Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Zdroj: SLC

Prezident SR Peter Pellegrini udelil v sobotu 10. januára 2026 na pôde bratislavskej Reduty. štátne vyznamenania 22 osobnostiam zo spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života. Štyri ocenenia pritom udelil in memoriam. Rezonovali opäť zásluhy za ľudské práva, filantropiu, šport, vedu i umenie.

Pri príležitosti oslavy výročia vzniku Slovenskej republiky sa konal tradičný štátny akt. Prezident SR Peter Pellegrini udelil v sobotu 10. januára 2026 na pôde bratislavskej Reduty, štátne vyznamenania 22 osobnostiam zo spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života. Štyri ocenenia pritom udelil in memoriam. Štátne vyznamenanie prepožičal prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini po druhý raz vo svojom funkčnom období. Rezonovali opäť osudy inšpiratívnych osobností, ktorí uspeli v boji za ľudské práva, prejavili filantropické cítenie alebo dosiahli skvelé výsledky v športe, vede i umení. Slávnostný ceremoniál, ktorý sa konal v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave pri príležitosti 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, v priamom prenose odvysielala STVR na Jednotke. Pozornosť budeme v tomto článku venovať špeciálne oceneným osobnostiam kultúrneho života.

Po 33 rokoch štátnosti stojíme pred novými métami

Podľa slov prezidenta SR po 33 rokoch existencie stojí krajina pred novou métou. „Definujme spolu víziu, ktorá prekračuje horizont volebných období, vymyká sa každodennosti a je oslobodená od malicherných mocenských sporov. Víziu, na ktorej sa dokážeme všetci zhodnúť aj popri odlišných hodnotových postojoch,“ uviedol v príhovore P. Pellegrini. Domnieva sa, že dozrel čas, aby odborná aj laická verejnosť vytvorili celospoločenskú zmluvu o rozvoji krajiny. „Aby prinútila všetkých vo verejnom živote vymeniť prvoplánovú emocionálnu konfrontáciu za tvorivý dialóg postavený na úcte k faktom a vedeckému poznaniu,“ povedal. Prezident SR vidí šancu vo vytvorení takej spoločenskej klímy, ktorá bude priaznivá pre napĺňanie danej vízie. „Aby boli naši ľudia úspešní nie napriek okolnostiam, ale práve vďaka nim,“ zdôraznil.

Prezident SR poďakoval oceneným v mene svojom, občanov SR a celej verejnosti. Naša štátnosť sa podľa neho môže opierať o mravný a odborný potenciál týchto ľudí, pretože sa významnou mierou podpísali na rozvoji vlasti a jej úspešnom napredovaní. „Za to im patrí vďaka, úcta a rešpekt, pretože predstavujú to najlepšie čo naša spoločnosť má,“ poznamenal. Poukázal na to, že bohatstvom Slovenska sú práve ľudia, ich talent, pracovitosť a tvorivosť. „Vytvárajú hodnoty, ktoré prekračujú hranice našej krajiny, presahujú svojím významom volebné obdobia či módne vlny,“ konštatoval zároveň s výzvou, aby sme na tom budovali naše sebavedomie a zdravé vlastenectvo.

Podľa jeho slov žijeme v časoch, kedy častokrát politický priestor, v mene dosiahnutia krátkodobých výsledkov, navodzuje pocity slovenskej malosti a bezvýznamnosti. „Chcem apelovať na všetkých, nepodliehajme tomu, nestaňme sa smutnými apoštolmi beznádeje, ale vždy si spomeňme na význačné osobnosti súčasného Slovenska, alebo jeho dejín,“ dodal prezident SR. Zopakoval, že sú darom tejto krajiny, ich profesionálny život a výsledky dokážu národ spojiť a dať mu osobitý existenčný zmysel. A tak prezident nemá o budúcnosť Slovenska obavy.

Koho ocenil prezident v kultúre?

V dvadsať dvojke tohtoročných ocenených bol partizánsky veliteľ, účastníčka Slovenského národného povstania či preživšia z vyhladzovacích a koncentračných táborov. Významné štátne vyznamenanie získali aj najlepší slovenský futbalový tréner v histórii – a to in memoria Jozef Vengloš, ktorého chcela využiť komunistická Štátna bezpečnosť či úspešný slovenský krasokorčuliar ovenčený bronzom z olympiády Jozef Sabovčík. A samozrejme, medzi ocenenými boli vedci, lekári či umelci a zamestnanci v kultúre. Avšak žiaden herec.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Najprv sa pozrime na ocenené osobnosti v oblasti kultúry, umenia či kultúrneho rozvoja a reprezentácie krajiny. Táto kategória bola zastúpená najvýraznejšie. K novým nositeľom štátnych vyznamenaní patrí vydavateľka a propagátorka slovenského folklóru Mária Reháková, galerista a zakladateľ múzea Danubiana Vincent Polakovič, baletný majster Roman Lazík či choreograf Emil Tomáš Bartko. V tejto kategórii prezident Peter Pellegrini ocenil aj zahraničného Slováka, Pavla Babku, ktorý založil Galériu insitného umenia v srbskej Kovačici.

Od módy k foklórnym slávnostiam

Prezident Peter Pellegrini ocenil Pribinovým krížom II. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky vydavateľku Máriu Rehákovú. So svojou agentúrou Promotion na Slovensko priniesla úspešné muzikály Dracula, Pomáda, Johanka z Arcu, Excalibur či Galileo Galilei. Stála aj za realizáciou Zlatého koncertu, známeho podujatia, v rámci ktorého sa od roku 2003 na jednom pódiu predstavili viaceré slovenské a české hviezdy populárnej hudby. Súčasne založila a pripravuje významné celoslovenské projekty s dlhoročnou tradíciou. Od roku 2003 organizuje projekt Bratislavské módne dni.

V roku 2007 spustila celoslovenskú anketu Slovenka roka s dôrazom na zviditeľňovanie úspešných žien na Slovensku. A napríklad v roku 2018 vytvorila tradíciu podujatia známeho ako Slovenský deň kroja, ktorého hlavnou myšlienkou je zachovať tradície po predkoch. Od roku 2005 stojí Mária Reháková na čele slovenského vydavateľstva STAR production, s.r.o., ktoré má vo svojom portfóliu najstarší slovenský týždenník Slovenka, ale aj viaceré mesačníky, štvrťročníky či online portály a weby.

Ocenení galeristi

Pri príležitosti 33. výročia Slovenskej republiky ocenil prezident SR Peter Pellegrini aj dvojicu galeristov. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí si prevzal galerista Vincent Polakovič. Celý život zasvätil umeniu. Po Novembri ´89 absolvoval cestu po stopách Vincenta van Gogha a už v septembri 1993 otvoril Žltý dom Vincenta van Gogha v Poprade, v ktorom zorganizoval viacero výstav slovenských a zahraničných výtvarných umelcov.

V roku 1994 sa Vincent Polakovič v Holandsku zoznámil s Gerardom Meulensteenom, s ktorým v roku 1999 začal v Čunove v Bratislave stavať prvé súkromné múzeum moderného umenia na Slovensku, slávnostne ho otvorili 9. septembra 2000. Činnosť galérie Žltý dom v Poprade kontinuálne pokračovala v novej inštitúcii pod názvom Danubiana Meulensteen Art Museum. Od otvorenia je jej riaditeľom a za realizáciu projektu mu v roku 2000 udelili Cenu ministra kultúry SR a v minulom roku získal aj Krišťálové krídlo. Jedinečné múzeum DANUBIANA hostilo doposiaľ 250 výstav. Postupne v múzeu predstavil tvorbu vyše tisícky domácich a zahraničných výtvarných umelcov z viac ako štyridsiatich krajín sveta. Výstavy, ktoré organizoval na Slovensku a v zahraničí, videlo už viac ako milión návštevníkov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Štátne vyznamenanie sa prezident SR Peter Pellegrini rozhodol prepožičať aj občanovi Srbska. Pre cudzích štátnych príslušníkov je medzi slovenskými štátnymi vyznamenaniami určený Rad Bieleho dvojkríža. Tým je Pavel Babka, zakladateľ a riaditeľ Galérie Babka v srbskej Kovačici. Založil ju s cieľom pozdvihnúť kovačické insitné výtvarné umenie na najvyššiu úroveň. Galéria sa stala nielen miestom, kde sa stretáva umenie s tradíciou, ale aj symbolom kultúrneho dedičstva Slovákov v Srbsku.

Vďaka jeho vytrvalej iniciatíve sa kovačická insita dostala do povedomia svetovej verejnosti. So svojím projektom navštívil tri kontinenty a takmer 30 krajín. Vďaka nemu mali insitní umelci z Kovačice možnosť prezentovať svoju tvorbu v galériách v New Yorku, Paríži, Londýne, Viedni, Moskve či Tokiu. Kovačické insitné výtvarné umenie propaguje aj svojimi známymi kalendármi, no na túto tému napísal aj dvanásť publikácií. Rad Bieleho dvojkríža III. triedy, občiansky druh, získal za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Štátne vyznamenanie aj pre špičkového choreografa i baletného majstra

Medzi vyznamenanými, ktorým prezident SR Peter Pellegrini udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania, sú aj dve osobnosti, ktorých umelecké aktivity sú úzko späté s tanečným, resp. baletným umením. Prezident SR tým vyzdvihol aj ich zásluhy za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti tanečného umenia, udelil prezident SR Peter Pellegrini choreografovi, pedagógovi, tanečnému teoretikovi a kritikovi Emilovi Tomášovi Bartkovi, Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ Baletu SND a patril k členom tanečného súboru Lúčnica.

Emil T. Bartko - od techniky k tancu

Emil Tomáš Bartko sa popri štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej (dnešná STU) venoval svojej záľube – tanečnému umeniu v umeleckom súbore Lúčnica, hoci počas stredoškolských štúdií tancoval vo folklórnom súbore Čarnica. Legendárny Štefan Nosáľ ho v Bratislave podporoval a Emil T. Bartko prestúpil na Vysokú školu múzických umení, kde neskôr sám pôsobil od roku 1980 ako pedagóg. Na podnet prof. Nosáľa vytvoril aj niekoľko choreografií. Napríklad jeho Goralský tanec pre folklórny súbor Gymnik získal na prvom Československom festivale amatérskych folklórnych súborov v Poprade v roku 1971 Cenu za najlepšiu choreografiu. V rozmedzí rokov 1972 až 1974 bol Emil T. Bartko dramaturgom v SĽUK-u.

Významnou etapou v kariére choreografa Emila T. Bartku bolo jeho pôsobenie v Slovenskom národnom divadle. Bol umeleckým šéfom baletného súboru (1989 – 1995) a v rokoch 1996 a 1999 – 2006 jeho riaditeľom. Emil T. Bartko bol členom odborných porôt na celoštátnych baletných a choreografických súťažiach (1977 – 1995), Medzinárodnej baletnej súťaži vo Viedni (2004), celoslovenských prehliadkach a súťažiach folklórnych súborov. Ako dramaturg, scenárista či režisér participoval na rôznych festivaloch.

Spätý s divadlom, Lúčnicou aj autorsky činný

Emil T. Bartko zostal pevne spätý s Lúčnicou aj po ukončení svojej aktívnej tanečnej kariéry ako člen Nadácie Pro Lúčnica a v neposlednom rade ako autor výnimočnej publikácie Fenomén Lúčnica, vydanej pri príležitosti 75. výročia založenia Lúčnice, v ktorej podrobne mapuje históriu Umeleckého súboru Lúčnica od jeho vzniku až po súčasnosť.

Na svojom konte má 662 menných a 210 vecných hesiel slovenského a svetového tanečného umenia do slovníkov a encyklopédií. Aktívne reflektoval tanečné dianie na Slovensku aj prostredníctvom dvoch stoviek recenzií, kritík a komplexných hodnotení vybraných divadelných sezón pre denníky, týždenníky a časopisy.

Ocenený aj baletný majster

Ďalším oceneným je baletný majster a pedagóg Roman Lazík. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, získal za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, najmä v oblasti baletného umenia. Roman Lazík bol bývalým sólistom Baletu SND a dlhé roky pôsobil ako prvý sólista Bavorského štátneho baletu v Mníchove a Viedenského štátneho baletu.

Už počas absolventského ročníka na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave sa stal sólistom Baletu SND a vtedy ako prvý slovenský tanečník získal medailu na prestížnej baletnej súťaži International Ballet Competition v New Yorku. Nadviazal tak na úspech z roku 1994, keď sa stal finalistom medzinárodnej baletnej súťaže v Paríži. V roku 1996 dostal aj Cenu Philip Morris Kvet baletu/Ballet Flower Award ako najvýraznejší talent.

Roman Lazík pôsobil s úspechom v zahraničí. Medzi jeho pôsobiská patrili napríklad JAR či Izrael. Jeho domovom bol Bavorský štátny balet v Mníchove, kde sa stal v roku 2003 prvým sólistom. Na scéne Viedenského štátneho baletu debutoval v októbri 2007 v hlavnej postave v balete Romeo a Júlia. V roku 2010 ho vymenovali za prvého sólistu a s primabalerínou Ninou Polákovou ako „danseur noble“ vytvoril prominentný tanečný pár.

Počas svojej kariéry tancoval na najprestížnejších baletných scénach sveta, ako Boľšoj Teatr v Moskve, Semperoper v Drážďanoch alebo divadlá v Paríži, Tokiu, Toronte, Berlíne, Hamburgu či Lipsku. Po ukončení dlhoročnej úspešnej medzinárodnej tanečnej kariéry sa Roman Lazík etabluje ako hosťujúci baletný majster.

Štátne vyznamenania osobnostiam vyniesla veda i technika

Do 22 ocenených osobností patril aj dekan Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, Jozef Živčák. Prezident mu zapožičal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky. Ocenil tak jeho výrazné zásluhy a prínos najmä v oblasti biomedicínskeho inžinierstva, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí

Ján Tkáč, vedec – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, najmä v oblasti nanobiotechnológií, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí

Štátne vyznamenanie in memoriam dostal aj archeológ a historik

Prezident Peter Pellegrini in memoriam ocenil aj svojho niekdajšieho spolustranníka, archeológa, historika a bývalého ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorého v roku 2014 na tejto pozícii nahradil. Dušan Čaplovič získal in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj školstva. Aktívne sa venoval najmä výskumu stredoveku na východnom Slovensku.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Dušan Čaplovič intenzívne prepájal archeologický, historický i jazykovedný výskumný priestor. „Realizoval mnohé terénne výskumy, z ktorých viaceré patria k najdôležitejším archeologickým odkryvom slovenskej archeológie. Z nich spomeňme aspoň výskum feudálneho sídla, kostola a zaniknutej stredovekej dediny Svinica, jedinečné objavy na Hlavnom námestí v Košiciach, hradisko Zemplín alebo kartuziánsky kláštor v Červenom Kláštore. Vo svojich viac ako 200 vedeckých štúdiách sa venoval aj sociálnym, kultúrnym a etnickým vzťahom v stredovekej spoločnosti,“ pripomína Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV.

Dušan Čaplovič bol autorom, resp. spoluautorom temer dvadsiatich vedeckých monografií. Z nich mala osobitný ohlas najmä monografia Včasnostredoveké osídlenie Slovenska (1998). Za svoju vedeckovýskumnú činnosť získal viaceré ocenenia.

Ocenení lekári

V pestrom menoslove tohtoročných laureátov štátnych vyznamenaní majú svoje popredné miesto aj traja lekári, jeden z nich in memoriam. Prvým je chirurg Peter Kothaj. Prezident mu in memoriam prepožičal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh. A to za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, najmä v oblasti chirurgie. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky získal i lekár Juraj Payer, ktorý je dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou

Trojlístok ocenených pôsobiacich v oblasti zdravotníctva uzatvára vedkyňa a pedagogička Denisa Nikodemová. Hlava štátu jej prepožičala Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti verejného zdravotníctva.

Šport

Medzi ocenenými mal svojich reprezentantov aj šport. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, in memoriam získal futbalový tréner Jozef Vengloš, ktorý je mnohými považovaný za najlepšieho trénera slovenskej histórie. Ako asistent trénera bol pri jednom z najväčších úspechov československého futbalu – titule majstrov Európy z roku 1976. Neskôr ako hlavný tréner viedol československú aj slovenskú reprezentáciu či Aston Villu. Prezident tým ocenil mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Tak trochu umelec, no celým srdcom športovec. Štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí získal krasokorčuliar ovenčený olympijským bronzom, Jozef Sabovčík.

Štátne vyznamenania ocenili prínos v oblasti ľudských práv

Hlava štátu ocenila mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu niekoľkých osobností. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh získala účastníčka SNP a bývalá predsedníčka spolku Živena, pani Zora Breierová. Rovnako toto štátne vyznamenanie získal za svoj protikomunistický odboj tzv. „čierny barón“, pán Ladislav Lampert. Ocenená občianskym druhom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy v kategórií mimoriadnych zásluh o demokraciu, ľudské práva a slobody bola aj lekárka a spisovateľka, pani Eva Umlauf.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Menoslov dopĺňa aj inšpiratívna osobnosť pani Kornélie Wirtschafterovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. Prezident ju ocenil Radom Ľudovíta Štúra II. triedy, občianskym druhom, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Zarezonovala aj filantropia či zásluhy o obranu a bezpečnosť domoviny

Rezonovala ale aj filantropia. Konkrétne charitatívne aktivity v meste Zvolen v občianskom združení Srdce na dlani pod Pustým hradom. Za svoju práca si ocenenie prevzala Elena Zimová. Prezident jej udelil Pribinov kríž III. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky, najmä v oblasti komunitnej charity.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Štátne vyznamenania priniesli aj zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, vojenský druh, in memoriam získal partizánsky veliteľ Ján Repta. Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, vojenský druh prezident prepožičal Danielovi Lehotskému, ktorý patril k účastníkom v SNP.

Zoznam ocenených doplnil aj ekonóm či dizajnér áut

Tohto roku medzi ocenenými rezonovala aj oblasť financií a ekonomiky či automobilového dizajnu. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh si za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti riadenia a správy štátu, financií a ekonomiky prevzal ekonóm a niekdajší guvernér Národnej banky Slovenska, pán Ivan Šramko. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, najmä v oblasti automobilového dizajnu získal dizajnér automobilov, pán Branislav Maukš.

Podujatie sprevádzal aj kultúrny program

Galavečer sprevádzal aj kultúrny program. Štátna hymna Slovenskej republiky zaznela v podaní členov Slovenského filharmonického zboru.

Priestor dostalo hudobné umenie aj v ďalších číslach. Dramaturgia predstavila kráľovský nástroj, ktorý patrí medzi najväčšie a najprestížnejšie koncertné organy na Slovensku. Rozozvučal ho jeden z výrazných predstaviteľov mladej slovenskej organovej a čembalovej interpretácie, 32-ročný humenský rodák Ján Fic. Nástroj predstavil samostatne, ale aj ako doprovod. V jeho podaní sme si vypočuli skladbu Fanfare – Organ Solo, ktorá rozoznela priestor Koncertnej sieni SF v slávnostný večer a dodala mu nezabudnuteľnú hudobnú majestátnosť.

K umelcom, ktorý po jeho boku vystúpili, patrila aj čerstvá držiteľka ceny Thálie, popradská rodáčka, sopranistka Soňa Godarská. Túto cenu získala za rolu Manon v opere J. Masseneta v inscenácii Divadla J. K. Tyla v Plzni. Stvárňuje početné postavy operného i muzikálového repertoáru v Českej republike v Nemecku, Belgicku a Holandsku. V ich podaní zazneli nadčasové melódie Andrewa Lloyda Webbera.

Len pripomeňme, že sopranistka Soňa Godarská zbiera úspechy aj na koncertných doskách. Doposiaľ absolvovala početné zahraničné turné v operách Čarovná flauta, Rusalka, Aida či Thaïs a v roku 2020 s veľkým úspechom debutovala rolou Noriny (Donizetti: Don Pasquale) na festivale MallorcÒpera na Malorke. V júni 2023 sa zúčastnila nakrúcania filmu Ehrengard oscarového režiséra Billeho Augusta, kde si zahrala a naživo zaspievala úryvok z duetu Sull’aria z Mozartovej opery Figarova svadba. Čo ešte môžeme prezradiť je, že Soňu Godarskú uvidíme aj na Slovensku. V Národnom divadle Košice ju na záver sezóny čaká debut v role Violetty vo Verdiho opernom evergreene La Traviata. Počas sezóny 2026 – 2027 sa predstaví v role Mimi v opere La Bohème G. Pucciniho v Divadle J. K. Tyla.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Okrem toho za sprievodu organu sa predstavil na pódiu slávnostného večera aj mladý virtuóz. Ján Fic sprevádzal mimoriadne talentovaného, len 12-ročného huslistu Amadea Jánošku, ktorý je synom virtuózneho huslistu Františka Jánošku, člena známeho zoskupenia Janoska ensemble. Hudbe sa mladý virtuóz venuje od útleho detstva a svojím prejavom dnes už ďaleko presahuje hranice detského talentu. Ako 9-ročný bol prijatý ako výnimočný talent na Vysokú školu hudobných umení v Grazi. Momentálne študuje na Musikgymnáziu vo Viedni, kde ďalej rozvíja svoj výnimočný hudobný dar. Zbiera ocenenie za ocenením.

Priestor však na doskách pódia Koncertnej siene SF dostalo aj tanečné umenie. Naozaj podnetné číslo, ktoré pozývalo zahľadieť sa do zrkadla a pripomenúť si svoju i spoločnú minulosť za ostatných 33 rokov, bola tanečná performance – Mirror Dance. Bolo o kontinuite a prepojení generácií Vychutnať sme si ju mohli v strhujúcom podaní Júliusa Szaba a Patrika Ščasnoviča.

V bohatom programe na záver slávnostného podujatia vystúpil na pódiu Koncertnej siene Slovenskej filharmónie aj umelecký súbor Lúčnica. V podaní Speváckeho zboru Lúčnica zaznel výber slovenských ľudových piesní Jána Cikkera a Dezidera Kardoša.