Česko-slovenský celovečerný film Kryštof režiséra Zdenka Jiráska uviedli do kín v Českej republike 21. 10. 2021. Tento týždeň bola vo štvrtok 22. apríla 2022 jeho slovenská premiéra. Dramatický príbeh sa odohráva v atmosfére 50. rokov. Popisuje udalosti spojené s komunistickou Akciou K, likvidáciou kláštorov a mužských reholí.
Film KRYŠTOF vychádza zo skutočných udalostí. Jeho východiskom je tzv. akcia K z apríla 1950. Počas nej komunistický režim prepadol a obsadil mužské kláštory vo vtedajšom Československu. Práve v jednom z nich čaká mladý hlavný hrdina na prijatie do rádu. Tak začína celovečerná dobová snímka, ktorej cesta na filmové plátno nebola úplne jednoduchá. Aký dojem zanechala krátko po slovenskej premiére?
Má historický základ
Budúci mladý novic Kryštof žije na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia v komunite mníchov v pohraničí. Do kláštora utiekol aj pre konflikty s otcom a politické pomery po februárovom prevrate v roku 1948. Popri mníšskom živote prevádza cez ľadovú riečku ľudí utekajúcich pred komunistický režimom do Nemecka. Pri jednom z nočných návratov do kláštora je svedkom brutálneho zásahu policajných zložiek proti skupine študentov. K akcii vo filme prichádza s pokusom zopár študentov o nočný útek do Nemecka. Niekto ich prezradí a skoro všetkých zastrelia. Prežije iba Cyril. V tú noc zlikvidovali aj spoločenstvo mníchov a Kryštof sa ocitá bez priateľov a domova. Podobne sa Kryštofovi vďaka náhode podarí uniknúť násilnému transportu. Ráno nachádza jediného preživšieho študenta Cyrila a ich cesty sa spájajú.
Kryštofov útek vysídlenou Šumavou je miestopisom vtedajšieho Československa i márnym hľadaním internovaných bratov. Z Kryštofa sa stáva štvanec, ktorému v beznádejnej situácii poskytne pomoc mladá žena Johana. Na postave Johany, ktorú stvárnila Alexandra Borbély, tvorcovia zachytávajú osudy stoviek rodín z pohraničia. Popravy, väzenie, kolektivizácia, udávanie, vydieranie, prenasledovanie. Jej rodina odmietla kolektivizáciu – otec spáchal samovraždu a brata poslali na nútené práce do bane. Johana ukryje Kryštofa v stodole na statku. Vo chvíli, keď obidvaja začínajú vnímať nádej a vzájomnú blízkosť, komunisti násilne obsadia jej hospodárstvo. Teraz majú poslednú šancu prejsť cez ešte „nezadrôtovanú“ hranicu…
Kryštof nie je romantika ani okázalá vernosť ideám
Režisér neusiluje o vernú historickú rekonštrukciu. Neskúma širšie súvislosti. „Kryštof je príbehom jedného chlapca, ktorý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste hľadal svoje miesto na svete,“ hovorí režisér Zdeněk Jiráský, držiteľ Českého leva za film Poupata. „Zároveň je pripomienkou Akcie K a neblahých 50. rokov, doby, kedy začali byť ľudia v Československu väzňami vo vlastnej krajine. Pripomienkou zabudnutých osudov našej nedávnej histórie, prejavov bezprávia a zadrátovanej ´železnej opony´, ktorá zapríčinila smrť stoviek ľudí.“ Žiadna romantika, dobrodružstvo ani okázalá vernosť ideám. Tým sa film Kryštof líši od iných, často účelových návratov do 50. rokov. Film nezaprie, že samotné natáčanie prebiehalo rýchle a že sa v rýchlosti – pravdepodobne – zabudlo na niektoré dosť podstatné scény. Stávalo sa, že sa na začiatku scény divák musel ponajprv zorientovať. Často som si kládla otázky, prečo sa nachádzame práve v danom prostredí. Ale aj to, ako to súvisí s tým, čo sme videli v predchádzajúcej scéne.
Pravdepodobne to spôsobilo to, že sa tvorcovia snažili rozprávať predovšetkým obrazom. Jiráský vytvoril vo filme pôsobivú atmosféru strachu, ktorá sprevádza hlavnú i všetky ďalšie postavy celým filmom. Narazil však na nedostatky scenára debutujúceho scenáristu Josefa Kurza, ktorý chcel zachytiť príliš mnoho udalostí. Dej trpí aj nejasnosťou v logike, v otázke, prečo oba mladíci – Cyril a Kryštof neutiekli hneď pri prvej príležitosti. Odpoveď je iba jediná: koniec filmu by nastal ešte v jeho prvej polovici.
Film bez vášne
Scenár filmu Kryštof pred piatimi rokmi ocenili v súťaži Filmovej nadácie. No žiaľ, scenárista Josef Kurz a režisér Zdeněk Jiráský nevybavili hlavnú postavu motiváciami, myšlienkami, pochybnosťami, vášňou. S výnimkou náznaku roztržky Kryštofa s otcom. Nemennosť výrazu, s ktorým Kryštof prechádza dobovým martýriom, diváka od hrdinu vzďaľuje. No nie je to vina debutanta Mikuláša Bukovjana v titulnej úlohe. Doteraz neznámy študent ostravského konzervatória Mikuláš Bukovjan si s ťažko uchopiteľnou titulnou postavou poradil pod Jiráskovým vedením dobre. Hoci herci Alexandra Borbély, Luboš Veselý, Stanislav Majer či Eva Josefíková odviedli solídnu prácu, ale film ďalej než k priemeru ani oni a ani režisér nevytiahli.
Thrillerovu paranoju zosilňuje ambientný soundtrack a časté sledovacie zábery cez okno hostinca, alebo škárou odchýlených dvier. Postavy ďalekohľadmi pozorujú druhých, alebo kontrolujú, či sami nie sú pozorované. Dialógy sú stručné a veľakrát, keď jedna z postav konštatuje „Nemáme inú šancu“, iba zbytočne pomenovávajú to, čo divák vníma i bez slov. O Kryštofovej minulosti sa dozvedáme len z fragmentov. Tie však divákovi pomáhajú lepšie pochopiť skôr dobové pomery než beztvarého hrdinu. A to je na škodu veci.
Kryštof
Orig. názov: Kryštof
Dráma / 1 hod 41 min
Krajina: Slovensko, Česká republika
Rok: 2021
Réžia: Zdeněk Jiráský
Scenár: Kristián Suda
Produkcia: Marián Urban
Kamera: Michal Černý
Strih: Radoslav Dubravský
Zvuk: Michal Džadoň
Hudba: Katarína Máliková
Kostýmy: Katarína Štrbová Bieliková, Anna Hrušková
Hrajú: Mikuláš Bukovjan, David Uzsák, Alexandra Borbély, Luboš Veselý, Stanislav Majer, Eva Josefíková, Éva Bandor, Peter Šimun, Marián Mitaš, Marek Pospíchal, Marek Geišberg, David Punčochář, Vladimír Hauser, Ondřej Malý, Ľuboš Kostelný, Lucie Žáčková, Jiří Černý, Ondrej Hraška, Petr Stach, Daniel Kroupa, Réka Derzsiová, Tereza Danihlíková, Elizaveta Maximová, Dávid Hartl, Tereza Těžká
Hodnotenie: 53 %
Zdroj foto: BONTONFILM
3 thoughts on “Recenzia: Kryštof – film o viere a nádeji”
Comments are closed.