Keď sa remeslá ukrývajú v názvoch obcí

Služobnícke osady - na podobnom princípe fungovali aj panstvá

Čo sa ukrýva v názvoch obcí? Sú rozmanité a niekedy aj vtipné. Väčšinou sú odvodené od osobných mien zakladateľov či patrónov miestnych chrámov. Kde-tu sa v ich názvoch ukrývajú aj názvy regiónov, geografických prvkov či drevín. Kapitolou samou o sebe sú názvy odvodené od remesiel a služobností.

V minulej časti sme si TU rozprávali, prečo majú obce a mestá v názvoch ukryté dni týždňa. Teraz si povieme prečo máme na Slovensku Hrnčiarovce, Vozokany, Kováčovú, Dechtáre či Psiare. Témou tohto článku sú názvy sídiel odvodené z remesiel a služobností, ale aj pomenovanie na základe sociálneho rozvrstvenia obyvateľov a ich pracovného zamerania.  

Veľkomoravské dedičstvo dodnes žije v názvoch obcí

Doteraz sa nám zachovali mnohé remeselnícke a služobnícke názvy obcí, ktoré vznikali ešte za veľkomoravského a ranouhorského obdobia. Najčastejšie sa nachádzajú na miestach, ktoré boli husto osídlené ešte v 9. storočí za Veľkej Moravy. Mnohé už zanikli, iné sa premenovali a ďalšie prežili. Početné remeselnícko-služobnícke osady vznikli v priebehu 10. – 13. storočia v podhradí hradov uhorských hradských španstiev (zastaralo „komitátov“).  V uhorskom období sa veľkomoravský princíp ešte rozšíril a prepracoval. Nielen priamo v podhradí centrálneho hradu, ale aj v jeho širšom okolí sa vytvorila sieť remeselníckych a služobníckych osád, ktoré zabezpečovali najmä hospodárske či vojenské potreby štátu na miestnej úrovni.   

Pod kuratelou hradov

Tak, ako dnes vyššie územno-správne celky jestvovali v minulosti hradské španstvá. Boli to väčšie územia, ktorých centrum bol strategický strediskový hrad. Na ňom okrem hradského špána žilo niekoľko predstaviteľov duchovenstva, úradníci a vojenská posádka hradu. Systém hradského španstva bol dokonale prepracovaný. Nielen v podhradí ale aj v širšom okolí strediskového hradu žili vojaci, služobníci a remeselníci. Produkovali potraviny, vyrábali rôzne druhy tovarov a zabezpečovali služobnosti pre potreby hradského špána a hradnej posádky. Svoju činnosť  nevykonávali za vlastné prostriedky, ale všetko potrebné získali od hradného špána.

Osady hradčanov a dvorníkov prežili dodnes

Služobníci hradského španstva boli rozdelení do systému desiatok a stoviek. Na ich čele býval stotník a prácu zadeľoval vesník. Remeselnícko-služobnícke osady nevojenského charakteru obývali obyvatelia  štyroch vrstiev: hradčania, dvorníci, neslobodní roľníciotroci. Hradčania, hoci boli kráľovými poddanými, požívali osobnú slobodu. Činnosť hradčanov sa diferencovala podľa charakteru služobných povinnosti a usmerňoval ju vesník. Ich povinnosťou bolo vykonávať rozmanité služby– stavba alebo opravy kráľovských hradov či mostov, ciest a podobne.  Z nich najvýznamnejšou skupinou vo vzťahu k služobníckym osadám bola vrstva služobníkov – dvorníkov. Tiež boli priamymi poddanými panovníka a požívali osobné slobody. Tvorili však služobnícku organizáciu hradského španstva. Zameraním ovplyvnili aj názvy dedín. Posledné dve menované vrstvy obyvateľstva – neslobodní roľníci a otroci mali jedinú úlohu slúžiť panovníkovi či zemepánovi. Táto štruktúra existovala ešte aj za vlády Anjouvcov, než sa postupne pretvorila na feudálne poddanstvo.

Nemuseli sa venovať iba jednej profesii

Vo svojej obci mali samostatné hospodárstvo. Boli sebestační a poskytovali služby španstvu (officium) a platili mu dane. Nevyhnutne sa nemuseli všetci obyvatelia jednej dediny venovať rovnakej profesii. Ak niektoré zamestnanie prevažovalo, dostávalo sa do názvu sídla. Názvy niesli podľa toho, ako ich obyvateľov nazývali obyvatelia okolitých osád.  Mnohé z nich si ich zachovali dodnes, napr. Kováčová, Včeláre, Medovarci, Štitáre a podobne. 

Služobnícke osady mali aj vojaci

Služobnícke osady vojenského charakteru obývali osobne slobodní hradskí vojaci. Ich hlavnou úlohou a služobnosťou bola vojenská obranná i dobyvačná služba. Z mnohých z nich sa neskôr v súvislosti s úpadkom vlastníctva panovníka stali šľachtici.

Osady vojakov hradského španstva
Medzi špecializované obyvateľstvo patrili vojaci, ktorí mali svoje osady. Zdroj: wikimedia.org

Nomen omen v názvoch obcí

Brezolupy, Vozokany, Voderady, Rybany, Poníky, Hájniky, Dvorníky, Rybáre, Tlmače, Štitáre, Psiare, Dechtáre, Strelníky, Rybáre, Lovce, Konská, Tovarníky, Zlatno, Chlebany, Hrnčiarovce či Tesárske Mlyňany. Každá služobnícka osada mala svoj charakteristický spôsob obživy napr. obyvatelia Draviec boli sokoliari, Iliašoviec medvediari, Smižian psiari, Markušoviec rybári. Aj obyvatelia Jamníka mohli podľa odborníkov vykonávať špecializovanú železiarsku činnosť, čo v tom čase zahŕňalo baníctvo s hutníctvom.

Pár príkladov zo Slovenska

V Čeladiciach zase žilo služobníctvo hradského španstva. Dvorníky bývali osadou služobníkov hradského španstva – dvorníkov. Dedinou pomocných pracovníkov boli Tovarníky. Tlmače boli osadou tlmočníkov. Voderadčania boli staviteľmi hatí a upravovatelia vodných tokov. O povozníctvo tovarov i osôb sa starali obyvatelia Vozokan.

Povozníctvo
Povozníctvo pretrvalo ako poddanská služobnosť až do marcových zákonov 1848. Zdroj: Wikimedia

Obyvateľstvo Hrnčiaroviec (či už tých Nitrianskych alebo Hrnčiaroviec nad Parnou) sa živilo hrnčiarskym remeslom a výrobou hlinených nádob. V Chlebanoch piekli pre hrad chlieb a pekárenské výrobky. Štitárčania vyrábali štíty a tesárov by ste našli ako maku v Tesároch.  Spracovatelia mäkkého dreva žili v Mojmírovciach či Urminciach. Zlatníci a šperkári boli v Zlatnom. Služobníci v Psiarochsa venovali odchytu a výcviku loveckých psov a chodili s posádkou hradského špána aj na lov. Podobne tomu bolo aj v prípade obci Dravce. Jej obyvatelia sa venovali odchytu a výcviku dravcov – orla a sokola. Na sokoly sa zameriavali aj obyvatelia Sokoloviec. Mimochodom, lovcov by ste našli aj v osade pomenovanej Lovci. 

Pekár
Stredoveké vyobrazenie pekára. Zdroj: Dt. Fotothek: J. Ammann: Ständebuch; Lizenz: public domain

Viete, že názov obce Igram odkazuje na zábavu?

Aj o zábavu muselo byť postarané. Na hudobnícku, spevácku osadu odkazuje názov obce IgramBrezolupy boli osadou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo lúpaním brezovej kôry. Práve ona bola dôležitou surovinou pri výrobe dechtu.

Keď sú kone a dobytok v názvoch obcí

Obec Konská vznikla ako poddanská služobnícka osada, ktorá sa špecializovala na chov koní. Jej obyvatelia boli koniari, požívajúci špeciálny status kráľových služobníkov. Stredisko chovu koní mohlo mať pôvodne názov Konská lúka vo význame ohradeného priestoru pre chov koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia. V Konskej bol aj žrebčín Lietavského hradu. Ďalším príkladom je aj obec Kunerád. Mohla vzniknúť ako služobnícka osada s chovom bravov. Výraz „kuneraz“ s významom brav je doložené v Žilinskej knihe z roku 1473. Názov obce môže tiež pôvod v osobnom mene Konerád ako rovnomenný vrch (248 m) pri Plášťovciach, doložený už v roku 1331 a 1478. V tomto prípade pomenovanie môže byť odvodené aj od slova kôň a môže mať súvis s Konskou.

Na skok k trhom a mýtu v názvoch obcí

Na výmenu tovaru a obchodovanie slúžili trhy. Konávali sa už v 11. storočí na križovatkách ciest, v podhradiach, pri riečnych brodoch.  Na týchto miestach vyrastali trhové osady, z ktorých sa postupne vyvíjali mestá. Osady sa nazývali aj podľa dňa konania trhov (Plavecký Štvrtok, Dunajská Streda…), ale o tom už bola reč TU. Samostatnou kategóriou sú lokality nazvané po mýtach (Mýto pod Ďumbierom, Mýtna a pod.).

Stredoveký trh
Trh v stredoveku. Zdroj: lookandlearn.com

Veríme, že ste sa pri objavovaní pôvodu názvov niektorých obcí a miest Slovenska zabavili a niečo nové aj dozvedeli.

Devín; Na stope (ne)známym Devínčanom
História

Naši a svetoví Devínčania (1): keď dejiny písali lodníci

Mnohé z mien devínskych starousadlíkov i významnejších obyvateľov nájdeme na starých pomníkoch pri potulke miestnym cintorínom. Dnes sa pozrieme na zaujímavé osobnosti, ktoré nám prinášajú tamojší zámožní lodníci. Bratislavská mestská časť Devín vďaka svojej polohe mala zaujímavý historicko-sídelný vývoj. Mnohé významné osobnosti majú s ním spojitosť, aj keď sa o tom všeobecne nevie. V privilegovanom […]

Read More
Tichý génius / Pavol Jozef Šafárik
Aktuálne/Novinky História

Pavol Jozef Šafárik má nový dokufilm

Historik a zakladateľ slavistiky Pavol Jozef Šafárik sa dočkal zaujímavého vzdelávacieho online dokumentu. Pripravila ho Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach spolu s Maticou slovenskou. Jej vznik v roku 1827 sám Pavol Jozef Šafárik inicioval, no založenia sa nedožil. Vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi má slúžiť pre školy i záujemcom o národné dejiny. […]

Read More
Post Bellum / Vysídlená pamäť
Aktuálne/Novinky História

Príbehy vysídlených ľudí ožili na výstave

Smutné príbehy vysídlených ľudí z Bratislavy po druhej svetovej vojne oživli na výstave Vysídlená pamäť. Na Slovensko ju prinieslo občianske združenie Post Bellum. Práve Bratislava je otváracím miestom medzinárodnej putovnej výstavy. Jej obyvatelia i návštevníci môžu na Župnom námestí až do 27. januára spoznať osudy ľudí postihnutých nedobrovoľným vysťahovaním po druhej svetovej vojne. Výstava vznikla […]

Read More
Translate »