Máme pre vás jeden tip na zaujímavú výstavu, ktorá určite poteší nejedného priaznivca histórie, heraldiky či sfragistiky. Je ňou výstava Zvečnení do vosku – (Takmer) všetci svätí v pečatiach. Nájdete ju v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Na ceste spoznávania vás prostredníctvom pečatí vo svojich fondov prevedie Štátny archív v Bratislave. My sme si boli výstavu pozrieť tiež.
Tento článok však nebude výhradne len o výstave Zvečnení do vosku – (Takmer) všetci svätí v pečatiach. Pozrieme sa trochu na všeobecný kontext, ktorý by pred návštevou tejto výstavy iste mohol byť pozitívom, keďže výstava akoby predpokladala isté penzum vedomostí návštevníka. Na záver článku si čo-to povieme aj o výstave Štátneho archívu v Bratislave, ktorú si môžete pozrieť v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave do 10.2.2023. S nárastom potreby spísomňovania, vzrastala aj potreba verifikácie, identifikácie a ochrany písomnosti. Tak ako dnes na to slúžia digitálne pečate či pečiatky. Tie mali svojho predchodcu práve v pečatidlách a ich obraze, tým sú pečate. Vedecky ich skúma jedna z historických vied – sfragistika.
Pečate – historický, právny i kultúrny fenomén
Pečate mali resp. majú právnu, historickú i kultúrnu hodnotu. Podávajú informáciu o vydavateľovi písomnosti, majú verifikačnú úlohu i schopnosť vypovedať o charaktere písomnosti. Pečate plnili na písomnostiach najčastejšie tri funkcie. Najdôležitejšou bolo (podobne ako dnes u pečiatok) identifikačná a overovacia funkcia vydavateľa, ktorá mala zásadnú úlohu na posúdení legitimity vydavateľa a pravosti písomnosti. Pečať totiž znamenala zabezpečenie platnosti a právoplatností písomného dokumentu. Jednou z najrozšírenejších funkcií bola aj uzatváracia funkcia v prípade listov, pričom v takom prípade v sebe zahŕňala všetky spomenuté funkcie. A hoci už mnohé písomnosti stratili na právnej sile a záväznosti, pečate sú aj naďalej jedným z najvýznamnejších prameňov pre historikov a ich výskumy.
Kto mohol vlastniť pečať?
Na rozdiel od erbov, ktoré podliehali určitým pravidlám (ako dedenie, nezameniteľnosť, nemeniteľnosť a pod.), pečatiť mohli širšie spoločenské vrstvy bez akýchkoľvek regulácií. Vlastníctvo pečatí bolo veľmi rozšírené. Z právnických osôb spomeňme inštitúcie kráľovskej správy a regionálnej správy ako stolice, mestá, mestečká, obce, cirkevné inštitúcie a napríklad aj cechy. V prípade fyzických osôb to nebol len panovník, krajinskí funkcionári či aristokracia. Svoje pečate mala nižšia i stredná šľachta, duchovenstvo, mešťania i bohatší obyvatelia zemepanských miest a dedín. Skrátka, pečaťami disponovali široké vrstvy súkromných osôb. Bohatší remeselníci si pečaťami značili spočiatku aj svoje tovary. Pečate nešľachtického obyvateľstva dnes nachádzame najmä na písomnosti ako napr. sobášne zmluvy, kvitancie, testamenty a obecné protokoly a účty, na ktorých vystupovali v úlohách svedkov či vydavateľov.
Čo zobrazovali pečate?
V zásade veda o pečatidlách a pečatiach (sfragistika) rozlišuje niekoľko typov pečatí podľa obrazu v pečatnom poli. Sú to nápisové, erbové s erbom inštitúcie alebo rodovým erbom, ktoré v prípade pečate nadobúdali osobný charakter, mohli ich mierne pozmeniť a rozšíriť aj o rádové insígnie, ďalej portrétne a obrazové. Osobitou kategóriou sú tzv. pozývacie, ktoré plnili úlohu odznaku ako akejsi legitimácie používanej najmä v súdnej praxi. V rámci obrazových pečatných obrazov znázorňovali architektonické, topografické, rastlinné a živočíšne motívy či výjavy, nástroje, remeselnícke výrobky ale aj mytologické tvory. Cestu si sem našli aj hagiografické motívy, akými sú biblické výjavy, náboženské symboly, anjeli a svätci s ich atribútmi, ktoré sa tradične pripisujú tomu-ktorému svätcovi. A teraz prejdime k výstave, ktorá mapuje práve hagiografické motívy.
Hagiografické motívy v pečatiach sú témou výstavy
V stredoveku, v čase rozkvetu heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Svätci sa zobrazovali v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov – predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso, k postave svätého Antona Pustovníka zvon. Špecifické zobrazenia svätých sa zachovali v historických pečatiach rôznych cirkevných právnických alebo fyzických osôb. Tvoria neodmysliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.
Štátny archív v Bratislave odhaľuje bohatstvo zo svojich fondov
Výstava z dielne Štátneho archívu v Bratislave, ako sme avizovali v aktuálnom prehľade Kam za kultúrou, približuje najznámejších svätcov a svätice zachytených v unikátnych sfragistických prameňoch – pečatiach. Poukazuje pritom na špecifiká ich ikonografie v rôznych obdobiach, ale i na rôznych územiach v rámci Slovenska.
Výstava zároveň pripomína význam digitalizácie archívneho dedičstva Slovenskej republiky, vďaka ktorej sa novým spôsobom odhaľuje jeho bohatstvo a mnohostranné využitie či už pre diplomatiku, sfragistiku, heraldiku, ikonografiu, cirkevné dejiny, toponomastiku alebo dejiny umenia. Ostatne, úloha evidovania a digitalizácie pečatidiel a jeho obrazov – pečatí slovenským archívom vyplýva zo zákona.
Čo sa dozviete na výstave Zvečnení do vosku – (Takmer) všetci svätí v pečatiach?
Autorsky sa pod výstavu podpísali Lenka Pavlíková, Bálint Bartalos a Ladislav Vrtel. Ladislav Vrtel si na Nový rok z rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej prevzal prestížne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti heraldiky.
Výstavu skomponovali do podoby panelovej výstavy s niekoľkými výstavnými skriňami, v ktorých prezentujú kovové pečatidlá zo Zbierky pečatidiel a pečiatok Štátneho archívu v Bratislave a niekoľko farských matrík s pečaťami cirkevných inštitúcií – farností.
Výstava nezachytáva všetkých svätcov, no napriek tomu musím pochváliť výber tvorcov. Výber je reprezentatívny, pestrý a veľmi zaujímavý. Na jednotlivých výstavných paneloch sa dozviete nielen to, podľa akých atribútov na malej pečati môžete identifikovať toho-ktorého svätca či sväticu. Spoznáte aj životné príbehy svätcov, ktoré autori výstavy podávajú čitateľným štýlom. Dozviete sa aj to, aké má atribúty a napríklad čoho je patrónom. Texty bohato sprevádzajú digitalizované ukážky pečatí s vyobrazením konkrétneho svätca naprieč stáročiami z fondov Štátneho archívu v Bratislave. Zistíte tiež, ktorý vlastník mal na svojich pečatiach vyobrazených svätcov.
Ak je sfragistika pre vás tým pravým orechovým, pozrieť si ju môžete denne do 10.2.2023 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave na Michalskej ulici.
Foto: Silvia Mária Petrovitsová, Štátny archív v Bratislave, Univerzitná knižnica, NOeLA
Zdroj: Štátny archív v Bratislave, Univerzitná knižnica v Bratislave
