Druhý júnový pondelok patril v bratislavskej Redute starej hudbe. Do Stĺpovej siene SF ju priniesol predposledný koncert 25. ročníka festivalu Dni starej hudby. Niesol sa v duchu oslavy, pretože mottom aktuálneho vydania tohto festivalu je oslava 50 rokov starej hudby na Slovensku i polstoročnica najstaršieho slovenského súboru špecializujúceho sa na jej interpretáciu, Musica aeterna. Na pódium sa Musica aeterna postavila pod taktovkou svojho umeleckého vedúceho Petra Zajíčka. Spolu s Czech Ensemble Baroque Choir a jeho sólistami predviedli publiku, ktoré zahŕňalo generačný prierez, slávnostný program. Ovládol ho francúzsky barok či francúzskym barokom inšpirované diela. Večer dýchal nielen atmosférou oslavy a majestátnosti, výborných výkonov, ale aj inšpiratívnych zážitkov.
Tento rok sa do aktuálneho kalendára vážnej hudby vrátil festival zameraný na starú hudbu: Dni starej hudby. V roku 1996 ho založilo Centrum starej hudby, za ktorým tiež stoja členovia súboru Musica aeterna. Centrum tento festival organizuje spolu s Hudobným centrum. Aktuálne festival píše svoj 25. ročník. Reflektuje pri tom ďalšie výročie: 50 rokov starej hudby na Slovensku. Ostatne, v roku 1973 z iniciatívy profesora Jána Albrechta, ktorý sa ako prvý u nás venoval poučenej interpretácii starej hudby, vznikol aj najstarší slovenský profesionálny súbor starej hudby, Musica aeterna. A práve predposledný festivalový koncert, ktorý priniesol vystúpenie tohto oslávenca bol nielen pre festivalové publikum akýmsi vyvrcholením, hoci posledný festivalový koncert zaznie až v piatok 16.6.2023.
Oslávenec zavŕšil aj komorný cyklus Starej hudby v aktuálnej sezóne SF
Večná hudba, presne tak môžeme preložiť latinský názov zoskupenia Musica aeterna. Napriek storočiam stará hudba na atraktivite netratí a dodnes má silu osloviť aj moderné publikum. Vo svojej histórií má tento medzinárodne etablovaný súbor na konte viaceré objavy, prestížne spolupráce či úspešné koncertné i festivalové účasti v blízkom a vzdialenom zahraničí. Pochváliť sa môže aj s jedinečnými nahrávkami, ktoré ovenčujú prestížne ocenenia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svojho času, ako hovorí umelecký vedúci zoskupenia Peter Zajíček, aetas aurea súboru je spätá so Slovenskou filharmóniou, kedy bol v rokoch 1986 – 2005 súbor jej súčasťou. Hoci tomu tak v súčasnosti nie je – čo je podľa viacerých odborníkov na škodu všetkých – býva pravidelným hosťom koncertných sezón Slovenskej filharmónie. Ostatne, komorný cyklus Starej hudby sa teší u publika veľkej obľube. A toho sme boli v pondelok 12. júna 2023 v Redute všetci prítomní svedkami. Počin dramaturgie SF osláviť toto jubileum v Slovenskej filharmónii oceňujem maximálne kladne. Predmetný koncert pripravilo občianske združenie Musica aeterna v spolupráci so Slovenskou filharmóniou a za participácie Hudobného centra a Centra starej hudby. Nielenže dali prestížnu bodku za komorným cyklom Starej hudby v 74. koncertnej sezóne, ale pripravili pôdu na festivalový koncert oslávenca – súboru Musica aeterna. Tým sa pridali k oslavám 50. výročia tohto klenotu slovenského interpretačného umenia.
Ovládol ho francúzsky barok či francúzskym barokom inšpirované diela. Večer dýchal nielen atmosférou oslavy a majestátnosti, výborných výkonov, ale aj inšpiratívnych zážitkov.
I keď pojem stará hudba v sebe zahŕňa hudbu čiastočne od čias gotiky cez renesanciu až po barok, tentoraz znel program z diel autorov baroka tak, ako ho vystaval umelecký vedúci zoskupenia Peter Zajíček.
Koncert s nádychom lokálpatriotizmu. Kusser sa opäť vrátil do Bratislavy
I keď pojem stará hudba v sebe zahŕňa hudbu čiastočne od čias gotiky cez renesanciu až po barok, tentoraz znel program z diel autorov baroka. Úvod koncertného večera mal v sebe punc lokálpatriotizmu. Musica aeterna so svojim umeleckým vedúcim, huslistom Petrom Zajíčkom totiž uviedla Suitu č. 1 a mol zo zbierky francúzskych overtúr-suít prešporského rodáka Johanna Sigismunda Kussera Composition de la musique suivant la méthode françoise, contentant six ouvertures de théâtre accompagnées de plusieurs airs (1682). Skladateľ Johann Sigismund Kusser sa narodil v prešporskej rodine miestneho kantora, ktorí boli z dôvodov protireformačnej politiky viedenského dvora opustili vlasť a uchýlili sa do dnešného Nemecka. Sám skladateľ bol s časti aj vďaka svojej konfliktnej povahe mužom scestovaným, a práve na svojich cestách čerpal mnohé inšpirácie.
Patril k skladateľom, ktorých priam bytostne inšpiroval francúzsky barok, no najmä dvorský skladateľ francúzskeho Kráľa Slnka, Ľudovíta XIV., Jean-Baptiste Lully. Ostatne, tu vedú muzikológovia debaty, či sa u tohto skladateľa Kusser vyučil, čo je ale málo pravdepodobné, keďže ho Lully v zozname študentov neuvádza. Pravdepodobnejšie je, že sa vyučoval samoštúdiom Lullyho diel a že ich interpretácie mohol osobne počuť.
Hudba prešporského rodáka v znamení francúzskych inšpirácií
Francúzsky barok sa stával inšpiráciou postupne v priebehu 17. storočia. Vtedy popri dominujúcich vplyvoch talianskeho baroka začal nemeckých barokových skladateľov fascinovať práve francúzsky. Inšpirácie francúzskym barokom sa stali akousi módnou záležitosťou aj u Telemana či Bacha. J. S. Kusserovi nemožno uprieť isté zásluhy na rozšírení francúzskej suity v nemeckých krajinách. Žáner orchestrálnej suity bol v Kusserových, no najmä v Bachových časoch veľmi populárny. Takéto suity inšpirovali inštrumentálne časti z opier Jeana-Baptista Lullyho, ktorého si vo Francúzsku najal Ľudovít XIV., aby v opere vyvinul čisto francúzsky štýl. S výrazom nádhery, ktorá charakterizovala režim Kráľa Slnka, sa chceli stotožniť aristokrati a panovnícke dvory po celej Európe. Európski skladatelia sa snažili napodobniť populárny francúzsky štýl. Kým Bach i Telemann odzrkadľovali ideál svojej doby založený na miešaní prvkov talianskeho, francúzskeho a nemeckého štýlu, Kusser, hoci mu chýba francúzska ľahkosť, je predsa väčšmi francúzsky.
Od divadla na kráľovský dvor
Ešte v dnešnom Nemecku pôsobil Kusser v službách rôznych miestnych panovníkov, pričom začínal u kniežaťa v Stuttgarte. Časom sa stal hudobným riaditeľom divadla na Husom trhu v Hamburgu a založil kočovnú opernú spoločnosť. V roku 1689 sa opäť vrátil do Stuttgartu a na württenberskom dvore sa stal vojvodovým kapelníkom. Z tohto obdobia pochádza aj zbierka Apollon enjoué (Hravý Apolón) dedikovaná württenberskému vojvodovi Eberhardovi Ľudovítovi, veľkému obdivovateľovi francúzskeho baroka. Ju tiež inšpiroval francúzsky barok.
Keďže situácia v Európe začiatkom 18. storočia v dôsledku vojny o španielske dedičstvo riadne hustla, opustil kontinentálnu Európu. Než sa v júli 1707 definitívne usadil v Írsku, pôsobil najprv v Londýne. Na Britských ostrovoch skomponoval ďalšie opery, no na konte má aj viacero ód na panovníkov Juraja I. a Juraja II. Prvou bola narodeninová óda na kráľovnú Annu či korunovačná óda Juraja I. V roku 1713 zložil aj Serenatu teatrale na oslavu Utrechtského mieru, ktorý ukončil vojnu o španielske dedičstvo. Než v roku 1727 skonal, získal v roku 1716 titul Chief Composer and Music Master in Dublin-Castle.
Dnes málo hrávaný, kedysi populárny skladateľ
Kusser je právom zaradený medzi nemeckých skladateľov, ktorí boli známi ako lullisti, pretože priam dýchal štýlom skladateľa Lullyho. Vo svojej dobe patril k uznávaným a hraným skladateľom, dnes patrí – nielen u nás k málo hrávaným. Hoci sa z času na čas objavuje práve v podaní Musica aeterna na jej atraktívnych nahrávkach či na koncertnom pódiu Slovenskej filharmónie. Jednou z najdôležitejších častí Kusserových diel bola opera. Je na škodu, že sa žiadna s výnimkou hŕstky árií z niektorých jeho opier nezachovala. Hlavnú časť jeho tvorby, ktorá sa k nám dostala, tvoria tri zbierky orchestrálnych suít, ktoré vyšli v rokoch 1682 až 1700. Tieto skomponoval Kusser v časoch, kedy sa systematicky venoval štúdiu Lullyho diel. Jeho preferencia francúzskeho štýlu je najzreteľnejšia najmä v prvej zbierke: Composition de musique suivant la m thode fran oise, contenant 6 ouvertures de th tre accompagn es de plusieurs airs (1682).
I keď názov zbierky naznačuje určenie hudby pre divadlo, sú skôr napísané v štýle Lullyho orchestrálnej hudby. Na koncerte v Redute zaznela zo zbierky Suita č. 1 a mol, ktorá číta 10 častí. Po úvodnej Ouverture prináša 9 rôznych airs, čo sú v skutočnosti, ako naznačuje skladateľ, tance v prestrojení (“premier air – rondeau” a pod.). Kusserove dielo v interpretácii Musica aeterna bol veselým, živým a pestrým štartom slávnostného večera. Dokázali dôkladné pochopenie Kusserovho štýlu a urobili na mňa skvelý dojem. Páčila sa mi jasná artikulácia, práca s dynamikou a veľký zmysel pre rytmus, ktorý súbor predviedol. A navyše, rada som počúvala niečo, čo sa na koncertných javiskách až tak často neobjavuje. Bola to skvelá, inšpiratívna voľba!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Kusserov vzor – kráľ hudby vo Versailles
Po Kusserovej Suite sa pred prestávkou dostal na rad slávny francúzsky barokový skladateľ, prvý dvoran Kráľa slnka, Jean-Baptiste Lully. Jeho hudba si aj zásluhou francúzskeho panovníka udržala dlhodobo svoje výsadné postavenie. Hoci sa narodil ako Florenťan, predsa bol väčšmi Francúz. Aspoň hudobne. Definoval národnú identitu francúzskej hudby. Vďaka mimoriadnemu talentu a intrigám sa učiteľ taliančiny, tanca a hry na husliach dostal na kráľovský dvor. Spočiatku len ako tanečník v dvorných baletoch spolu s kráľom. Ostatne, o vášni Kráľa Slnka k baletu rozprávať iste nemusím. Dvere do apartmánov kráľa Ľudovíta XIV. mal Lully otvorené dokorán. Tešil sa kráľovej priazni, ktorá mu zabezpečila monopol na uvádzanie hudby, čím svojím konkurentom znemožnil kariéru.
Lullyho diela sa stali dvorským rituálom, reprezentáciou moci i odrazom kráľovho majestátu. Kráľovmu vkusu plne zodpovedala aj Lullyho opera Amadis de Gaule z roku 1684 na libreto Philippa Quinaulta, ktorá sa pravidelne uvádzala do roku 1771. Ide o prvú Lullyho tragédiu en musique, ktorú neinšpirovala antika, ale rytiersky námet. Na festivalovom koncerte zaznela chaconna so zborom Chantons tous, en ce jour, ktorá tvorí finále 5. dejstva tejto opery. Hovorí o triumfe víťazstva lásky galského rytiera Amadisa a jeho milovanej Oriany. Tu sa k zoskupeniu Musica aeterna, pod taktovkou Petra Zajíčka, pripojil aj vokálny súbor Czech Ensemble Baroque Choir. Ten pripravila jeho zbormajsterka Tereza Válková. Musím pochváliť výbornú spoluprácu Musica aeterna a Czech Ensemble Baroque Choir. Tá ostatne vytrvala aj po nasledujúcej prestávke.
Hymnická bodka na záver koncertu k 50-tke súboru Musica aeterna
Večer uzatvorilo slávnostné Te Deum, kedy civilný, divadelný až dvorský charakter prepustil miesto atmosfére s religióznym rozmerom. Hymnus Te Deum (Teba, Bože, chválime) zložil biskup Ambróz v Miláne ešte koncom 4. storočia, údajne pri krste sv. Augustína. Tak či onak, tento hymnus má dodnes svoje stabilné miesto (nielen) v rímskokatolíckej liturgii.
Obľúbený hymnus skladateľov naprieč storočiami
V minulosti býval súčasťou liturgie hodín v mutatíne (pred brieždením) nedieľ a cirkevných sviatkov. Býval súčasťou ďakovných bohoslužieb za víťazstvo vo vojne, odvrátenie pandémie či iných katastrof. Hymnus bol súčasťou korunovačných aktov vrátane korunovačných omší uhorských panovníkov. Te Deum mal svoje miesto i v živote dvora. Napríklad Mária Terézia ním ďakovala za narodenie Jozefa II., ale aj za vyliečenie svojich detí z vážnych chorôb.
Dnes, po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu, sa Te Deum užíva na ďakovnej pobožnosti na konci civilného roka, na veľkonočnú vigíliu či počas iných eucharistických slávení (a dokonca sa objavuje aj niekedy počas omší v skrátenej verzii). Hymnus po stáročia zhudobňovali skladatelia naprieč storočiami. Od G. Pierlugiho Da Palestrinu, cez Lullyho, Charpentiera, Bacha, Händela, nevynímajúc ani Salieriho, Mozarta, Haydna až po Liszta, Verdiho, Bizeta, Dvořáka a ďalších. Jedným z najznámejších je práve Charpentierovo Te Deum, ktoré zaznelo na predposlednom festivalovom koncerte v pondelok 12.6.2023 v bratislavskej Redute.
Dýcha atmosférou oslavy i vďaky
Jean-Baptiste Lully práve svojim monopolom vo Versailles, znemožňoval kariéru sľubného Marca-Antoinea Charpentiera. Spolupracoval s Moliérom, pričom pre niektoré jeho hry skomponoval javiskovú hudbu. Charpentier bol však vyhľadávaným skladateľom cirkevnej hudby. Okrem výučby sa venoval aj komponovaniu diel na cirkevné sviatky. Z 90. rokov 17. storočia pochádza aj jedno zo štvorice jeho zhudobnení Te Deum (H.146). Skladba patrí medzi jeho najznámejšieho diela, čiastočne aj vďaka Prelúdiu, ktoré je zvučkou Eurovízie.
Ostatne, Te Deum v minulosti uvádzali aj pri štátnych príležitostiach, tak je celkom pochopiteľné osláviť aj 50 rokov zoskupenia týmto hymnom. V znamení absolútnej radosti, vďaky, oslavy ale aj neochvejnej nádeji – také posolstvo vzišlo z festivalového spojenia interpretujúcich súborov Musica aeterna, Czech Ensemble Choir a interpretačne výbornej pätice jeho sólistov – sopranistiek Romany Kružíkovej a Pavly Radostovej, altistky Lucie Karafiátovej, tenoristu Ondřeja Holuba a Jiřího Miroslava Procházku v basovom parte.
Keď vďaku sprevádza nádej...
Súbor Musica aeterna opäť potvrdil svoje majstrovské kvality etablovaného interpreta. Bok po boku sa mu rovnali aj výkony sólistov i zboru Czech Ensemble Baroque Choir. Spolu potešili publikum naprieč generáciami. Až na pár drobností z publika, ako zvonenie telefónu či repete zvuk predošlých momentov z nahrávky, to bola oslava ako má byť! Publikum si neutíchajúcim potleskom vyžiadalo aj drobný prídavok. Tým bol záverečný verš Charpentierovo Te Deum „In Te, Domine, speravi: non confundar in aeternum.“ („V Teba, Pane, som dúfal: nebudem zahanbený naveky“) Večer sa niesol v objavnej, inšpiratívnej, lokálnej i svetovej nálade na pomedzí civilnej, divadelnej až sakrálnej atmosféry. Ako to už býva, barokové diela svojou majestátnosťou, triumfálnosťou, výstavnosťou až divadelnou hravosťou sú aj na oslavy jubilea – pardón za bohemizmus – “přímo dělané”.
Oslavy päťdesiatročnice súboru Musica aeterna nekončia
Festival Dni starej hudby čaká v piatok 16.6.2023 posledný festivalový koncert 25. ročníka, ktorý nesie pomenovanie Musica Nitriensis. V Moyzesovej sieni FiF UK sa predstaví Solamente naturali a Vocale ensemble SoLA. No kalendár osláv súboru Musica aeterna nekončí…
Foto: Silvia Mária Petrovits, Dominik Janovský
Zdroj: FamilySearch, bnf.fr, bulletin k festivalu Dni starej hudby
Písané z koncertu 12. júna 2023, Stĺpová sieň Slovenskej filharmónie, 19:00
Musica aeterna
Peter Zajíček – umelecký vedúci
Martina Bernášková – I. flauta, Martina Mestická – II. flauta, Aleš Ambrosi – I. hoboj, Christine Blasl – II. hoboj, Katherinen Mandl – fagot, László Borsódy – trúbka, Marián Zajáček – tympany, Peter Zajíček, Michal Klas, Adam Szendrei – I. husle; Gabriel Szathmáry, Jana Gubková, Peter Zelenka – II. husle; Ján Gréner, Bálint Kovács – viola; Michaela Čibová, Kristína Koneval – violončelo; Ján Prievozník – violone, Peter Guľas – čembalo / organ
Czech Ensemble Baroque Choir
Tereza Válková – zbormajsterka
Romana Kružíková – soprán / sólo, Pavla Radostová – soprán / sólo, Tereza Válková – soprán, Lucie Karafiátová – alt / sólo, Lucie Kořínková – alt, Jiří Kukal – alt, Libor Komárek – tenor, František Sliž – tenor, Ondřej Holub – tenor / sólo, Jan Faltýnek – bas, Václav Kovář – bas, Jiří Miroslav Procházka – bas / sólo
*** Text neprešiel jazykovou úpravou. Posledná aktualizácia: 2023-06-14 (adm/mk) ***
