Čo sa ukrýva v názvoch obcí? Sú rozmanité a niekedy aj vtipné. Väčšinou sú odvodené od osobných mien zakladateľov či patrónov miestnych chrámov. Kde-tu sa v ich názvoch ukrývajú aj názvy regiónov, geografických prvkov či drevín. Kapitolou samou o sebe sú názvy odvodené od remesiel a služobností.
V minulej časti sme si TU rozprávali, prečo majú obce a mestá v názvoch ukryté dni týždňa. Teraz si povieme prečo máme na Slovensku Hrnčiarovce, Vozokany, Kováčovú, Dechtáre či Psiare. Témou tohto článku sú názvy sídiel odvodené z remesiel a služobností, ale aj pomenovanie na základe sociálneho rozvrstvenia obyvateľov a ich pracovného zamerania.
Veľkomoravské dedičstvo dodnes žije v názvoch obcí
Doteraz sa nám zachovali mnohé remeselnícke a služobnícke názvy obcí, ktoré vznikali ešte za veľkomoravského a ranouhorského obdobia. Najčastejšie sa nachádzajú na miestach, ktoré boli husto osídlené ešte v 9. storočí za Veľkej Moravy. Mnohé už zanikli, iné sa premenovali a ďalšie prežili. Početné remeselnícko-služobnícke osady vznikli v priebehu 10. – 13. storočia v podhradí hradov uhorských hradských španstiev (zastaralo „komitátov“). V uhorskom období sa veľkomoravský princíp ešte rozšíril a prepracoval. Nielen priamo v podhradí centrálneho hradu, ale aj v jeho širšom okolí sa vytvorila sieť remeselníckych a služobníckych osád, ktoré zabezpečovali najmä hospodárske či vojenské potreby štátu na miestnej úrovni.
Pod kuratelou hradov
Tak, ako dnes vyššie územno-správne celky jestvovali v minulosti hradské španstvá. Boli to väčšie územia, ktorých centrum bol strategický strediskový hrad. Na ňom okrem hradského špána žilo niekoľko predstaviteľov duchovenstva, úradníci a vojenská posádka hradu. Systém hradského španstva bol dokonale prepracovaný. Nielen v podhradí ale aj v širšom okolí strediskového hradu žili vojaci, služobníci a remeselníci. Produkovali potraviny, vyrábali rôzne druhy tovarov a zabezpečovali služobnosti pre potreby hradského špána a hradnej posádky. Svoju činnosť nevykonávali za vlastné prostriedky, ale všetko potrebné získali od hradného špána.
Osady hradčanov a dvorníkov prežili dodnes
Služobníci hradského španstva boli rozdelení do systému desiatok a stoviek. Na ich čele býval stotník a prácu zadeľoval vesník. Remeselnícko-služobnícke osady nevojenského charakteru obývali obyvatelia štyroch vrstiev: hradčania, dvorníci, neslobodní roľníci a otroci. Hradčania, hoci boli kráľovými poddanými, požívali osobnú slobodu. Činnosť hradčanov sa diferencovala podľa charakteru služobných povinnosti a usmerňoval ju vesník. Ich povinnosťou bolo vykonávať rozmanité služby– stavba alebo opravy kráľovských hradov či mostov, ciest a podobne. Z nich najvýznamnejšou skupinou vo vzťahu k služobníckym osadám bola vrstva služobníkov – dvorníkov. Tiež boli priamymi poddanými panovníka a požívali osobné slobody. Tvorili však služobnícku organizáciu hradského španstva. Zameraním ovplyvnili aj názvy dedín. Posledné dve menované vrstvy obyvateľstva – neslobodní roľníci a otroci mali jedinú úlohu slúžiť panovníkovi či zemepánovi. Táto štruktúra existovala ešte aj za vlády Anjouvcov, než sa postupne pretvorila na feudálne poddanstvo.
Nemuseli sa venovať iba jednej profesii
Vo svojej obci mali samostatné hospodárstvo. Boli sebestační a poskytovali služby španstvu (officium) a platili mu dane. Nevyhnutne sa nemuseli všetci obyvatelia jednej dediny venovať rovnakej profesii. Ak niektoré zamestnanie prevažovalo, dostávalo sa do názvu sídla. Názvy niesli podľa toho, ako ich obyvateľov nazývali obyvatelia okolitých osád. Mnohé z nich si ich zachovali dodnes, napr. Kováčová, Včeláre, Medovarci, Štitáre a podobne.
Služobnícke osady mali aj vojaci
Služobnícke osady vojenského charakteru obývali osobne slobodní hradskí vojaci. Ich hlavnou úlohou a služobnosťou bola vojenská obranná i dobyvačná služba. Z mnohých z nich sa neskôr v súvislosti s úpadkom vlastníctva panovníka stali šľachtici.
Nomen omen v názvoch obcí
Brezolupy, Vozokany, Voderady, Rybany, Poníky, Hájniky, Dvorníky, Rybáre, Tlmače, Štitáre, Psiare, Dechtáre, Strelníky, Rybáre, Lovce, Konská, Tovarníky, Zlatno, Chlebany, Hrnčiarovce či Tesárske Mlyňany. Každá služobnícka osada mala svoj charakteristický spôsob obživy napr. obyvatelia Draviec boli sokoliari, Iliašoviec medvediari, Smižian psiari, Markušoviec rybári. Aj obyvatelia Jamníka mohli podľa odborníkov vykonávať špecializovanú železiarsku činnosť, čo v tom čase zahŕňalo baníctvo s hutníctvom.
Pár príkladov zo Slovenska
V Čeladiciach zase žilo služobníctvo hradského španstva. Dvorníky bývali osadou služobníkov hradského španstva – dvorníkov. Dedinou pomocných pracovníkov boli Tovarníky. Tlmače boli osadou tlmočníkov. Voderadčania boli staviteľmi hatí a upravovatelia vodných tokov. O povozníctvo tovarov i osôb sa starali obyvatelia Vozokan.
Obyvateľstvo Hrnčiaroviec (či už tých Nitrianskych alebo Hrnčiaroviec nad Parnou) sa živilo hrnčiarskym remeslom a výrobou hlinených nádob. V Chlebanoch piekli pre hrad chlieb a pekárenské výrobky. Štitárčania vyrábali štíty a tesárov by ste našli ako maku v Tesároch. Spracovatelia mäkkého dreva žili v Mojmírovciach či Urminciach. Zlatníci a šperkári boli v Zlatnom. Služobníci v Psiarochsa venovali odchytu a výcviku loveckých psov a chodili s posádkou hradského špána aj na lov. Podobne tomu bolo aj v prípade obci Dravce. Jej obyvatelia sa venovali odchytu a výcviku dravcov – orla a sokola. Na sokoly sa zameriavali aj obyvatelia Sokoloviec. Mimochodom, lovcov by ste našli aj v osade pomenovanej Lovci.
Viete, že názov obce Igram odkazuje na zábavu?
Aj o zábavu muselo byť postarané. Na hudobnícku, spevácku osadu odkazuje názov obce Igram. Brezolupy boli osadou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo lúpaním brezovej kôry. Práve ona bola dôležitou surovinou pri výrobe dechtu.
Keď sú kone a dobytok v názvoch obcí
Obec Konská vznikla ako poddanská služobnícka osada, ktorá sa špecializovala na chov koní. Jej obyvatelia boli koniari, požívajúci špeciálny status kráľových služobníkov. Stredisko chovu koní mohlo mať pôvodne názov Konská lúka vo význame ohradeného priestoru pre chov koní. Koniarska tradícia tu pretrvávala stáročia. V Konskej bol aj žrebčín Lietavského hradu. Ďalším príkladom je aj obec Kunerád. Mohla vzniknúť ako služobnícka osada s chovom bravov. Výraz „kuneraz“ s významom brav je doložené v Žilinskej knihe z roku 1473. Názov obce môže tiež pôvod v osobnom mene Konerád ako rovnomenný vrch (248 m) pri Plášťovciach, doložený už v roku 1331 a 1478. V tomto prípade pomenovanie môže byť odvodené aj od slova kôň a môže mať súvis s Konskou.
Na skok k trhom a mýtu v názvoch obcí
Na výmenu tovaru a obchodovanie slúžili trhy. Konávali sa už v 11. storočí na križovatkách ciest, v podhradiach, pri riečnych brodoch. Na týchto miestach vyrastali trhové osady, z ktorých sa postupne vyvíjali mestá. Osady sa nazývali aj podľa dňa konania trhov (Plavecký Štvrtok, Dunajská Streda…), ale o tom už bola reč TU. Samostatnou kategóriou sú lokality nazvané po mýtach (Mýto pod Ďumbierom, Mýtna a pod.).
Veríme, že ste sa pri objavovaní pôvodu názvov niektorých obcí a miest Slovenska zabavili a niečo nové aj dozvedeli.
