Prečo sú dni týždňa v názvoch miest

V názvoch slovenských miest a obcí sa objavuje doslova čokoľvek. Sú v nich aj jednotlivé dni týždňa. A nie je ich málo. Viete, prečo je to tak?

Názvy toponým sú rozmanité a niekedy aj vtipné. Väčšinou sú odvodené od osobných mien zakladateľov či patrónov miestnych chrámov. Kde tu sa ich pôvod „posúva“ aj cez názvy regiónov, geografických prvkov až po dreviny. Kapitolou samou o sebe sú názvy odvodené z remesiel. No nie je to všetko. Určite poznáte aspoň jednu lokalitu, ktorá má v názve deň v týždni.

Prečo ich majú obce a mestá v názvoch?

Musíme sa vrátiť do hlbokej minulosti – do čias stredoveku. Úzko súvisia so sídlištným vývojom a hospodárstvom regiónov. Panovníci a miestni zemepáni mali záujem na pozdvihnutí svojho panstva, a tak obciam udeľovali rôzne výsady – vrátane hospodárskych. Jednou z nich boli aj jarmočné a trhové práva. Až na ich základe sa mohli usporadúvať jarmoky a trhy.

Trhová činnosť sa sústreďovala na miestach, kde bolo živo. Blízkosť obchodných ciest, okolie hradov či lokalít s rozšírenou remeselnou produkciou. Okrem väčších miest boli trhy a jarmoky na našom území rozšírené aj v menších takzvaných zemepanských mestečkách. Obvykle sa konávali na námestiach.

Trh nie je jarmok

Rozdiel medzi jarmokmi a trhmi spočíval v tom, že jarmoky boli výročné a konali sa v presne stanovené sviatky svätcov raz prípadne viackrát do roka. Každé mesto sa usilovalo o výsadu niekoľkých jarmokov. Príjmy z nich neprúdili len panovníkovi či zemepánovi, ale dostávali sa do mestskej či obecnej kasy.

Trhy, tie sa pravidelne konávali v presne stanovený deň týždňa. Odhaduje sa, že v období 17. – 19. storočia malo týždenné trhy povolené len 40 – 50 miest. Mali význam hlavne pre miestne obyvateľstvo, ktoré si na nich zabezpečovalo kúpu potravín a iných poľnohospodárskych produktov. Často sa trhy diferencovali podľa predávaných produktov. A tak poznáme ovocný, chlebový, vaječný, dobytčí alebo rybí.

Záujem širšieho okolia sa sústreďoval na jarmoky. Tie trvali obvykle niekoľko dní. Ich termíny sa presne vymedzovali podľa cirkevného sviatku či súviseli so sviatkom patróna kostola. Prichádzali na ne aj obchodníci z iných miest či z cudziny.

Začiatkom 18. storočia malo na Slovensku úplne trhové právo – ius fori už 232 lokalít. V nich sa konali výročné aj týždenné trhy. Poukazuje to na zahusťovanie siete trhov.

Trhy do názvov obcí

Pomenovanie trh či trhový sa preniesol do názvov obcí. U našich susedov v Poľsku nájdeme napríklad ešte aj dnes obľúbený Novy Targ. U nás sú to Trhová Hradská, Trhovište, Trhyňa alebo Trhové Mýto.

Dni týždňa v názvoch obcí

Častejšie do názvu obce prešiel deň konania trhu. A tak pokiaľ sa v obci konával týždenný trh každú stredu, postupne sa „pretavil“ do jej názvu tento deň. Keďže dominovali v termínoch konania týždenných trhov práve stredy, štvrtky a soboty, máme podľa toho dodnes pomenované aj slovenské mestá či obce. A práve toto preukazuje, že v dávnej minulosti malo mesto či obec trhové privilégiá.

Nedeľa ako deň obchodu

Myslieť si, že trhy sa v iné dni nekonali je mylná predstava. Napríklad v Prešporku (Bratislava) sa už od roku 1418 konávali pravidelné týždenné trhy v utorky a piatky. V Trenčíne to bývali v utorky a piatky práve trhy s ošípanými, ovcami a kozami.

Týždenné trhy nechýbali ani v nedeľu. Našli by ste ich od roku 1390 v Skalici či v mestečku Devín, ktorý je dnes súčasťou Bratislavy. Obvykle sa konávali po nedeľných bohoslužbách. Početné masy pútnikov zúčastnili nielen liturgii ale i trhu. Ich konanie v tento deň sa prenieslo aj do maďarského pomenovania nedele či nemeckého Messe, čo znamená omšu ale aj trh.

Dni týždňa utorok, piatok či nedeľu v názvoch nemáme. No streda a sobota vedú.

A koľko miest ich má v názve dnes? Málo ich u nás nie je. Teda, aspoň podľa Názvov obcí Slovenskej republiky od Milana Majtána.

S názvom obce Pondelok sa stretneme u nás len raz. Neďaleko Poltára. Takto sa nazýva časť obce Hrnčiarska Ves. Utorok a piatok sa do názvov nedostal. Väčšej obľube sa teší streda. Určite poznáte aspoň jednu z nich. Spomeňme Dunajskú Stredu a Dolnú Stredu na južnom Slovensku, Hornú Stredu pri Novom Meste nad Váhom, Nitriansku Stredu pri Topoľčanoch a Streda nad Bodrogom pri Trebišove. Štvrtkov máme akosi tiež viac. Okrem Spišského Štvrtku ho nájdeme v pomenovaní obce v blízkosti Nového Mesta nad Váhom. Máme ho aj na Žitnom ostrove – Štvrtok na Ostrove či na Záhorí ako Plavecký Štvrtok. Sobota je ďalšie toponymum v kurze: Rimavská či Spišská Sobota alebo Sobotište. A nielen u nás. Aj u susedov v Poľsku či v Českej republike. Nedeľa – tá v pomenovaniach slovenských obcí chýba. Zato naši susedia v Čechách majú obec Neděliště.

Pri téme toponým zostaneme aj nabudúce. Povieme si, prečo máme na Slovensku Hrnčiarovce, Vozokany, Kováčovú, Dechtáre či Psiare.