnej opere Praha s predstavením Verdiho Otella. Nasledovali Massenetov Don Quichotte, Rossiniho Barbier zo Sevilly, Pucciniho Bohéma a Tosca, Verdiho Nabucco, Mozartova Čarovná flauta alebo tiež koncertné predstavenie Mignon od Ambroise Thomasa.
Tomáš Brauner vystupoval i v Mexiku, v Japonsku či v Južnej Kórei
V roku 2016 viedol hudobné naštudovanie oceňovaného Hamleta Ambroise Thomasa. V Palacio de Bellas Artes v Mexico City dirigoval operu Leoša Janáčka Její pastorkyňa. Pozvali ho aj na významné medzinárodné festivaly, ako napríklad Bad Kissingen, Festival Richarda Straussa v Garmisch-Partenkirchene, kde so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu uviedol Alpskú symfóniu Richarda Straussa. Bol tiež hosťom na festivaloch Pražská jar, MHF Smetanova Litomyšl, MHF Český Krumlov.

V rokoch 2018 – 2021 bol šéfdirigentom Filharmónie Bohuslava Martinů v Zlíne. Od roku 2021 tam pôsobí ako hlavný hosťujúci dirigent. V Plzenskej filharmónii pôsobil v rokoch 2013 – 2018 ako šéfdirigent a hudobný riaditeľ a v rokoch 2018 – 2021 ako hlavný hosťujúci dirigent. Počas rokov 2014 – 2018 zastával aj pozíciu hlavného hosťujúceho dirigenta Symfonického orchestra Českého rozhlasu v Prahe. V roku 2018 absolvoval so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK zájazdy do Mníchova a Poznane. V auguste 2022 s týmto orchestrom debutoval v Elbphilharmonie v Hamburgu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas roka 2023 nasledovali koncerty v Mníchove a Wiesbadene a v roku 2024 turné po Japonsku a Južnej Kórei. Počas jubilejnej 90. sezóny FOK ho s orchestrom čakajú zájazdy do Nemecka, Spojeného kráľovstva a Írska. V rokoch 2020 – 2025 pôsobil ako šéfdirigent Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK. Od roku 2024 je Tomáš Brauner šéfdirigentom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. V aktuálnej sezóne sa stal stálym hosťujúcim dirigentom Štátnej filharmónii Košice.

Zhovárala sa Jana Tomalová, PR manažérka Štátnej filharmónie Košice
Foto: Tibor Czitó, Michaela Eliáš, Dávid Hanko, Lenka Hatašová, Petr Chodura, Silvia Mária Petrovits, archív SND
Zdroj: ŠFK
Spracovala Jana Tomalová, ŠFK. Redakčne upravené.
