16. máj 1897 sa v Prešporku niesol v slávnostnej atmosfére. Na Námestí Korunovačného pahorka (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra) za prítomnosti rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I. odhalili súsošie venované jeho praprastarej matke, panovníčke Márii Terézii.
V tej chvíli nikto netušil, že monumentálny pamätník, pôvodne pripravovaný pri príležitosti milenárnych osláv v Uhorsku, na svojom mieste nezotrvá ani len štvrť storočia. Pred 100 rokmi súsošie Márie Terézie v Bratislave zničili.
Veľkolepé dielo
Autorom súsošia z kararského mramoru, ktoré zobrazovalo Máriu Teréziu sediacu na koni, ako aj uhorského magnáta a husára stojacich po jej bokoch, bol prešporský sochár Ján Fadrusz.
Dielo odkazovalo na prísľub pomoci vo vojne o rakúske dedičstvo, ktorý panovníčke v roku 1741 na Prešporskom hrade dali zástupcovia uhorských stavov. Dokladal ho aj latinský nápis, slávne zvolanie „VITAM ET SANGUINEM“, teda „život a krv“, ktoré boli uhorské stavy ochotné obetovať pre svoju kráľovnú. Súsošie obkolesovala štylizovaná železná ohrada, ktorá chránila trávnik a kvetinovú výsadbu. Od Dunaja ho oddeľovala kamenná balustráda. Historik Tivadar Ortvay uvádza, že mesto na jeho realizáciu vynaložilo 150 000 zlatých. Ako dominanta námestia sa monument v nasledujúcom období stal vďačným objektom zobrazovania na pohľadniciach či upomienkových predmetoch.
Zničenie súsošia
Po vzniku Československa sa sochy, pomníky či pamätné tabule spojené s uhorskými a rakúskymi dejinami stali terčom nenávisti voči monarchii. Výnimkou nebolo ani súsošie Márie Terézie. Impulzom bol v tomto prípade neúspešný pokus posledného uhorského kráľa Karola IV. a jeho manželky Zity o návrat na maďarský trón z 21. októbra 1921. Táto snaha viedla v Bratislave o štyri dni neskôr k manifestácii proti Habsburgovcom, na ktorej sa podľa dobového periodika Slovenský denník zúčastnilo 15 000 ľudí. Ako sa uvádza v novinách, dav žiadal „odstránenie habsburských pomníkov z Bratislavy“. Súsošie Márie Terézie bolo zničené v dňoch 26. – 29. októbra 1921. Očitým svedkom odstraňovania monumentu bol aj bratislavský sochár Alojz Rigele, ktorý ho zaznamenal vo svojom denníku. Okrem iného uviedol:
„26. októbra 1921 […] Večer idúc domov, som sa o pol šiestej opäť dostal k Redute a uvidel som vlniaci sa dav ľudí. Pri Hummelovom pamätníku mi plačúc išla naproti moja manželka a hovorila o tom, že teraz zváľajú pomník Márie Terézie, hlava ženy sediacej na koni a hlavy dvoch vedľajších postáv sú už odrazené. Trasúc sa strachom a vzrušením sme prišli k soche a tu som na vlastné oči videl to, čomu som nechcel uveriť: na podstavci stáli 5 – 6 chlapi vo vojenskej rovnošate, veľkými a ťažkými kladivami ako pomätení udierali na mramorové sochy […] Námestie bolo naplnené davom ľudí, bolo tu mnoho vojakov, policajtov, dôstojníkov […] Vyšli sme hore do nášho bytu, lebo nás bolelo srdce a nemohli sme sa na to všetko pozerať.“
„Vita altera“ monumentálneho súsošia
Súsošie vysoké viac než 6,5 metra bolo rozbité na mnoho kusov. Niektoré z nich boli uložené v Maďarskej národnej galérii, iné poslúžili ako materiál pre ďalšie umelecké diela. Ako príklad možno uviesť bustu Františka Palackého od českého sochára Ladislava Šalouna, ktorá sa nachádza v areáli Základnej školy matky Alexie na Palackého ulici č. 1 v Bratislave. Na mieste, kde stálo súsošie Márie Terézie bola po niekoľkých rokoch odhalená socha Milana Rastislava Štefánika a pylón so sochou leva. V neskoršom období ich nahradilo súsošie štúrovcov, ktoré sa tu nachádza dodnes. V roku 2010 začal Bratislavský okrášľovací spolok vyvíjať iniciatívu s cieľom umiestniť na Námestí Ľudovíta Štúra, ktorému by sa vrátil jeho pôvodný názov, kópiu súsošia Márie Terézie. Táto myšlienka však nezískala potrebnú podporu. Pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie bola vyhotovená bronzová kópia súsošia v mierke 1:3, ktorá sa nachádza v areáli River Parku na nábreží Dunaja.
