Obľúbené veľkonočné koncerty sú po dvojročnej vynútenej odmlke späť. Tento raz už naživo aj s publikom. Na Kvetnú (Palmovú) nedeľu odzneli v Bratislave tri koncerty s veľkonočno-jarným programom. Pozvali zahĺbiť sa, načerpať sily, privítať jar i pripomenúť si kresťanský element nadchádzajúcich sviatkov. Naša redaktorka sa vybrala privítať jar odetú do šiat baroka a klasicizmu v podaní Hilaris Chamber Orchestra a hostí. Aký bol ich Jarný koncert?
Po dvoch pandemických rokoch je čas na návrat k hudobným tradíciám. Dlhoročnú tradíciu majú veľkonočné koncerty. Tešia sa veľkej obľube na Slovensku i vo svete. Hoci sa minulý rok streamovali, živá kultúra je vždy viac. Tento rok nechýbali živé koncerty ani na Palmovú nedeľu, čo je ďalší exponovaný termín sviatočných koncertov. Len v Bratislave sa konali tri. Dva z nich boli veľkonočné a jeden jarný. Duchovná tematika zaznela aj v službe osláv Haydnovho výročia narodenia. Haydnových Sedem posledných slov Krista na kríži zazneli na dvoch z nich. O tretej popoludní v podaní Slovenského komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela sa niesli Svätomartinskou katedrálou (ako sme informovali). Boli aj na programe o hodinu neskôr začínajúceho komorného koncertu v Opernom salóne SND. Jar bez duchovného rozmeru ovládla v podvečer bratislavský Primaciálny palác. V reprezentačných sálach klasicistického paláca z 18. storočia zneli barokové a klasicistické melódie Jarného koncertu Hilaris Chamber Orchestra.
Jarný koncert si vyžiadalo publikum
Na žiadosť publika sa po mimoriadne úspešnej dvojici koncertov (písali sme o tom TU) Hilaris Chamber Orchestra rozhodol zorganizovať Jarný koncert. Nádherná Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca praskala vo švíkoch. Jar tam totiž prišla v šatách baroka i klasicizmu. So zaujímavou dramaturgiou chceli publiku predstaviť menej hrávané i známe diela. Na programe nechýbal ani obľúbenec publika – Antonio Vivaldi. Hilaris Chamber Orchestra si Haydna pripomenul tiež.
Nadčasový a trúchlivý Mozart otvoril večer
Úvod večera patril Mozartovmu Adagio a fuga c mol, K. 546. Skladbu z roku 1788 Mozart „zrecykloval“ z pôvodnej fúgy pre dva klavíry. V podobe pre sláčikové kvarteto je veľmi dramatická i trúchlivá. Nechýba do dramatickosti vyšperkovaná predohra, no temne hrozivá atmosféra dielo neopúšťa.
Hrozivosť posledného skladateľovho obdobia, akési vzdialené ozveny trúb posledného osudu a dramatickej budúcnosti, prestupuje celé toto dielo. Mozart bol nadčasovým majstrom, ktorý dokázal vyjadriť paletu citov vrátane uveriteľného hlbokého smútku.
V podaní Hilaris Chamber Orchestra znelo slávne Mozartove Adagio a fuga dramaticky, hrozivo i temne, no pritom poslucháčsky príjemne. Orchester pod vedením umeleckého vedúceho Alana Vizváryho pôsobil kompaktne s perfektnou spoluprácou hráčov. Prejavili veľkú disciplínu. Toto zvláštne, priam nadčasové Mozartovo dielo zahrali veľmi precízne so znamenite odstupňovanoudynamikou i frázovaním figúr. Protipólom trúchlivého Mozarta bol Haydn s krásnou melodikou a sršiacou pozitivitou.
Haydnova posledná v komornom duchu
K orchestru sa v druhom bode programu pripojili flautista Cyril Šikula a čembalista Konstantin Ilievsky. Cyril Šikula je podobne ako väčšina hráčov HCO členom Slovenskej filharmónie. Maestro Konstanstin Ilievsky patrí k popredným dirigentom, je skladateľom, klaviristom a zároveň pôsobí pedagogicky. Spoločne si chceli pripomenúť popredného skladateľa klasicizmu Josepha Haydna, ktorého 290. výročie narodenia uplynulo v marci tohto roka. Stalo sa tak známou Londýnskou symfóniou č. 104, ktorú by orchestre mohli uvádzať aj častejšie.
Keď sa smrťou Mikuláša Esterházyho rozpadol dvorný kniežací orchester, Haydn odišiel do Viedni. V roku 1791 na pozvanie nemeckého podnikateľa Johanna Petra Salomona navštívil Londýn. Počas svojho prvého pobytu tu napísal a uviedol s mimoriadnym úspechom prvú šesticu symfónii (č. 93 až 98). Do Londýna sa vrátil držiteľ čestného doktorátu z Oxfordu ešte raz. Pobýval v ňom veľkú časť roka 1794 – 1795. Vtedy tu okrem iného napísal ďalších šesť symfónií (s č. 99 až 104).
Pocta Haydnovi
Neskôr ich spojil do cyklu 12 londýnskych symfónii, ktoré zaznamenali poslucháčsky triumf. V Zrkadlovej sieni zaznela na Kvetnú nedeľu v komornej úprave Johanna Petra Salomona posledná z nich. Haydnova posledná Londýnska symfónia č. 104 z roku 1795 je veľmi impozantná. Už v čase vzniku sa tešila veľkej popularite.
Hilaris Chamber Orchestra priniesol Bratislavčanom inšpiratívneho, sviežeho, vitálneho, temperamentného, vznešeného, dramatického i štýlového Haydna. Nechýbala atmosféra slávnostného očakávania v úvodnom Adagio – Allegro s výraznými dramatickými kontrastmi.
Pomalé Andante hýrilo pôvabom, vzdušnou atmosférou, citlivosťou s pocitom bezpečia ale aj drámy. Tanečná tretia časť Menuetto a Trio bola pôvabná, sofistikovaná a nechýbal jej ani skladateľov humor i dôvtip. Haydnovskou bodkou bolo virtuózne finále Symfónie č. 104. Poslucháčsky išlo o veľmi príjemný zážitok, hoci part flautistu niekedy v priestore až príliš zanikal.
Miláčik publika s efektnými a virtuóznymi dielami
Od miláčika publika, talianskeho barokového génia Antonia Vivaldiho, zazneli dve efektné diela. Tým prvým tesne po Haydnovi bola 3-časťová Sinfonia pre sláčiky h mol, RV 168. Vivaldi bol zručným filigránskym majstrom, čo bolo počuť aj v efektných frázach. Publikum sa mohlo nechať unášať hráčskymi kvalitami a nádherným bohatým zvukom Hilaris Chamber Orchestra i dobre odstupňovanou dynamikou. Vivaldiho slávny Koncert pre sláčiky A dur, RV 158 zaznel na konci hlavného programu. Bol virtuózny, energický a zároveň jemný, a tiež veľmi kultivovaný. Pre publikum radosť z krásnej hudby!
BRAVO z úst popredného slovenského čelistu
Klenotom večera pre publikum, ktorý si oprávnene vyslúžil veľké ovácie, bolo Corelliho Concerto grosso Op. 6, No. 11. Je predposledným kúskom zo zbierky koncertov Arcangela Corelliho. Sólových partov sa ujali umelecký vedúci Alan Vizváry a mladý, mimoriadne talentovaný interpret, huslista Radomír Cikatricis. Prejavili sa ako excelentní interpreti tohto značne náročného diela. Svoj priestor na prezentáciu tu vďaka Corellimu dostali nielen interpreti, ale aj orchester v tutti. Súhra orchestra so sólistami bola na výbornej úrovní. V podaní Hilaris Chamber Orchestra to bolo veľmi pôsobivé, magické, majestátne a vznešené. Zrkadlili nálady, emocionálne vplyvy, bohaté kontrasty a Corelliho brilantnosť.
V Allemande sa violončelistky prejavili ako virtuózne hráčky s dobre nastaveným tempom rýchlych pasáží. Prekypujúca radosť a nespútaná energia sa tiež postarali o dych vyrážajúci zážitok! A Corelliho Concerto grosso Op. 6, No.11 si v interpretácii Hilaris Chamber Orchestra a sólistov medzi jednotlivými časťami vyslúžil „Bravo!“ z úst popredného slovenského čelistu sediaceho v publiku.
Jarný koncert Hilaris Chamber Orchestra v znamení radosti a sviežosti
Z interpretácie Hilaris Chamber Orchestra bola po celý večer cítiť veľká sviežosť, ľahkosť, láska ku krásnu, nefalšovaná radosť z hry i vysoká profesionálna úroveň. Barok podali poslucháčsky uchu lahodiaco. Prejavili cit pre štýl a historicky poučenú interpretáciu starej hudby na moderných nástrojoch.
Spôsobom, ktorý vedel prítomných uchvátiť i strhnúť. Publikum ich odmenilo dlhotrvajúcim potleskom i standing ovations, začo si „vyžobralo“ jeden prídavok. Celý večer sa niesol v znamení sviežosti, nádeje. Bola to radosť z krásnej hudby, ktorej to v týchto priestoroch aj vďaka súhre a profesionalite skvele ladilo!
Písané z koncertu Hilaris Chamber Orchestra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, nedeľa 10. apríla 2022 so začiatkom o 18:00 hod.