Po štvrtýkrát v histórii sa na javisko Historickej budovy Štátneho divadla Košice vracia Čarovná flauta geniálneho Wolfganga Amadea Mozarta. Najhranejšiu svetovú operu uvedú v premiérach už v piatok 17. februára a v sobotu 18. februára 2023.
Novú inscenáciu so súborom Opery Štátneho divadla Košice pripravuje v Rakúsku žijúci nemecký režisér Alexander Wiegold. Hudobné naštudovanie má v rukách prvý hosťujúci dirigent Vinicius Kattah. „Čarovná flauta je po Shakespearovej trúchlohre Hamlet a Leonardovom portréte Mony Lisy tretím veľkým záhadným dielom našej kultúry,“ povedal o Čarovnej flaute švajčiarsky filológ a spisovateľ Peter von Matt.
Čarovná flauta patrí k najpopulárnejším titulom
Mozartova opera Čarovná flauta s libretom Emanuela Schikanedera mala svetovú premiéru v septembri 1791 vo viedenskom predmestskom divadle Freihaus-Theater. Už po predčasnej smrti Mozarta v decembri 1791, mala za sebou 100 repríz. Dnes je podľa štatistík špecializovaného portálu operabase.com najhranejšou operou na svete. V sezóne 2021/2022 ju divadlá uvádzali v 145 inscenáciách a odohrali 953 predstavení. A v prebiehajúcej sezóne 2022/2023 pribudla aj jedna nová inscenácia. Táto nezameniteľná opera zaznela počas 879 predstavení.
Po štvrtýkrát v Košiciach
Mozartova Čarovná flauta je obľúbená aj v slovenských operných domoch. Národné divadlo v Košiciach uviedlo Čarovnú flautu prvýkrát v sezóne 1948/1949. Naposledy sa na doskách Štátneho divadla Košice objavila v októbri 2006 v réžii Andrey Hlinkovej a hudobnom naštudovaní Miloslava Oswalda. Vtedy naštudovala Opera ŠDKE tento posledný Mozartov operný opus pri príležitosti 250. výročia narodenia geniálneho skladateľa. Momentálne dielo uvádza Opera SND i Štátna opera, ku ktorým sa opäť pridáva aj Opera ŠDKE.
Čarovná flauta - dielo veľkého génia dýcha krásou či mystériom
Libreto k opere vytvoril riaditeľ divadla, divadelník a autor Emanuel Schikaneder podľa potrieb a vkusu vtedajších divákov. Popularite sa v tom čase tešil singspiel s vtipnými komickými situáciami. Často oplýval orientálnym námetom, rozprávkovým dejom, a najmä prirodzene plynúcou hudbou. O tom, či Schikaneder bol jediným autorom libreta alebo sa na ňom zúčastnil aj jeho spolupracovník Gieseke, sa v hudobnej literatúre dodnes vedú spory…
Mozart sa v tejto opere vrátil k spájaniu osvietenských ideálov s nemeckou operou. Prepojil tu vznešenosť s jednoduchosťou, keď na scénu uviedol mystéria slobodomurárstva s ľudovými komickými postavami. Sú to postavy typu Papagena, vtáčnika, kolovratkára, ako si ho pamätal z detstva. Na javisko ho priviedol slovami „Vtáčnikom som predsa ja.“
V melódiách opery spoznávame najlepšie osobnostný profil skladateľa, tvorcu na vrchole tvorivých síl, preferujúceho dokonca rituály rôznych slobodomurárskych symbolov. Odzrkadľuje sa tu Mozartova čistá myseľ. Schopnosť odovzdávať šťastie, lásku, ale aj hravosť vtkal do tónov svojej opery.
Šifra majstra Mozarta
V čom spočíva záhada tejto Mozartovej opery a čím oslovuje divákov rôznych vekových kategórií už viac ako dve storočia? „Čarovná flauta je nielen jedným z najuvádzanejších operných diel, ale aj dielom, o ktorom bolo napísaných množstvo traktátov, úvah a kníh. Tamino na svojej ceste za Paminou tiež hľadá pravdu a orientáciu v zložitom svete symbolov na rozhraní rozprávky a mystéria. Mozart a autor libreta Emanuel Schikaneder vytvorili v spojení hudby a textu protichodný svet dobra a zla, vznešeného a ľudového, veselosti a smútku, okázalého divadla i tajomstva. Zatiaľ čo v čase prvého uvedenia Čarovnej flauty v roku 1791 prevládala nádej a eufória z myšlienok slobody a rovnosti, reprezentovaných Veľkou francúzskou revolúciou a osvietenstvom, dnes po 231 rokoch prevláda skôr istá dezilúzia a pocit ohrozenia nášho krehkého sveta. Spoločnou túžbou človeka – vtedy aj dnes – je hľadanie ideálneho spoločenského poriadku a túžba po láske, slobode a porozumení, ktorá približuje Mozartovo posledné operné dielo rovnako dospelému, ako i mladšiemu divákovi,“ hovorí riaditeľ Opery ŠDKE.
Medzi skutočnosťou a rozprávkou
Pre režiséra Alexandra Wiegolda je to po Massenetovom Wertherovi druhá spolupráca s košickou operou. „Čarovná flauta je veľmi moderná opera. Tvorí most medzi svetom rozprávky a svetom racionálna. Je plná kontrastov: striedanie sveta hodnôt, ale aj sveta pudov či strachu a veľkých emócií. Ale nepovedal by som, že je to jedno alebo druhé, čaro tejto opery je práve v tomto pnutí. Dalo by sa povedať, že táto opera je v zásade jedným veľkým putovaním, hľadaním,“ hovorí režisér inscenácie.
V znamení nádeje i utópie
Podľa neho sa dnes na toto dielo musíme pozerať inak, ako v čase jeho vzniku a na to, ako pôsobilo vtedy. „Život vtedy určite nebol jednoduchý. No ide o jednu z mála opier, ktorá obsahuje utópiu a ktorá má v sebe veľkú nádej – nádej, že sa ľudstvo bude usilovať o dobro a že vznikne niečo ako ideálna spoločnosť. Dnes by sme možno povedali, že iracionálno je predsa len silnejšie ako sme si mysleli. Racionálno a osvietenské myšlienky sa automaticky nepresadia, permanentne s tým zápasíme. Osvietenstvo nebude nikdy ukončené, je to proces a ľudia sú stále v tom napnutom oblúku, pretože nie sú iba racionálni, ale dajú sa zviesť aj emóciami,“ zamýšľa sa A. Wiegold.
“Čarovná flauta je veľmi moderná opera. Tvorí most medzi svetom rozprávky a svetom racionálna. Je plná kontrastov: striedanie sveta hodnôt, ale aj sveta pudov či strachu a veľkých emócií.“
(A. Wiegold)
Ako dodáva rovnako je tomu aj v Čarovnej flaute. V nej prežívame príbeh z určitej perspektívy a z pohľadu jedného protagonistu. No on sa zrazu ocitne v situácii, kedy ho vidíme z úplne iného pohľadu.
„Človek môže samostatne myslieť, premýšľať nad vecami a nazerať na ne z rôznych uhlov, získavať rôzne informácie. To je pre nás aj dnes obrovská téma a pre diváka je to takmer až praktická skúsenosť – je nám predostretý príbeh a my zistíme, že nám boli podsúvané falošné informácie a v skutočnosti je to celkom inak. To bolo pre mňa a pre našu inscenáciu aj výpravu veľmi dôležité – otázka, čo je tu vlastne pravda a ako sa ja ako človek dostanem k pravde,“ približuje svoje vnímanie diela režisér Alexander Wiegold.
Novú produkciu spoznáme už čoskoro
Scénu pre novú košickú opernú inscenáciu pripravil Ondrej Zachar v spolupráci s režisérom Alexandrom Wiegoldom. Kostýmy navrhol Tomáš Kypta. O svetelný dizajn sa postaral Róbert Farkaš a o videodizajn Michael Balgavy.
So zaujímavým obsadením i mladými umelcami
V najznámejšej postave Kráľovnej noci diváci opäť uvidia vynikajúcu hosťujúcu českú sopranistku Luciu Kaňkovú, pre ktorú bude nová Čarovná flauta košickým debutom. Alternuje s ňou mladá chorvátska sopranistka Gabriela Hrženjak, oslavovaná za jej košický debut v role Roxany v opere Kráľ Roger. Zaujímavé obsadenie hosťujúcich aj domácich sólistov prinášajú aj ďalšie postavy – Michal Onufer, Ivan Zvarík a Jozef Benci v postave Sarastra. Maksym Kutsenko a začínajúci slovenský tenorista, študent VŠMU, Andrej Vancel alternujú v postave Princa Tamina. Veronika Billová a Aneta Hollá sa predstavia v role Paminy. Papagena stvárnia Marek Gurbaľ, Marián Lukáč a Martin Kovács. V úlohe Papageny uvidíte Veronika Bilová a Silvia Ondočko, Maksym Kutsenko a Anton Baculík sa predstavia v postave Monostatosa.
Prvá premiéra novej opery bude v piatok 17. februára o 19:00 a druhá o deň neskôr 18. februára v rovnakom čase v Historickej budove ŠDKE.
TS Štátneho divadla Košice, www.sdke.sk
Foto: Wikimedia Commons, Inscenácia Čarovnej flauty – ŠDKE (rok 2020) / archív ŠDKE
Zdroj: ŠDKE
One thought on “Čarovná flauta sa do košického divadla vracia po štvrtýkrát”
Comments are closed.