Štátna filharmónia Košice dnes zahajuje 55. koncertnú sezónu otváracím koncertom so šéfdirigentom Robertom Jindrom a vzácnymi sólistami. Pozrime sa čo o aktuálnej sezóne hovorí šéfdirigent košickej filky, hudobný riaditeľ Opery Národního divadla v Prahe a hlavný hosťujúci dirigent Symfonického orchestra Českého rozhlasu ovenčený prestížnou cenou BBC Music Magazine Awards, Robert Jindra.
Robert Jindra začína v úlohe šéfdirigenta košickej filharmónie už tretiu sezónu. A tak, prv než začnú znieť Domom umenia prvé takty Otváracieho koncertu 55. sezóny Štátnej filharmónie Košice, sa pozhovárame s Robertom Jindrom nielen o tejto sezóne. Zaspomínal si aj na svoje prvé stretnutie s hudbou. Priblížil nám i to, čo je pre neho ako hudobníka zaujímavé, objavné a významné.
“Tento tím, to je zázrak, ktorý by som prial každej inštitúcii.”
Ako hodnotíte svoju spoluprácu s pani riaditeľkou Luciou Potokárovou a jej tímom?
Som veľmi rád, že spoločne s pani riaditeľkou Luciou Potokárovou vchádzame do tretej spoločnej sezóny Štátnej filharmónie Košice. Cítim sa tu naozaj ako doma. Je to úžasná rodina, ktorá je pre mňa nielen výzvou, ale aj obrovskou inšpiráciou. Ďakujem celému tímu na čele s Luckou Potokárovou, pretože za posledné roky som mal príležitosť veľa cestovať a spolupracovať s mnohými súbormi a inštitúciami. Takýto manažment, aký má ŠFK, nám môžu všade závidieť. Títo ľudia sú pred zrakmi návštevníkov skrytí. Diváci zatlieskajú umelcom, dirigentovi, orchestru, no toto sú ľudia za tým všetkým. Tento tím, to je zázrak! A prial by som každej inštitúcii takýto skvelý tím.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pani riaditeľka ŠFK, Lucia Potokárová, nám priblížila vzácne osobnosti svetovej i domácej hudobnej scény, ktoré zavítajú tohto roku do Košíc. Pričom dodala, že je to Vaša zásluha...
Nie je to len na mne, o mne a len moja zásluha, ale je to zásluha všetkých členov tímu. My sme veľmi radi, že máme možnosť dostať k nám do Košíc umelcov výnimočných kvalít a známych mien, ktorých je naozaj ťažké zaplatiť. Je to v tomto prípade i o tom, že sme spolu už niekde spolupracovali a je fajn poznať ich tajné umelecké a interpretačné sny. Samozrejme, pri výstavbe programu sa to potom snažíme reflektovať… Priznám sa, rád čítam od nich správy, že sú veľmi spokojní a vďační za príjemný skúškový týždeň, za krásnu príležitosť, skvelú atmosféru na koncerte, ale aj za dobre fungujúci manažment. A to, že sa výnimoční umelci u nás cítia dobre a pýtajú sa, kedy prídu znova – to je niečo krásne a pre nás výborná vizitka!
“Pandémia nás naučila, že potlesk je niečo, čo si treba starostlivo vybojovať a publikum musí dostať to, čo od nás očakáva a mať z našich výkonov dobrý pocit.”
Iste je radosť prinášať svetové umenie svojmu publiku...
Veľmi si to vážime, že nášmu publiku vieme sprostredkovať vzácne zážitky s umelcami svetových mien, za ktorými by inak museli cestovať stovky až tisícky kilometrov. Zároveň si veľmi cením i to, že publikum nám dáva najavo svoju spokojnosť s našou prácou. Atmosféra je frenetická a reakcie nádherné. To vám asi každý umelec potvrdí, že potlesk a srdečné nadšenie je najväčšou a najlepšou odmenou, ktorú môžeme dostať. Prv sme potlesk brali ako samozrejmosť. Pandémia nás naučila, že potlesk je niečo, čo si treba starostlivo vybojovať a publikum musí dostať to, čo od nás očakáva a mať z našich výkonov dobrý pocit. Veľmi si cením i to, že sa k nám publikum rado vracia. Mnoho koncertných a operných domov svetových mien, napríklad medzi nimi aj slávny Bayreuthský festival, bojuje s odlivom publika. Dlhé roky býval beznádejne vypredaným, a teraz ste prišli a poľahky ste si kúpili vstupenku. Takže, pre nás je ďalším cieľom pripravovať čoraz zaujímavejšie projekty.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Aké projekty máte na mysli?
Ja osobne z pozície šéfdirigenta cítim povinnosť vychovať novú generáciu návštevníkov. Spomínam si, že ja som sa k hudbe dostal omylom. Moji rodičia nie sú zrovna veľkými fanúšikmi vážnej hudby… Kedysi ma k hudbe priviedlo vlastne počúvanie hudby. Rodičia robili poriadok so starými gramofónovými platňami a zisťovali sme, ktorá z platní hrá a ktorá je poškodená. Tým impulzom, kedy som si klasickú hudbu zamiloval, bola práve nahrávka Smetanov cyklus Ma vlast. A teda tým, že som hudbu počul, oslovila ma, a to bolo pre mňa jedným z impulzov, že som ju začal milovať. Mám za to, že mladí ľudia musia tiež dostať tento podnet vážnej hudby a zažiť ju. Neznamená to však, že sa zo všetkých stanú hudobníci. Iných to možno pohne natoľko, že ich klasická hudba bude živiť. A práve moja vlastná skúsenosť sa pre mňa teraz stala pohnútkou iniciovať v Košiciach projekt hudobnej edukácie.
“Cítim povinnosť vychovať novú generáciu návštevníkov.”
Priblížte nám ho, prosím!
Keďže mám rád Vianoce a rozprávky, som tak trochu prerastené dieťa (smiech), má aj tento projekt rozprávkový vianočný rozmer. Spomenul som si na svoje začiatky, a tak chcem aj iným mladým sprostredkovať príležitosť zažiť takýto impulz. Program som zostavil v duchu Vianoc. Vianoce znamenajú rozprávky, pocit uvoľnenia, takže na koncerte predvedieme rôzne rozprávkové intermezza a opery, ktoré ponúka operná literatúra. Zaznejú tak okrem Dvořákovej opery Čert a Káča, čo je asi najznámejšia rozprávková opera aj úryvky z Janáčkovej Příhody Líšky Bystroušky. Táto opera je krásna ale i filozofická, no zaznie z nej deťmi obľúbená, rozkošná milostná scéna líšky s lišiakom. A nebol by som to ja, aby som neuviedol aj nejaký hudobný bonbónik. Na koncerte zaznie predohra detskej opery Vianočný škriatok, ktorá sa v česko-slovenskom priestore ešte neuviedla.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Oslávite aj významné kultúrne či hudobné jubileá?
Samozrejme, Rok českej hudby 2024 a 200. rokov Bedřicha Smetanu, čo je veľké významné výročie si pripomenieme aj my. Pani riaditeľka mi nenápadne ponúkla spraviť kompletnú Smetanovu Mou vlast, s čím som pôvodne nepočítal. Síce som ju už po častiach naštudoval a uviedol, ale nikdy nie kompletnú. Pôvodne som chcel uviesť niečo iné, kurióznejšie, ale napokon ma pani riaditeľka presvedčila. Na pôde košickej filharmónie uviedol Smetanovu Mou vlast predchádzajúci šéfdirigent a dnes hlavný hosťujúci dirigent Zbyněk Müller, a práve tomu ju chcem venovať. Snažím sa naviazať na jeho vynikajúcu prácu. Zároveň som za to pani riaditeľky aj veľmi vďačný, pretože je to prekrásne dielo. A navyše, uviesť tento cyklus bolo vždy môj veľký sen a som rád že si ho splním práve s našim orchestrom.
Po Rusalka teraz najbližšie uvediete na otváracom koncerte Pieseň o Zemi Gustava Mahlera. Môžete nám, prosím, otvárací koncert priblížiť?
Tohtoročnú polojubilejnú sezónu otvárame dielom, ktoré nie je často hrané ale pochádza od skladateľa, ktorý je jedným z najpopulárnejších symfonických skladateľov všetkých čias. A to je Gustav Mahler. Osobne sa veľmi teším, že túto sezónu môžeme otvoriť s týmto výnimočným skladateľom. Mimoriadne sa teším na uvedenia jeho Piesni o Zemi, pretože je to dielo, ktoré je v kontexte jeho ostatnej tvorby výlučné a je pre každý orchester náročnou výzvou. Ono je to zvláštna kombinácia piesňového cyklu v symfonickej podobe. Pieseň o Zemi je jedno z najnáročnejších diel, ktoré nás v tejto sezóne čakajú.
Prečo?
Gustav Mahler ho písal v najkritickejšom okamihu svojho života. Keď sa pre svoj židovský pôvod musel rozlúčiť s postavením dirigenta Viedenskej štátnej opere, v čase smrti staršej dcéry Márie a v dobe, keď mu diagnostikovali vážne ochorenie. V symfonických piesňach to aj náležite reflektoval. Silný text prekypuje emóciami a od hráčov vyžaduje nielen technickú zdatnosť. Zároveň je k tomu treba aj výborných spevákov, ktorí majú veľmi sýty hlas.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Empatiu vyžaduje len od spevákov?
Mahler je známy nielen mohutným zvukom, ale aj tým, že interpreti – a to nielen sólisti, ale aj orchestrálni hráči musia disponovať veľkou empatiou. Text je veľmi silný, emocionálny a farebný. Je priam nevyhnutné, aby ho spevák prednášal veľmi zrozumiteľne a jasne, a aby diváka svojím obsahom zasiahol. Vlastne, každý jeden hráč z orchestra to musí podporiť nielen technicky, ale aj emočne. Partitúra je veľmi farebná, pestrá a kladie vysoké nároky na všetkých. Nesmierne sa teším, keď sa to všetko spojí dohromady, pretože náš orchester je veľmi empatický, čo som si už overil na Dvořákovej Rusalke.
Program zaznie v interpretácii významných umelcov so svetovou kariérou
Navyše sa nám na otvárací koncert podarilo prizvať dvoch výnimočných spevákov – Alisu Kolosovu a Corbyho Welcha. To sú naozaj umelci so svetovou kariérou. Sme veľmi vďační, že prijali naše pozvanie, pretože ich spevácke a interpretačné majstrovstvo je naozaj vynikajúce. Nepodarí sa vždy a často takéto osobnosti získať k uvedeniu tak výnimočného diela akým je Pieseň o Zemi. Publikum poteší jedna z najvýznamnejších interpretiek s krásnym hlasom a schopnosťou empaticky zaobchádzať s textom – mezzosopranistka Alisa Kolosova. Vďaka tomu bude koncert výnimočnejší, až na pokraji zázraku. Myslím si, že každý orchester by sa mal raz za čas s Mahlerovými piesňami stretnúť. Som šťastný, že náš otvárací koncert veľkolepo zaháji práve Mahlerova Pieseň o Zemi. Je to dielo výnimočné a zaujímavé. Myslím si, že veľmi dlho nezaznelo nielen u nás v Košiciach, ale ani na Slovensku.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Po otváracom koncerte Vás, pán Jindra, najbližšie uvidíme 19. októbra 2023 na atraktívnom koncerte v rámci Dní českej kultúry 2023. Tu sa v úlohe sólistov predvedie kvarteto, ktoré budú pod Vašou taktovkou sprevádzať košickí filharmonici. Môžete prosím, priblížiť aj tento koncert?
Priznám sa, že tento koncert vznikol ako kompromis želaní pani riaditeľky a mňa. Bohuslav Martinů je síce veľmi populárny a významný, ale na Slovensku je pre divákov trochu strašiakom. Avšak úprimne povedané, takým strašiakom je aj pre mnohých divákov v Čechách. Bohuslava Martinů celý svet obdivuje, no naše publikum sa ho, podobne ako Janáčka, veľmi bojí. Pretože je údajne veľmi moderný. A pritom je to veľmi melodická hudba, ktorá sčasti vychádza z dedičstva folklóru na priesečníku Moravy a Čiech. Folklór bol základ jeho tvorby, takže je to pre mňa trochu prekvapivé, že majú poslucháči z jeho hudby strach. Hudba Bohuslava Martinů je rytmická, nie je tam priestor pre rubatovanie. Koncert pre orchester a sláčikové kvarteto vyžaduje obrovskú flexibilitu, čo mne vyhovuje. Je to zvláštna vec, pretože inštrumentálne teleso sa stáva sólistom a je to strašne zaujímavé. Musím povedať, že mi toto dielo hneď padlo do ucha.
V programe zaznie aj Brahms...
Veľkým želaním pani riaditeľky bolo uvedenie Brahmsovej Symfónie. Brahmsove symfónie sú vrcholom symfonickej tvorby, takže som sa opäť nechal presvedčiť. Je to obrovská výzva, a zároveň mám pred tým obrovský rešpekt, pretože ako všetci vedia, ja som predovšetkým operný dirigent, spájaný s vokálno-symfonickou tvorbou. Je mi to veľmi blízke, aj keď barličku príbehu a textu pri Brahmsovi nemám. Pri interpretácii jeho symfónii si tak musím imaginárny príbeh na túto hudbu vytvoriť sám, aby mi to pomohlo ju interpretovať. Osobne totiž nevidím cestu formálnej hudby, ktorá má vyjadrovať krásne harmónie a stavať ich na hudobnej forme, ktorá je dokonalá. Ja potrebujem príbeh. Tak som si ho musel vytvoriť, aby som našiel svoju štruktúru. Som vo veľkom napätí, ako to dopadne… Pretože po prvej Brahmsovej symfónii mi tu vraveli, že to bol jeden z mojich najlepších koncertov. Ale keby ste videli s akou malou dušičkou som ju pripravoval?! Ale samozrejme, ma to namotivovalo a teraz sa teším na ďalšiu interpretáciu Brahmsa.
Zastúpenie má aj slovenská hudba. Ktoré dielo ste vybrali?
Do programu sme zaradili i Cikkerovo dielo, pretože si myslím, že slovenská hudba patrí na koncertné pódia. Sám Cikker je jedným zo základných pilierov slovenskej hudby. Som veľmi rád, že koncert sa koncipoval zaujímavo po dramaturgickej stránke, a zároveň je i konzervatívny. Brahmsova Štvrtá symfónia patrí medzi obľúbené stálice repertoárových koncertov veľkých telies. Takže tento koncert je pre mňa osobne výzvou, a súčasne dramaturgickou radosťou.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas sezóny bude mať ešte abonentné koncerty? Aké diela na nich uvediete?
S pani riaditeľkou sa snažíme o to, aby dramaturgia sezóny nebola len o plnení snov šéfdirigenta, dirigentov. Chceme, aby v prvom rade bola prínosom pre náš orchester, aby zaznamenal rozkvet a pre divákov. Naším cieľom je, aby bola pestrá a zahŕňala mnoho štýlov od klasicizmu až po súčasnú filmovú hudbu. Nech si v našom programe každý divák – konzervatívny i ten, ktorý chce viac než len populárny titul v špičkovej interpretácii, nájde pre seba to svoje. A som veľmi rád, že sa nám darí program zostaviť tak, že dokáže osloviť. Aj ja ako bežný návštevník by som si v ňom našiel mnohé koncerty, na ktoré by som sa rád osobne prišiel pozrieť, no čas mi to, žiaľ, nedovoľuje. Toto je pre mňa ako diváka milujúceho klasickú hudbu a vyhľadávajúceho koncerty dôležité, aby som si naozaj mal z čoho vyberať. Som rád, že program je kombináciou všetkých faktorov, ktoré sme chceli s pani riaditeľkou doň pretaviť.
Čo je pre Vás vo vzťahu k divákovi najdôležitejšie?
Publikum si už privyklo, že nehráme len populárne šlágre, ale že rozmýšľame tak, aby si každý divák našiel to svoje. Od konzervatívneho ale aj tých, ktorí si radi vypočujú raritné bonbóny. Pre mňa je veľmi dôležité aj to, aké sú reakcie nášho publika. Mám veľkú radosť, keď je publikum spokojné aj s málo uvádzanými dielami. Divák je pre nás to najdôležitejšie. Môžeme robiť akokoľvek výborné umenie, hrať svetovo, ale spokojný a nadšený divák je pre nás tá najväčšou odmenou. Dúfam, že cez túto sezónu uvidíme len nadšené očká.
Sú v programe aj nejaké Vaše srdcovky, ktorých sa nateraz musíte vzdať?
V programe sezóny je mnoho diel, ktoré by som rád robil aj ja, ale musel som sa ich vzdať z časových dôvodov v prospech iných dirigentov. Osobne by som rád robil Cherubiniho Symfóniu D dur (dirigovať ju bude Alena Hronová 26.10.2023 – pozn. red.). V našich končinách je zabudnutá, no Cherubiniho svet pozná s operou Medea, ktorú preslávila Maria Callas. Som rád, že naše publikum zoznámime s naozajstnou raritou klasicistického skladateľa, ktorý v poslednej dobe zažíva svoju renesanciu. Ďalším dielom, ktoré by som rád uviedol je Brucknerová Štvrtá romantickú. Lenže šéfdirigent musí uvažovať, čo je dobré pre súbor a nielen pre neho. Považujem za dôležité, aby tieto diela zazneli a teším sa na ne, i keď so závisťou.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Uvediete v rámci sezóny aj diela, ktoré ešte v Košiciach, na Slovensku či v česko-slovenskom priestore nezazneli?
To by som nebol ja, aby som si do programu neprepašoval nejaké bonbóniky. Už si zo mňa poniektorí robia aj srandu, keď príde Robert Jindra vždy si vymyslí niečo, čo nie je úplne bežnou súčasťou repertoáru. No a sú to dokonca slovenské premiéry. Ja som za to veľmi vďačný, že pani riaditeľka je otvorená i takýmto nápadom. Myslím si totiž, že je veľmi ozdravné nielen pre náš súbor, ale aj pre diváka „nezacykliť“ sa v šlágroch, ktoré by sa mohli stať stereotypom a mohli by sme my a s nami aj naši diváci zakrnúť. Niežeby som si myslel, že je potrebné publikum vyškoliť, ale určite je fajn oboznámiť ich aj s kúskami, ktoré sú obavou i objavom.
Ako na takéto čosi reaguje publikum?
Pre mňa ako človeka, ktorý to interpretuje, je veľmi krásne sledovať, či to-ktoré dielo je zaslúžene zabudnuté, alebo naopak cítite, že publikum to dielo prijímalo pozitívne. A to napríklad aj s odozvou, „prečo sa to dielo nehráva, veď to je krásne“. Rád konštatujem, že pri uvedení takýchto titulov sa stretávame poväčšine s pozitívnymi reakciami. Je to zaujímavou sondou pre mňa ako človeka, ktorý sa snaží aj tento repertoár ponúkať. Ako som povedal, je to zdravé i pre náš orchester, ktorý sa zoznamuje so stále novými a novými kúskami. Nachádza tak možnosti ako interpretačne zachádzať so štýlmi a čo rôzne štýly zahŕňajú… Myslím si, že je dôležité hrať aj takéto veci a nie je potrebné sa stále točiť okolo zabehnutých diel.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na ktorý koncert a spolupráce sa najväčšmi tešíte? A ktorý je pre Vás najväčšou výzvou?
Ja osobne sa teším na všetko. Skutočne nedokážem povedať, na ktorý koncert sa teším viac. Každý pre mňa znamená výzvu. Nájdete tam niekoľko vecí, ktoré sú i pre mňa osobne premiérou. Z niektorých vecí mám i trochu obavu, či sú správne načasované a zaradené do môjho portfólia. Napríklad spomínaný Brahms je vlastne skladateľ, do ktorého má pani riaditeľka vždy tak trochu potlačí, pretože z neho mám rešpekt. Ja som väčšinou vnímaný ako operný dirigent alebo dirigent špecializujúci sa na vokálno-symfonické diela. U Brahmsa i u Brucknera nemáte barličku textu a príbehu, a tak si musím nejaký vytvoriť a niečo si predstaviť aby som našiel kľúč k interpretácii. Tieto veci majú v sebe tak hlboko zakorenenú interpretačnú tradíciu, takže i preto k ním pristupujem s veľkým rešpektom, ale zároveň sa na to teším. Je to pre mňa aj veľká výzva.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Naozaj vám neviem povedať, na ktorý z koncertov sa najviac teším. Ale predsa len, keď nad tým tak uvažujem, teším sa na to, že s našim orchestrom budem môcť sláviť premiéru s Mou vlastí Bedřicha Smetanu, pretože v budúcom roku bude mať veľké významné jubileum – 200 rokov narodenia. Je samozrejmé, že neosláviť skladateľom, ktorý je zakladateľom svojbytnej českej národnej hudby by bolo veľkým hriechom. Veľmi sa teším, že práve tu s našim orchestrom sa to stane.
Je Má vlast Vašim splneným snom? Spomínali ste, že práve toto dielo Bedřicha Smetanu bolo úplne prvým, čo ste z klasickej hudby počuli?
No, Má vlast je základným stavebným kameňom nášho symfonického repertoáru. A to, že som ho doposiaľ nerobil ako jeden celok, ale vždy len po jednotlivých častiach, tak je to pre mňa veľkou výzvou a svojim spôsobom aj splnením môjho sna. Osobne mám Mou vlast spojenú s tým, že stála úplne pri mojich začiatkoch, kedy som objavil klasickú hudbu a vybudoval si vzťah k vážnej hudbe. Vlastne aj Má vlast zavinila, že som dnes v pozícii šéfdirigenta ŠFK a že sa môžem venovať klasickej hudbe. A nedokážem si svoj život už predstaviť bez hudby.
Vašou srdcovkou je hudobná edukácia. Myslíte si, že sa jej vo všeobecnosti aj na poli umeleckého školstva venuje dostatočná pozornosť?
To je veľmi vážna otázka. Myslím si, že dnešné školstvo upustilo od úlohy kultúrnej edukácii vo všeobecnosti. Novú generáciu necháva plávať na kybernetickej vlne, čo však samo o sebe nie je zlé, je to súčasť nášho sveta, ale bohužiaľ, cestu ku kultúre a klasickej hudby, si mladý divák nemá šancu takto nájsť. A ja vlastne považujem za svoju prirodzenú úlohu, zvlášť, keď mám tú možnosť, nejakým spôsobom prispieť k hudobnej edukácii. A to nielen u nás v Košiciach, ale kdekoľvek. Inicioval som tak vznik nového projektu Z rozprávky do rozprávky. Spolu s pani riaditeľkou veríme, že sa nám podarí prilákať ku klasickej hudbe čo možno najviac mladých ľudí. Zvlášť tých najmladších, ktorí si cez rozprávkovosť nájdu k nej cestu. O to viac, keď Vianoce a december sa nesú v znamení rozprávok. Ja sám so veľké dieťa, takže na Vianoce sa veľmi teším. Nie kvôli stresu a hystérii, ale predovšetkým na chvíle pri krásnych kultových rozprávkach. Myslím si, že toto je tá cesta ako mladého diváka presvedčiť o tom, že hudba je krásna a že sa jej netreba báť.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mnohí si myslia, že opera je trest
Naším cieľom je práve to, presvedčiť ho, že prísť na koncert vážnej hudby alebo na predstavenie do opery nie je hanba ani trest. Je to cesta, ako mu ukázať, že ho to môže potešiť a pookreje na duši. A vždycky budem dbať na to, aby som nejakým spôsobom do dramaturgických plánov dostal i niečo, čo má potenciál nájsť nového diváka. Zaiste nie všetci budú mať záujem živiť sa hudbou, sledovať umenie, kultúru ale mnohých to k hudbe a kultúre aj profesionálne privedie. Ja sám som vyrástol ako pivonka v lese, ale začiatok bol jasný. Počul som hudbu, mal som možnosť ju počuť. Ktovie, čo by bolo, keby sa to nestalo, čím by som dnes bol. Je dôležité, aby mladí mali možnosť si vyskúšať, aké to je a pochopiť, že to nie je hanba, ale že to človeka poteší. A to je naše poslanie aj u dospelých. Dať niečo zo seba a potešiť divákov alebo ich intelektuálne zasiahnuť.
Čo by podľa Vás malo byť cieľom každého koncertu?
Dúfame, že sa nám už katastrofy vyhnú, pretože žijeme v neľahkej dobe. Než sme sa spamätali z pandémie, na východe sa rozzúrila vojna. Svet speje do bodu, kedy je čas zamyslieť sa. Ale hudba prežila už toľko zlých vecí, že určite prežije aj toto obdobie. Dúfam, že budeme môcť našim divákom pomôcť aspoň na hodinku-dve zabudnúť na to, čo sa deje vôkol nás. Verím, že vďaka nám a s nami zažijú príjemný večer, zvlášť teraz, keď žijeme v naozaj náročnej dobe.
Ďakujem za rozhovor.
Ďakujem. 🙂
Zhovárala sa Silvia Mária Petrovits
—
Foto: Miriama Fencíková, David Hanko, Jaroslav Ľaš, Jakub Šimoňák / archív ŠFK
