V roku 1998 vyšla po prvýkrát v knižnom vydaní zatiaľ neprekonaná monografia Mariána Hronského BOJ O SLOVENSKO A TRIANON 1918 – 1920. Konkuruje jej však monografia Romana Holeca Trianon – triumf a katastrofa.

Problémy súvisiace s politickým a štátoprávnym usporiadaním strednej Európy po prvej svetovej vojne v dôsledku Trianonskej zmluvy žijú do dnešných dní a často sú predmetom diskusií. Pre väčšinu maďarských intelektuálov je pojem Trianonu i dnes veľkou traumou. Zmluvu, ktorú Maďarsko podpísalo považujú za mierový diktát a neskrývajú túžbu po jej revízii. Akt rozpadu Uhorska ešte aj v súčasnosti spája časť maďarskej verejnosti s prehratou vojnou a intrigami susedov. Dodnes sa pestuje „trianonský komplex“, pocit nespravodlivosti, ukrivdenosti. Nepripúšťajú, že rozbitie Uhorska a Trianon je logickým dôsledkom odnárodňovacej politiky maďarských vlád voči nemaďarským národom v období dualizmu. Pre Slovákov sa Trianon spája so splnením ich slovenských národných ašpirácií mimo Uhorska.

Odkrýva známe i neznáme

Hronského monografia sa snaží čo najlepšie vystihnúť komponent vývoja situácie na Slovensku. Podrobne zachytáva mocenský boj o Slovensko koncom roka 1918 a aspekty presadzovania československej štátnosti. Rovnako aj vákuum moci v dobe vpádu maďarskej Červenej armády na jeho územie. Ako uvádza autor, jeho zámerom je osvetliť širokej čitateľskej verejnosti národnooslobodzovací zápas Slovákov a jeho vymanenie sa zo sféry bývalého Uhorska.

Od dualizmu k Milanovi Hodžovi

Autor rozčlenil knihu do šiestich, na seba chronologicky nadväzujúcich častí. V prvej si cez krízu dualizmu všíma koniec starého Uhorska a jeho polofeudálneho zriadenia po Deklaráciu Slovenského národa z 31. októbra 1918. Ďalšiu časť venuje vákuu moci na Slovensku začiatkom novembra 1918 a zásahom maďarskej Károlyiho vlády na Slovensku. Tretia časť monografie sa zaoberá problematikou zápasu o Slovensko, Belehradským prímerím, rokovaniami Milana Hodžu v Budapešti a procesmi včleňovania Slovenska do Československa.

Objasňuje slovensko-maďarské vzťahy

Štvrtá časť je venovaná vojne Československej republiky s Maďarskou republikou Rád a rôznym aspektom tohto konfliktu s fatálnymi následkami pre Slovensko ako súčasti československého štátu s centralistickým režimom. Rokovaniam mierovej konferencie sa autor venuje v piatej časti monografie. Snáď tým, že kniha Boj o Slovensko a Trianon 1918 – 1920 nie je určená len odbornej verejnosti, rozhodujúcim diplomatickým rokovaniam v Paríži venuje iba jednu tretinu monografie.

Záverečnej časti sa zameral na prípravu a priebeh mierových rokovaní s Maďarmi. Vysvetľuje v nej zmeny na maďarskej politickej scéne a prípravu maďarskej reprezentácie na mierové jednania, ktorá sa usilovala o revíziu hraníc.

Viac ako Trianon opisuje cestu k nemu

Hronského monografia významným krokom objasňuje diplomatickú históriu Trianonu. Ako historiografická kniha podrobne opisuje to, čo Trianonskej zmluve predchádzalo. Autor k tejto problematike doteraz najúplnejšie zhromaždil slovenskú literatúru. Použitím slovenských prameňov detailne osvetlil postoje slovenskej politickej reprezentácie k jednotlivým problémom. Na druhej strane nepoužitím oficiálnych diplomatických aktov vystavuje svoj výklad možnosti poopravenia. Škoda, pretože ich využitím mohol v monografii objasniť aj niektoré medzinárodné aspekty celej problematiky.

Mala by byť v knižnici každého milovníka histórie

No aj napriek tomu monografia poskytuje historikom aj širokej čitateľskej verejnosti podrobné spracovanie počiatkov česko-slovenskej štátnosti. A tak by nemala chýbať v knižnici každého milovníka dejín. Je na škodu, že sa k nej čitatelia dostávajú už niekoľko rokov len prostredníctvom knižníc. Bolo by vhodné, pre záujem čitateľskej verejnosti o monografiu pouvažovať nad jej dotlačou, keďže sa jej druhá dotlač z roku 2001 beznádejne vypredala.