V sobotu, 25. septembra 2021 sa oslavovalo vo veľkom štýle. Jubiloval jeden z najuznávanejších slovenských operných spevákov, tenorista Peter Dvorský. A ako inak, v divadle!
Naša prvá scéna, na doskách ktorej Peter Dvorský, jej dlhoročný sólista v rámci svojich termínových možností aj pravidelne účinkoval, prišla s myšlienkou uctiť si umelca reprezentatívnym galakoncertom. Niečo také doposiaľ nebývalo samozrejmosťou. Divadlo tým komunikuje svoju hrdosť na umelcov, ktorí sa stali ambasádormi slovenského umenia v zahraničí.
Slovenského Pavarottiho poznajú všetci naprieč generáciami
S menom svetovej opernej legendy – tenoristu Petra Dvorského, slovenského Pavarottiho, sa stretol úplne každý. Nielen fanúšik operného žánru. Môžeme povedať, že nie všetci z nás ho na javisku operného domu či v koncertnej sieni počas jeho aktívnej umeleckej kariéry zažili. Skoro každý si už určite vypočul aspoň jeho jednu nahrávku. Osobne som sa s jeho menom, ale najmä s prácou stretala už ako malé dieťa. Pár nahrávok opier v jeho interpretácii či vianočné piesne v nezabudnuteľnom podaní dvojice Edita Gruberová a Peter Dvorský sa našli aj u nás doma. Vďaka tomu som ho v ranom detstve mohla spoznávať. A viacerí z nás sme sa s ním stretli aj na základnej škole. Pamätám si, ako nám v prvom ročníku naša učiteľka pustila počas hodiny slovenčiny jeho nezabudnuteľnú nahrávku Pieseň o rodnej zemi…
Mapujúc THE BEST OF ...
Dramaturgiu galakoncertu si na starosť vzali Jozef Červenka a Dalibor Jenis. Scenáru sa ujal generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička spoločne s Jozefom Červenkom. Zámerom bolo pripomenúť si časť postáv a diel, ktoré tvorili os jubilantovho repertoáru. A tak sa program rozdelil na slovanský a taliansky s jednou francúzskou vsuvkou. Boli tam nielen tenorové árie, ktoré jubilant osobne počas svojej umeleckej kariéry spieval. Dostali sa doň aj iné party z opier, v ktorých sám najčastejšie účinkoval. Verejnosť sa s programom oboznámila až deň vopred. Mnohých z nás potešilo, že do programu zaradili aj záznamy z vystúpení Petra Dvorského. Napokon to dopadlo ináč, ale nepredbiehajme.
Galakoncert s opernými hviezdami
Dramaturgovia vybrali aj elitných – domácich a zahraničných – účinkujúcich. Mnohí z nich sú aj sólistami Opery SND. Pod taktovkou majstrovského dirigenta Ondreja Lenárda sa sólisticky predstavili Piotr Beczala, Jorge de León, Pavol Bršlík, Adriana Kučerová, Miroslav Dvorský, Petr Nekoranec, Peter Berger, Michal Lehotský, Eva Hornyáková, Jolana Fogašová, Daniel Čapkovič a Tomáš Juhás. Sprevádzal ich Orchester Opery a baletu SND.
Za účasti hostí v sále a cez stream
Slovenské národné divadlo usporiadalo galakoncert presne v deň umelcových sedemdesiatin za účasti významných zahraničných i domácich účinkujúcich a hostí. Vrátane dvoch najvyšších ústavných činiteľov premiéra Eduarda Hegera a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára. Galakoncertu sa zúčastnila aj ministerka kultúry Natália Milanová či minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok. Pre platné protiepidemické opatrenia obmedzujúce kapacitu sa Slovenské národné divadlo rozhodlo naživo galakoncert odvysielať prostredníctvom platformy Návštevník.sk, čo určite ocenili nielen fanúšikovia z celého sveta ale aj domáce publikum.
Slávnostné entrée jubilanta s ováciámi
Galakoncert sa začal s pár minútovým oneskorením. Čakalo sa na slávnostné entrée jubilanta, tenoristu Petra Dvorského s manželkou Martou a generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom. Po ováciách publika vítajúceho svetovú legendu opery sa začal samotný galavečer. Na úvod treba poznamenať, že nebol konferovaný priamo z javiska. Uvádzal ho hlas známeho slovenského herca a člena Činohry SND, Tomáša Maštalíra. Naživo ho otvorila svojím úprimným vyznaním a srdečným blahoželaním významná slovenská herečka a tiež členka umeleckého súbor Činohry SND, Emília Vášáryová. Jubilanta jej slová nesmierne dojali a nezostali bez patričnej odozvy ani v publiku. Zneli trochu pateticky a podľa niektorých aj sterilne bez „šťavy“ ľudskosti či kritiky, no všetci sa s nimi absolútne stotožnili. Ale ako sa vraví: chváľte verejne a kritizujte medzi štyrmi očami!
Koncertná kytica s projekciou fotografií zo života
Koncert otvorilo prvé hudobné číslo – predohra z Predanej nevesty Bedřicha Smetanu. Ouvertúra sa často uvádza aj koncertne. Za dirigentský pult v SND sa pri tejto príležitosti vrátil po rokoch mimoriadne skúsený dirigent Ondrej Lenárd. Okrem zvukovej stránky tu bola vizuálna stránka. Počas predohry sa na veľkom plátne divákom premietali fotografie zo života oslávenca od jeho mladosti až do zrelého veku vrátane tých súkromných.
Slovanská pocta
Prvá časť slávnostného večera sa až po prestávku niesla v znamení spomienok na slovanskú časť repertoáru Petra Dvorského. Zazneli ukážky zo štyroch dôležitých diel, ktoré umelec najčastejšie interpretoval – Smetanova Predaná nevesta, Suchoňova Krútňava, Čajkovského Eugen Onegin a Dvořákova Rusalka.
Od zamilovaného Jeníka k Pavarottiho memoárom
Áriu Jeníka vyznávajúceho lásku Mařenke, „Jak možná věřit!“, taktiež z Predanej nevesty, sme počuli v solídnej interpretácii sólistu Opery SND Tomáša Juhása so svetlým a ľúbezne zafarbeným tenorom.
Po ňom nasledoval krátky vstup s citátom veľkej legendy opery, Luciana Pavarottiho, ktorý prečítal Tomáš Maštalír.
Majstrovská Katrena Jolany Fogašovej
Monológ Katreny z druhého obrazu „Žiale bôľne, pálčivé” zo Suchoňovej Krútňavy zazneli v podaní domácej sólistky Jolany Fogašovej. Tonálne i výrazovo náročnej árie sa zhostila skvele. Kým jej výšky boli ľahké a zvonivé, hĺbky mala plné. Mimochodom, vynikajúco zrkadlila aj emócie Katreny. Radosť počúvať!
S Michalom Lehotským v dráme Ondreja z Krútňavy
Krútňava Eugena Suchoňa pokračovala na programe galakoncertu s monológom Ondreja, „Vrav, dievča, kde si krásu vzalo”. Tenorista Michal Lehotský sa predviedol s dokonalou dynamikou i gradáciou a kultúrou frázovania. Zaujal svojim legátovým spevom a výsostne dramatický part zvládol bez problémov. Ondrejov monológ „Vrav, dievča, kde si krásu vzalo” zaznel v spoľahlivom a farebne sýtom prevedení.
Umelci sú slovenskí diplomati
Hudobný program nakrátko prerušila videozdravica ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Posolstvom nebola len gratulácia maestrovi Petrovi Dvorskému k jeho životnému jubileu, ale aj odkaz pre verejnosť, že si treba vážiť slovenských umelcov, ktorí kvalitne reprezentujú slovenskú kultúru v zahraničí a robia dobré meno našej krajine. Nuž s tým sa dá len a len súhlasiť! Slovenská spevácka škola je naozaj kvalitná už roky.
Ďalšou zdravicou večera bola gratulácia niekdajšieho riaditeľa Viedenskej štátnej opery a aktuálneho šéfa milánskej La Scaly, Dominique Meyera.
Excelentný Lenský Pavla Bršlíka
Známa ária Lenského „Kuda, kuda” z opery Eugen Onegin od Piotra Iljiča Čajkovského zaznela v podaní miláčika publika, tenoristu a komorného speváka Bavorskej štátnej opery, Pavla Bršlíka. Ten má túto postavu hlboko vžitú a výrazovo prepracovanú do najmenších detailov. Na javisko svojim stvárnením priniesol autentickosť a silnú emóciu. Spieval vrúcnym lyrickým tenorom a v jeho podaní vyznela ária excelentne. Vynikajúci zážitok!
Nasledovalo citát zo spomienok známej opernej divy Mirelly Freni prečítaný herečkou Táňou Pauhofovou.
Plánovaný záznam scény Ondreja „Krčmáročka moja” z predstavenia Krútňavy Eugena Suchoňa v Opere SND z 9. decembra 1999 sa však z technických príčin nekonal, a to ani v čisto zvukovej podobe.
Podmanivá Rusalka Adriany Kučerovej a jej opojný princ Piotr Beczała
Slovanský program tak pokračoval Rusalkou Antonína Dvořáka v dvoch vstupoch. Známa ária „Měsičku na nebi hlubokém” zaznela v podaní opernej divy, sopranistky Adriany Kučerovej. Jej hlas o čosi stmavol a nadobudol o niečo dramatickejší náboj. Technicky pôsobila zvrchovane a jej prednes bol podmanivý.
Áriu princa „Vidino divná, přesladká“ predniesol jeden z najlepších tenoristov na svete, poľský tenor Piotr Beczała. V jeho interpretácii získala emotívny náboj a opojnú frázu. Poľský tenorista sa pýšil dokonalou výslovnosťou. Znel presvedčivo a veľmi kultivovane. Skrátka, túto úlohu má vžitú nielen zo svojho pôsobenia na doskách Viedenskej štátnej opery. Pre poslucháča to bol skvostný zážitok a nedá sa čudovať, že ho prítomné publikum prijalo veľmi vrelo a odmenilo ho dlhotrvajúcim potleskom.
Taliansko-francúzsky blok pod hviezdou Verdiho i Pucciniho
Po 15-minútovej pauze pokračoval program orientovaný na taliansku a v jedinom čísle aj na francúzsku literatúru. Ale ešte predtým, nasledovalo vyjadrenie známej opernej divy Montserrat Caballé o Petrovi Dvorskému ako o človeku a umelcovi, ktorej v slovenskom znení prečítala renomovaná herečka a taktiež členka činoherného súboru SND, Táňa Pauhofová.
Alfredo z Traviaty - posol pocty brata Miroslava bratovi Petrovi
Ako prvý sa v tomto bloku dostal na javisko mladší brat Petra Dvorského, Miroslav, ktorý sa tiež úspešne presadil v zahraničí. V tento večer vystúpil so známou scénou a áriou Alfreda Germonta „Lunge da lei – De‘ miei bollenti spiriti” z Verdiho La Traviaty.
Pri jeho vystúpení som si voľky-nevoľky spomenula na jeho – aspoň pre mňa – nezabudnuteľne excelentné vystúpenie v opere La Traviata na doskách Opery SND pred niečo viac ako dvoma desaťročiami.
Na rozdiel od jeho vtedajšieho vystúpenia bolo cítiť, že v jeho sobotňajšom podaní bol Alfredo skôr dôstojný muž v zrelom veku než bláznivo zamilovaný mladík. Ária „Lunge da lei – De‘ miei bollenti spiriti” zaznela na výbornú. Na jeho prednese bolo vidno, že túto úlohu mal vžitú a zostal mu poznateľný timbre v hlase. V hlase Miroslava Dvorského bolo cítiť isté vzrušenie. Veď táto ária niesla v sebe výnimočne posolstvo pocty úspešného brata slávnejšiemu bratovi. A diváci ju odmenili ováciami.
Tenormi obávaná ária rytiera des Grieux nechýbala ani počas galavečera
Skladateľ Giacomo Puccini našiel svoje miesto v programe viackrát. Ako prvá bola ária rytiera des Grieux „Donna non vidi mai” z Manon Lescaut, ktorá patrila bez pochýb medzi viac ako sto ráz zaspievanú úlohu v kariére Petra Dvorského. Bežne majú tenoristi pred ňou rešpekt a pre jej náročnosť ju spievajú len obmedzený počet predstavení. V sobotný večer sa s ňou prezentoval Michal Lehotský.
Po ňom nasledoval krátky vstup s citátom niekdajšieho speváckeho kolegu Giuseppe di Stefana.
Milovaná ária Petra Nekoranca, no bez suverénneho C3
Rodolfovu áriu „Che gelida manina” z Pucciniho Bohémy zverili českému tenoristovi Petrovi Nekorancovi. Ide o mladého úspešného speváka, ktorý vie osloviť publikum a ktorého môžeme vídať na doskách Opery SND ako hosťujúceho sólistu v Mozartovej opere Don Giovanni. Podľa jedného svojho rozhovoru má Pucciniho operu Bohéma veľmi rád a práve táto ária je jeho srdcovka. Napriek tomu, že je to mimo jeho odbor, sa rozhodol predniesť svoju obľúbenú áriu na galakoncerte Peter Dvorský 70.
Do interpretácii sa snažil dať hĺbku romantiky a emócií. To mu vyšlo. Spieval ju s chuťou. Jeho jemný tenor s nádychom sladkosti flexibilne a ľahko stúpal do výšky. Magický tón C3 v tejto pocte jubilujúcemu tenoristovi počas celého galavečera akosi chýbal. No a to jediné vysoké C večera zaznelo v Rodolfovej árii nie veľmi suverénne. Petr Nekoranec však jej výberom pre seba nesiahol po tom pravom orechovom. Aspoň nateraz. To, čo mu môže sedieť o pár rokov, mu v tento večer nepasovalo. Nepôsobil veľmi presvedčivo a po technickej stránke vyvážene.
Španielsky tenor diváckym lákadlom
Diváckym lákadlom večera bol aj úspešný španielsky tenorista Jorge de León. Na galakoncerte vystúpil s áriou Macduffa „O figli, o figli miei” – „Ah, la paterna mano“ z Verdiho Macbetha. Mäkko tvorené tóny v nižšej polohe, užšie výšky a svetlejší hlas s leskom mu umožnilo presadiť sa ponad orchester. Naplno sa tu prejavil jeho dramatický tenor s vitálnym južanským temperamentom. Áriu „Ah, la paterna mano” zaspieval tenorista technicky vyvážene.
Piotr Beczała opäť exceloval
Pôsobivú a zároveň veľmi prirodzenú a kultivovanú interpretáciu sme mohli počuť u tenoristu Piotra Beczału aj pri známej tenorovej árii Werthera z 3. dejstva rovnomennej Massenetovej opery. V árií „Pourquoi ma réveiller“ sa zameral na detail bez porušenia celistvosti. Opäť nechýbali ani hlboké emócie, ktoré sa snúbili s pocitmi hrdinu. Dokázal ich preniesť aj na prítomné obecenstvo. Opäť predviedol dokonalú spevácku techniku a precítil jednotlivé frázy.
Nádherne kreoval tónovú klenbu vo vyšších stredoch. Ukážkovo pracoval s dynamikou. Aj frázy vrátane lyrických obdaril kovovým leskom. Skrátka, výnimočný zážitok. Jednoznačne patriaci k umeleckým vrcholom programu, nielen vďaka kvalitnému prevedeniu. Boli sme svedkami dokonalej súhry speváka a orchestra pod taktovkou Ondreja Lenárda.
Po tomto excelentnom kúsku nasledoval krátky vstup s citátom speváckej kolegyne Gheny Dimitrovovej v podaní Táni Pauhofovej.
Krehko lyrická ária Adriany
Poetickým a melodickým kúskom večera bola ária z Cileovej Adriany Lecouvreur. Toto dielo opernej literatúry sa v SND hralo v rokoch 1989 – 1991. Ecco: respiro appena … Io son l’umile ancella zaznela v lyrickej podobe v podaní sopranistky Evy Hornyákovej. Interpretka naplno ukázala svoje kvality či schopnosť citlivo stavať a precítiť frázy. Vyslúžila si búrlivý potlesk publika.
Madam Butterfly s Bergerom
Pucciniho tvorba mala v kariére Petra Dvorského významné miesto. Dramaturgia koncertu preto vybrala do programu aj áriu Pinkertona „Addio Fiorito Asil“ z opery Madam Butterfly. Vypočuli sme si ju v podaní Petra Bergera, ktorý, ako sa javí, prechádza do dramatického odboru, čo tu aj postupne rozvinul.
Keď zlyhá technika
V programe mal pôvodne nasledovať aj úryvok z filmu Petra Weigla L’amore e’destino s áriou Riccarda „Forse la soglia attinse” v podaní Petra Dvorského. Opäť pre technické problémy s projekciou sa tento program vypustil. Nenahradil sa ani len zvukovou nahrávkou. Žiaľ, hlas oslávenca s výnimkou záverečného príhovoru tak večer vôbec nezaznel.
Nezabudnuteľná Cavaradossiho ária Piotra Beczału
Predposledným číslom oficiálnej časti programu galavečera bola legendárna Cavaradossiho ária “E lucevan le stelle” z Pucciniho majstrovskej opery Tosca. A opäť v excelentnom podaní tenoristu Piotra Beczału, na ktoré ešte dlho nezabudneme. Priestor tesne pred posledným číslom dostala video zdravica opernej legendy Plácida Dominga.
Trio na záver. No ešte sa nekončí!
Oficiálna časť večera bola zakončená triom z Verdiho Maškarného plesu Ahimé! S’apressa alcun! v podaní Jolany Fogašovej, Jorge de Leóna a skvelého barytonistu Daniela Čapkoviča, ktorý pre mňa tak trochu nepochopiteľne však v sólo programe chýbal.
Prídavky nechýbali. Prišli aj traja tenoristi.
Prítomné publikum odmenilo účinkujúcich dlhým potleskom. Za odmenu dostalo trojicu prídavkov. Prvé bolo vystúpenie troch tenoristov s Calafovou „Nessun dorma“ z Pucciniho opery Turandot. Počuť sme ho mohli v zložení Piotr Beczała, Jorge de León a Michal Lehotský.
Najkrajší kút v šírom svete v Dvorského prevedení počúvajú aj deti na školách. Tu ho zaspieval Pavol Bršlík.
Druhým prídavkom bola Pieseň o rodnej zemi (Najkrajší kút v šírom svete) z Dusíkovho Hrnčiarskeho bálu. Zaznela v precítenom podaní Pavla Bršlíka.
Uvoľnený záver s Brindisi a príhovor jubilanta
A nakoniec nechýbalo ani obligátne Brindisi z Verdiho Traviaty v zložení Pavol Bršlík – Adriana Kučerová a tutti sólistov večera. No tento raz v úplne uvoľnenej atmosfére. Následne za spontánneho a vskutku búrlivého potlesku publika vyšiel na javisko oslávenec Peter Dvorský, aby osobne podal ruku účinkujúcim sólistom a predniesol krátky ďakovný príhovor.
Orchester sa dopracoval k excelentnému výsledku aj vďaka dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi. Dirigent známy svojou pedantnosťou i neprekonateľnou majstrovskou hudobnou víziou pomohol tento program hudobne naštudovať a celý aj oddirigovať. Práve s jeho menom a prácou sa spájajú najlepšie nahrávky Petra Dvorského. Aj v tento večer sa dirigent Ondrej Lenárd prejavil svojim majstrovstvom. Jasnými gestami tvaroval dynamicky bohaté frázy plné plastickosti, gradácie, temperamentnej iskry a vrelej lyrickej poetiky so zmyslom na celok i detaily. Orchester Baletu a Opery SND znel pod taktovkou sviežo a sebaisto a skoro až symfonicky. Skvele spolupracoval s umelcami a bol im veľkou oporou napríklad aj pri budovaní fráz. Skrátka v takej skvelej podobe ho bežne nepočuť.
Po jeho skončení sa slávnostne krstila anglická verzia knihy Legenda bez legiend, mapujúca umelcovu kariéru. Slovenskú verziu tejto knihy pred desiatimi rokmi napísal teatrológ Jaroslav Blaho.
Oslavovať sa bude aj v Košiciach
Na záver sa patrí povedať, že galaprogram k životnému jubileu Petra Dvorského sa zapíše zlatými písmenami do pamäte prítomných divákov v Sále opery a baletu v Novej budove SND i sledujúcich cez skoro 200 prihlásených zariadení k livestreamu. Bol dôstojnou oslavou jubilea nášho najvýznamnejšieho operného speváka a mimoriadnym večerom. Priniesol niekoľko silných hudobných momentov, ukázal prednosti a schopnosti hosťujúcich umelcov a samozrejme, i Orchestra Opery a baletu SND. Ukázal tiež i technické nedostatky ovplyvnené dlhodobou finančnou poddimenzovanosťou kultúry.
Oslava sedemdesiatin Petra Dvorského však nekončí. V nedeľu 10. októbra toto jubileum Galakoncertom oslávi aj Štátne divadlo Košice.
3 thoughts on “Peter Dvorský 70: narodeninové gala v SND”
Comments are closed.