Ladislav Medňanský - významná postava stredoeurópskeho maliarstva

Tento rok sme si pripomenuli 170 rokov od narodenia významného maliara Ladislava Medňanského (Mednyanszký, *23. 4. 1852 Beckov – †17. 4. 1919 Viedeň). Bol jednou z najvýznamnejších a najoriginálnejších osobností prelomu 19. a 20. storočia. Nový rozmer v Medňanského umeleckom smerovaní znamenal jeho prvý pobyt v Barbizone. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom. Tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu ho priviedol na majstrovskú úroveň. Vyjadroval totiž jeho individuálne pocity.

Jeho život a dielo sú častým zdrojom kunsthistorických štúdií. Tento stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu namaľoval za život vyše 6000 diel. Jeho tvorba je zastúpená krajinomaľbou ale i figurálnou maľbou. Traduje sa o ňom, že Ladislav Medňanský vedel skôr kresliť než rozprávať. Stretnúť sa s jeho dielami môžete aj na Slovensku, kde mu v niekdajšom rodinnom kaštieli venovali expozíciu. Samozrejme, aj v zahraničných galériách – najmä v Maďarsku sa v galerijných a muzeálnych zbierkach nájdu diela majstra krajinkára.

Maliarska krajinárska komunita mu učarila

Umelecké vzdelanie získal na Akadémii der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza. Nadväzne v rokoch 1874-1875 pokračoval v štúdiu u Isidora Pilsa na École des Beaux-Arts v Paríži. Keď v roku 1875 navštívil Barbizon očarila ho maliarska krajinárska komunita. Hoci ho barbizonské chápanie krajiny očarilo, neskôr pridal aj impresionistickej maľby a často sa vracal k obrazom hmlistých nálad v tmavých tónoch. Duchom barbizonského chápania sa však Medňansky inšpiroval v celej svojej tvorbe. Pohyboval sa medzi Barbizonom a Parížom, kde mal na Montmartri ateliér. V roku 1877 vystavoval v Parížskom Salóne a získal prvý medzinárodný úspech. Na jar 1879 sa vrátil späť do Strážok. V roku 1880 odišiel s Ferdinandom Katonom do Viedne, kde vystavoval v roku 1882 na medzinárodnej výstave.

Ladislav Medňanský experimentoval i na hranici svojich výrazových možností

V krajinomaľbách dokázal majstrovsky zachytiť špecifickú atmosféru a svetlo. Rovnako i vo figurálnej maľbe zachytil charakter človeka a jeho osud. Svoj záujem o bežných ľudí na periférii spoločnosti, obdiv, ale i súcit prejavil v dielach. Tuláci a rôzni vydedenci spoločnosti sa stali pre Medňanského motívmi nostalgie a nositeľmi výrazu melanchólie. Jeho tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých zobrazoval príznačné vlastnosti daného človeka, dotiahol k expresívnemu výrazu tváre. Najmä očí, ktorými vypovedal o celom osude zobrazovaného. V neskoršom období zapojil do výrazu celé telo, čí dosiahol expresívny charakter maľby.

Náš koncertný tip: / Článok pokračuje pod reklamou

Vrchol Medňanského figurálnej tvorby

Celý život Medňanského priťahovali spoločenské či prírodné katastrofy. Na jednej strane ho fascinovali prírodné živly, na druhej súcitil s trpiacimi. Hneď po vypuknutí prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do armády a odišiel na front do Haliča. Pôsobil ako frontový výtvarník. Spočiatku maľoval na ruskom a neskôr vo Villachu na východnom úseku talianskeho bojiska. Medňanského figurálna tvorba vrcholí práve v období vojny, kedy rad vydedencov a tulákov premieňal na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí. Žiaľ, bolesť a ľudské trápenie zobrazoval v zúfalých výrazoch bezbranných a zmrzačených, kde sa ich obeť zdá úplne zbytočná. Na návrh veliteľa vojenského tlačového strediska Maximiliana Ritter von Hoena bol Medňanského 15. mája 1917 vyznamenali dôstojníckym krížom Rádu Františka Jozefa za diela výnimočnej kvality, ktoré vznikli v prvej frontovej línii.

Ladislav Medňanský vytvoril tisícky diel

Jeho diela sa počítajú na tisíce. Už počas jeho života vznikali prvé zbierky jeho diel. Po jeho smrti časť pozostalosti, ktorá sa nachádzala v ateliéroch vo Viedni a v Budapešti, úradne zabavili a časť sa dostala do majetku vydavateľstva Singer a Wolfner. Počas renovácie priestorov kaštieľa Strážky našli zrolované plátna s dielami od Medňanského zamurované v komíne. Tie tam ukryla posledná majiteľka kaštieľa barónka Margita Czóbelová, jeho mladšia sestra. Podstatná časť dnešnej zbierky sa nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Mnohé obrazy však roky ostávali pred zrakom verejnosti ukryté. Diela Ladislava Medňanského sprístupnili v roku 1991 v stálej expozícii v kaštieli v Strážkach. Rozsiahla zbierka, ktorú v rámci akvizičnej činnosti získala v roku 2000 SNG je aj v jej fondoch. Diela z tohto nákupu sa stali súčasťou reinštalovanej stálej expozície, ktorú sprístupnili verejnosti v roku 2002 pri príležitosti 150. výročia narodenia maliara. Žiaľ, nie je známe, čo sa stalo s obrazmi a štúdiami, ktoré vytvoril v Paríži a Barbizone.